Výstava profesora a troch študentov

14. júla 2020
V Krajskom múzeu v Rume, v utorok 7. júla 2020 otvorili spoločnú výstavu profesora Jovana I. Rakidžića a jeho troch bývalých študentov z Akadémie umení v Novom Sade.

V Krajskom múzeu v Rume, v utorok 7. júla 2020 otvorili spoločnú výstavu profesora Jovana I. Rakidžića a jeho troch bývalých študentov z Akadémie umení v Novom Sade, teraz už akademických maliarov a profesorov výtvarnej kultúry: Rastislava Škuľca (1962) z Begeča, Jána Agarského (1962) zo Starej Pazovy a Michala Ďurovku (1972) z Kysáča.

Na vernisáži prítomných milovníkov umenia privítala Branislava Konjevićová, riaditeľka múzea a historička. O tvorbe týchto štyroch autorov text do katalógu výstavy napísal Zdravko Vučinić, historik umenia, a prečítala ho Aleksandra Ćirićová, historička a kustódka. Vo svojom texte Vučinić okrem iného uvádza:

„Jovan I. Rakidžić sa už dávnejšie zapísal do domácich dejín maliarstva. O jeho dielach bolo povedané hodne pochvalných slov. Netreba ale prehliadnuť bádateľský impulz, ktorý ho navádza aby neustále posúval hranice vlastného prejavu. Tento aspekt potvrdzujú aj tu vystavené diela, jednotne sfarbených plôch, akcentovaných úzkymi presahmi na okrajoch plátna, transformovaných na sémanticko-symbolický znak, ktorým sublimuje imperatív vlastnej kreatívnej intencie.

Ján Agarský

Pointa obrazu Jána Agarského je vytvorená z dojmu invenčnej, koherentnej expresívnej štruktúry, pre ktorú stimul nachádza v prírode. Nejde o úplne fotografickú vlastnosť, skôr o akúsi zdržanlivosť od reálnej optiky, transformovanej na celky skladných, jemne tvarovaných, jasne a presvedčivo stavaných plôch, ktoré končia v priestore utlmeného, poeticky artikulovaného ovzdušia.

Rastislav Škulec

Diela Rastislava Škuľca charakterizuje odklon od objektívnej reality. On rozvíja maliarstvo geometrickej abstrakcie redukovanej na kontext rozdelených, pravidelne profilovaných plôch, zvýraznených plošne farbených polí. Vzory pre jeho tvorbu treba hľadať vo veľkej rodine maliarstva čistej plastickej symboliky, čie vplyvy sú prítomné v domácom umení.

Michal Ďurovka

Trochu iný prístup k obrazu pestuje Michal Ďurovka, ktorého práce hýria impulzmi rozvetvených, rozohraných, zasieťovaných ťahov, zhrnutých do jedinečného vizuálneho organizmu. Nimi vanie hravé, ľahké a jemné ukladanie citlivého množstva farbených, lyricky stanovených indikácií, ktoré sa umiestňujú na rozhraní skutočného a neskutočného, vlastne, vo výsledku tajomstva a fantázie.

Tento prehľad, zložený zo súčtu rôznorodých poetických rozprávaní, poukazuje na recentné stretnutie autorov, ktorí sa zaraďujú do prestížnych prúdov súčasného umenia v Srbsku.“

V neprítomnosti profesora Rakidžića, ktorý sa kvôli epidemiologickej situácii nezúčastnil vernisáže, prítomným sa prihovoril aj iniciátor, organizátor a kurátor tejto výstavy Ján Agarský, ktorý si zaspomínal na študentské časy a povedal, že je všetkým trom autorom veľkou cťou vystavovať so svojím profesorom. Pri tejto príležitosti povedal, že by výstava mala putovať aj do iných galérií.

Výstava v Krajskom múzeu v Rume (ulica Hlavná 182), bola usporiadaná v rámci Kultúrneho leta a potrvá do 31. augusta 2020.

Michal Ďurovka, foto: Michal Madacký
V stredu 22. decembra sa Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov opäť hemžil deťmi.
V sobotu 11. decembra 2021 sa v sídle Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade uskutočnil 17. ročník muzikologickej konferencie Slovenská hudba vo Vojvodine.
V rámci dolnozemskej spolupráce slovenských komunít v Srbsku, Maďarsku a Rumunsku sa v priebehu roka zrealizujú početné spoločné projekty v oblasti vzdelávania a kultúry.
Slávnostné zatvorenie 51. Prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín sa uskutočnilo v sobotu 27. novembra v Starej Pazove.
Divadelné hody detskej divadelnej tvorby uskutočnili sa v piatok 26. novembra v Starej Pazove.
Vo štvrtok 28. októbra sa v ÚKVS uskutočnila vernisáž obrazov akademického maliara Marjana Karavlu.
V stredu 20. októbra sa v Novom Sade uskutočnilo vyhodnotenie 11. ročníka fotosúbehu ÚKVS.
V Dobanovciach si v tomto roku pripomínajú 160. výročie príchodu Slovákov do tejto osady a 130 rokov od založenia fílie.
Medzi spoločné dolnozemské projekty na rok 2021 v dohode signatárov zo Srbska, Rumunska a Maďarska bola zahrnutá aj výstava 25 ročníkov Festivalu vážnej hudby Jarné nôty.