Insita ako ochrankyňa identity vojvodinských Slovákov

13. novembra 2020
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov bola vo štvrtok 12. novembra otvorené netradičná výstava insitného umenia.

Insita ako ochrankyňa identity vojvodinských Slovákovje ďalšou výstavou, ktorú ústav zrealizoval v spolupráci s občianskym združením Naiva Art Kult z Kovačice. Vzhľadom na pretrvávajúcu pandémiu koronavírusu vernisáž sa konala v oklieštenej podobe, s obmedzeným počtom návštevníkov. Prítomným zástupcom médií sa na začiatku slávnostného otvorenia výstavy prihovorili riaditeľ ÚKVS Vladimír Francisty, predstavitelia občianskeho združenia Naiva Art Kult a kurátori výstavy Boško Nedeljkov a Mária Raspirová a kunsthistorička Jarmila Ćendićová, ktorá výstavu formálne aj otvorila.

Na výstave sú prezentované obrazy známych insitných maliarov Zuzany Chalupovej, Anny Čížikovej, Evy Husárikovej, Kataríny Kadlečíkovej, Jána Žolnaja a Savu Stojkova a trojrozmerné exponáty z bohatého národopisného dedičstva vojvodinských Slovákov, v tomto prípade ukážky tradičného ľudového oblečenia, ktoré sa spravidla vyskytuje na väčšine obrazov autorov patriacich k známej kovačickej škole insitného umenia a objavujú sa aj na vystavených prácach.

Výstava nemá nároky podať komplexný obraz nášho kultúrneho dedičstva a rovnako ani reprezentatívny prehľad fenoménu, akým je insitné umenia vojvodinských Slovákov. Zámerom autorov expozície bolo skôr poukázať na niektoré špecifiká výtvarného prejavu tunajších insitných umelcov a to silné prepojenie súčasného insitného umenia s tradičnými formami ľudového kultúrneho dedičstva. Túto spätosť možno sledovať tak na obsahovej stránke insitného umenia vojvodinských Slovákov, ako aj na formálnej, teda výrazovej stránke ich prejavu. Z obsahovej stránky možno konštatovať absolútnu prevahu motívov, ktoré priamo znázorňujú reálie zo života vojvodinských Slovákov – ľudia v ľudových krojoch, tradičná architektúra, zvyky tunajšieho slovenského etnika, obrazy z každodenného života, bežné práce dedinčanov, zábavy. Spravidla ide o znázorňovanie reálii, ktoré pomaly, ale isto zanikajú, ale ich tunajší insitní umelci vnímajú ako mimoriadne dôležitý prvok vlastnej etnickej, duchovnej a kultúrnej identity a preto trvajú na ich zobrazovaní.

Z formálneho hľadiska u väčšiny predstaviteľov kovačickej školy výtvarného umenia badať podobný výrazový archetyp a to v zmysle uplatňovania obdobnej štylizovanej insitnej kresby, bohatého koloritu, ktorý má blízko k farebnosti ľudových krojov a kompozičných stereotypov. Tak, ako tradičné ľudové umenie a anonymní ľudoví umelci vytvárajú svoje vlastné kanóny, ktoré sa následne reprodukujú ako kohézne symboly vlastnej identity, tak i konkrétni slovenskí insitní autori operujú s vytvorenými kanónmi a snažia sa o ich tvorivé prehodnocovanie, resp. o prepojenie (etnicky a esteticky) definovaných výtvarných postupov s vlastnou individuálnou tvorivosťou. Preto zámer autorov expozície spolu prezentovať ukážky tradičného kultúrneho dedičstva a insitného umenia vojvodinských Slovákov treba vnímať ako prezentáciu kontinuity kultúrneho bytia slovenského etnika na území Vojvodiny, čo nám umožňuje lepšie uchopiť a pochopiť genézu podoby jeho súčasnej kultúry. Samozrejme, je to aj vzácny dokument o tom, akí sme boli a akí by sme chceli byť.

Text: Ladislav Čáni, fotografie: Nataša Simonović
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypisuje 11. ročník fotokonkurzu, ktorého témou sú dobové fotografie znázorňujúce školský život vojvodinských Slovákov v minulosti.
Vo Výstavnom salóne Kultúrneho centra Zrenjaninu, vo štvrtok 4. februára 2021 otvorili 32. samostatnú výstavu Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča.
V pondelok 8. februára bola v galérii ULUV v Novom Sade otvorená výstava Aleny Klátikovej a Jozefa Klátika pomenovaná 1 + 1 Náznaky.
Po takmer jednoročnej prestávke v oblasti kultúry, zapríčinenej pretrvávajúcou pandémiou koronavírusu, v Starej Pazove sa v krátkej dobe uskutočnili hneď tri udalosti.
Petrovské Divadlo VHV na záver koronaroka (2020) predsa pripravilo a zinscenovalo na svojej Malej scéne divadelné predstavenie 26. decembra 2020.
Svetlo sveta uzrela nová monografická publikácia venovaná kameramanovi Jozefovi Maďarovi.
Tohto roku uplynulo 10 rokov od založenia nového výtvarníckeho podujatia, ktoré si dalo za úlohu mapovať a predstavovať tvorbu slovenských výtvarníkov, ktorí sa výtvarnému umeniu venujú zo záľuby.
Premiéra Pazovského kalendára na rok 2021 sa uskutočnila, ako sa to už stalo tradíciou, 13. decembra, teda na Luciu.
Projekt pod názvom Slovenská ľudová ornamentika v architektúre bol realizovaný v dňoch 20. až 22. novembra 2020 v Kysáči, v bývalom Ferkovom dome, ktorý je dnes pod ochranou štátu.
V ÚKVS sa vo štvrtok 18. novembra 2020 uskutočnilo vyhodnotenie X. ročníka fotografického súbehu.