Ašaňa

NEZABÚDAJME NA AŠAŇU

Zemepisná charakteristika a demografia

Osada Ašaňa patrí do obce Pećinci, ktorá sa nachádza v Srieme, v južnej časti Vojvodiny. Asi 5 km južne od Ašane sa nachádza jedna z najstarších prírodných rezervácií Obedská bara, ktorej močaristo-lesný komplex obývajú najrozličnejšie živočíšne druhy.

Ašaňa sa rozprestiera na ploche takmer 40 km² a jej presné zemepisné koordináty sú: 44° 45′ 12" severnej zemepisnej šírky a 20° 04′ 34" východnej zemepisnej dĺžky. Situovaná je v rozľahlej rovine na úrodnej obrábanej pôde, kde sa tiahli pred niekoľkými storočiami veľké a husté lesy.

Obyvateľstvo Ašane v rozhodujúcej miere tvoria Srbi, zatiaľ čo k najpočetnejším menšinám patria Rómovia a Slováci. Z celkového počtu 1488 obyvateľov, podľa údajov z roku 2002, 2,55 % boli Slováci. Je to úhrne 38 príslušníkov slovenskej národnosti.

Podľa najnovších údajov o počte Slovákov v jednotlivých prostrediach v Srbsku, ktoré poskytol na základe sčítania obyvateľstva
v roku 2012 Štatistický ústav Republiky Srbsko, v Ašani žije spolu 1365 obyvateľov, z čoho je 1228 Srbov a 31 Slovákov.

Takmer v každej z pätnástich osád Pećinskej obce sa aspoň jeden obyvateľ hlási k slovenskej národnosti, no početnejšie komunity Slovákov sú v Kupinove, Obreži a Šimanovciach.

Foto: Marijan Pavlov

Historické fakty a súčasnosť Ašane

Osídlenie pod názvom Ašaňa bolo zaznamenané už počas osmánskej okupácie Sriemu a trvalo do roku 1714. Od tých čias sa v cisárskych zápisoch uvádza pustatina Ašanja, ktorá neskôr patrila k vojenskej hranici. Od roku 1756 je trvale osídlená a vtedy mala 18 domov. Už o desať rokov sa počet domov viac ako strojnásobil a roku 1774 ich bolo 73. Vtedy bola celá osada obkolesená lesom a domy hraničiarov boli stavané v priamej radovej zástavbe tak, ako stoja dodnes. V druhej polovici 18. storočia počet obyvateľov Ašane kolísal, no po odchode Turkov prichádzajú noví osadníci a v roku 1808 už mala dedina 597 obyvateľov a približne 90 domov.

Cirkevné záznamy uvádzajú ako prvého Slováka v Ašani Pavla Podlavického, ktorý prišiel zo Starej Pazovy roku 1892. Slovenskí prisťahovalci sem prichádzali aj z báčskych osád: z Petrovca, Kulpína, Hložian, Selenče a iných. Prvé zaznamenané sobáše Slovákov sú z konca 19. storočia – v roku 1892 sa sobášili 21-ročný Ďuro Podlavický s 20-ročnou Alžbetou Maršalovou. V nasledujúcom období pribudli priemerne dva mladomanželské páry ročne. Do roku 1892 sa v Ašani narodilo len jedno - dve deti, no situácia sa výrazne zmenila, keď sa počas jedného roka narodilo sedem detí. Stalo sa to v rodinách Zelenákovej, Labátovej, Fabokovej, Gajdošovej, Podlavickej. Evidencia o narodení, sobášoch a úmrtí Slovákov v Ašani sa viedla do roku 1943 v rámci osobitných matrík písaných po slovensky. V období druhej svetovej vojny sa tri roky matriky neviedli a od začiatku roka 1946 sa tieto údaje zapisujú do spoločnej matriky po srbsky.

Foto: Marijan Pavlov

Foto: Marijan Pavlov

Foto: www.ecavyu.com

V období medzi prvou a druhou svetovou vojnou existovala v Ašani škola, v ktorej sa vyučovalo okrem srbčiny aj po slovensky a po nemecky. Po druhej svetovej vojne, keď sa všetci žiaci začali učiť spoločne v jednej triede, sa vyučovanie konalo v srbskom jazyku a tak je to aj dnes.

Od príchodu Slovákov do Ašane až do roku 1957 existoval osobitný cintorín, na ktorom pochovávali výlučne evanjelikov slovenskej aj nemeckej národnosti. Po druhej svetovej vojne sa však z Ašane vysťahovali takmer všetci Nemci alebo sa v zmiešaných manželstvách postupne asimilovali. Od roku 1957 dodnes sa slovenskí evanjelici pochovávajú vo vyhradenej časti cintorína pre pravoslávnych veriacich.

Zloženie obyvateľstva Ašane ovplyvnilo aj jej náboženský život. Najväčší počet obyvateľov sa hlásil k pravoslávnej cirkvi a k evanjelickému vierovyznaniu sa začiatkom 20. storočia prihlásilo 100 nemeckých a 260 slovenských evanjelikov. Ašanský zbor Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi bol založený roku 1902, keď si cirkev kúpila aj pozemok, ktorý upravil Mikuláš Abafi (Abaffy) – farár surčínsky a senior sriemsko-chorvátsky. O tri roky neskôr bola posvätená modlitebňa, ktorá dostala v roku 1908 zvonicu s dvoma zvonmi. Počas prvej svetovej vojny boli zvony rekvirované, no po vojne si cirkevníci zaobstarali nové. Roku 1986 bola vybudovaná nová fara. V súčasnosti sa k tomuto cirkevnému zboru hlási 40 členov a bohoslužby sa konajú trikrát ročne.

Foto: www.ecavyu.com

Obyvatelia Ašane slovenského pôvodu sa od začiatku sústreďovali v jednej časti osady, najmä na jednej ulici, ktorá je dodnes známa ako Slovački šor. V súčasnosti tu však žije iba niekoľko slovenských rodín. Mladá generácia v Ašani, ako aj v iných lokalitách, podlieha súčasným trendom a migruje do urbánneho prostredia. Nedostatok pracovných príležitostí, nepostačujúce dopravné spoje a takmer žiadne kultúrne podujatia v osade sú iba niektoré z príčin, pre ktoré mladí obyvatelia opúšťajú toto prostredie. Mladých Slovákov však lákajú aj lokality, v ktorých je komunita Slovákov omnoho početnejšia a aktívnejšia a preto nie div, že mnohí obyvatelia Ašane dnes žijú v Starej Pazove.

Foto: Marijan Pavlov

Kultúrny život v Ašani

Slovenské ani väčšinové obyvateľstvo Ašane si doposiaľ nerozvinulo dostatočne kultúrny život. Nie sú tu žiadne formy združovania, ktoré by podporovali kultúrne či umelecké aktivity. Väčšina podujatí, na ktorých sa obyvatelia Ašane zúčastňujú, sa konajú v najbližšom meste – v Pećinciach. Občania sa usilujú založiť aspoň folklórnu skupinu, ktorá by pestovala tradície typické pre túto sriemsku dedinku.

V Ašani sa každoročne usporadúva podujatie venované oslave patróna osady - svätého Gabriela Archanjela. Pri príležitosti osláv v roku 2009 vznikla gastronomická tradícia, tzv. gibanicijada, na ktorej sa pripravuje gibanica, závin z lístkového cesta plnený najčastejšie syrom. Miestne spoločenstvo chce toto podujatie organizovať každoročne.

Prečo by ste mali navštíviť Ašaňu?

Slovenská komunita v Ašani je malá a postupne sa stráca. Jej obyvatelia zo Slovenského šoru všakradi privítajú každého, kto sa o nich zaujíma a ochotne sa s ním porozprávajú o tom, ako to so Slovákmi v tejto dedinke bolo v minulosti a ako je to dnes. Príklad Ašane ukazuje, ako môžu byť asimilačné procesy rýchle a neúprosné, a preto nezabúdajme na Ašaňu a na jej Slovákov.

Ašaňu a celé jej okolie charakterizuje prírodná rezervácia Obedská bara. Jeútočiskom zriedkavých a ohrozených druhov rastlinného a živočíšneho sveta. Nachádzajú sa tu citlivé ekosystémy, prastaré dubové lesy a v nich desiatky vodných, močiarnych, lesných a lúčnych druhov vtáctva. Nechýbajú ani rozličné živočíšne druhy ako ryba nazvaná číkov (Misgurnus fossilis), hady, divé mačky, kuny, netopiere a pod. Rastliny sú bohato zastúpené od machov a papradí po jedinečné druhy lekna – s bielym a žltým kvetom. Svojou rôznorodosťou je Obedská bara jedinečným prostredím, v ktorom sú ideálne podmienky pre bohatú flóru a faunu, ale aj miesta, na ktoré radi chodia vedci, amatérski výskumníci a milovníci prírody.

Foto: Marijan Pavlov