Ljuba

OSADA S NAJMLADŠÍM SLOVENSKÝM KOSTOLOM V SRBSKU

Zemepisná charakteristika a demografia

Ľuba sa nachádza v severnej časti Sriemu na úbočí južných svahov Fruškej hory. Je jednou z dvanástich osád Obce Šíd od ktorej je vzdialená 18 km. Zemepisná šírka Ľuby je 45° 9' 30" a zemepisná dĺžka 17° 3' 45" s nadmorskou výškou 221 m n. m.

Podľa súpisu občanov z roku 2002 v Ľube žilo 559 občanov, z toho je 301 čiže 53,8 % Slovákov. Žijú tu aj Srbi, Chorváti a v menšom počte aj Maďari.

Špecifiká Ľuby

V oblasti chotára Ľuby sa nachádza desať prameňov, ktoré sú pomenované Čalambir, Doka, Ćoravac, Crveni majdan, Martinov dom, Česma 1, Česma 2, Orašje, Ciglana a Banja. Banja je od osady vzdialená 2 km a je to jediný termálny prameň v Obci Šíd, ktorého voda je mineralizovaná. Okolie prameňa Banja je veľmi príjemné, obkolesené listnatými a ihličnatými lesmi, ktoré sú súčasťou Národného parku Frušká hora. Archeologickými výskumami boli v tejto lokalite objavené kúpele z rímskeho obdobia.

Historické fakty a súčasnosť Ľuby

Prvé údaje z dejín Ľuby datujú do roku 1722. V písaných dokladoch ju možno nájsť pod menami Luba, Luppa a Lumba.

Prvé slovenské rodiny sa do Ľuby nasťahovali roku 1847 v rámci druhotnej migrácie z báčskych osád, z Pivnice, Lalite, Selenče, Hložian a Báčskeho Petrovca. V tých časoch sa osadníci zaoberali prevažne poľnohospodárstvom. Lesy, ktoré dostali ako odmenu za prácu od zemepánov a veľkostatkárov vyklčovali, a na získaných pozemkoch si vysadili záhrady. V rokoch 1860 – 1867 si začali kupovať pôdu na obrábanie, ale iba toľko, koľko im vrchnosť dovolila. Pozemky na lúkach a brehoch využili na zakladanie vinohradov. Tí bohatší si na obrábanie pôdy kupovali. záprahy, kone, voly.

Cirkevný život tunajších Slovákov sa začína roku 1867, odkedy prebiehal najprv v starej a neskôr novej modlitebnici (1884). Cirkevníci sa rozhodli postaviť evanjelický chrám v roku 2003, ktorý bol 7. septembra 2008 posvätený. Ako taký je to najmladší slovenský evanjelický kostol v Srbsku.

Počas druhej svetovej vojny v Ľube bola vypálená škola a deti sa učili na pravoslávnej fare. Chodili sem deti aj z Radoša (dnes dedina v Chorvátsku), a tak školu v tom čase navštevovalo až 100 žiakov v piatich triedach. Roku 1945 sa vyučovanie konalo iba v srbskom jazyku, ale v rokoch 1946 – 1947 žiaci boli už rozdelení do srbských a slovenských tried. V tom čase bola aj vybudovaná základná škola.

Prvým slovenským učiteľom v Ľube bol Samuel Spevák z Báčskeho Petrovca, neskoršie tu pôsobili Viera Severová, Adam Šipický, Eva Rumanová, Ana Kišgeciová. V povojnovom období sa konalo aj vzdelávanie dospelých a to v čitárni, ktorá mala aj slovenské aj srbské knihy. Miestne spoločenstvo určilo jednu miestnosť, v ktorej sa mohli čítať noviny v oboch jazykoch, sledovať rozhlasové a televízne vysielania.

Žiaci základnej školy sa učili v Erdevíku od roku 1974 až po rok 1988, kedy bolo v Ľube obnovené vyučovanie v nižších ročníkoch. Deti od piateho po ôsmy ročník chodili do školy do Erdevíka, a tak je to dodnes. Slovenčina sa v Ľube vyučuje iba fakultatívne.

V súčasnosti sa najväčší počet obyvateľov Ľuby zaoberá poľnohospodárstvom. Svoj voľný čas trávia v rôznych spolkoch, ženy najmä v Slovenskom združení žien a muži v poľovníckom spolku Ľuba.

Kultúrny život v Ľube

Kultúrna činnosť sa v Ľube začala roku 1936 založením Miestneho odboru Matice slovenskej (MO MS), ktorý začal organizovať zábavy a kultúrno-umelecké programy. Roku 1948 bol založený Slovenský kultúrno-osvetový spolok Štefánik. Svoju činnosť vykonával do roku 1960, keď sa rozhodnutím obce zlúčil so srbským Kultúrnoosvetovým spolkom Ivana Gorana Kovačića a spoločne tak utvorili Kultúrno-osvetový spolok Jedinstvo/Jednota. Spolok organizoval zábavy, programy aj v srbčine aj v slovenčine, zúčastňoval sa na štátnych a medzinárodných prehliadkach. Svojou aktivitou bol známy aj v dedine aj na úrovni obce. Aktivita spolku klesla po roku 1989.

MO MS bol v Ľube obnovený roku 1998 a v dôsledku obnovenia činnosti začala sa ľubianska mládež zúčastňovať na rôznych festivaloch, napríklad na festivale Stretnutie v pivnickom poli (1999), či Rozspievaný Sriem (2000). Deti prvýkrát účinkovali na DFF Zlatá Brána v Kysáči a na festivale Tancuj, tancuj (2006).

Fotografiu poskytla Edita Kmeťková

Roku 2005 bolo v Ľube založené Slovenské združenie žien, ktoré pri tej príležitosti zorganizovalo aj svoju prvú výstavu starobylých vecí, náčinia, ručných prác a krojov. Dnes spolok má asi 20 členiek, ktoré sa týždenne stretávajú v miestnostiach školy. Ženy vďaka tomuto združeniu navštevujú spolky z iných prostredí a vo svojej osade ich vítajú najviac z okolia Sriemu. Dvakrát ročne organizujú programy s deťmi nižších ročníkov základnej školy.

Prečo by ste mali navštíviť Ľubu?

Do malej malebnej osady Ľuba sa možno vybrať každoročne v júni, keď Slovenské združenie žien spolu s Miestnym spoločenstvom usporadúva podujatie známe ako tortiáda. Vtedy do Ľuby prichádzajú mnohí návštevníci a okrem výborných sladkostí na podujatí nechýba ani ľudová veselica.

Badať tu aj rozvoj rurálnej turistiky. Pri vstupe do Ľuby od Iloka sa nachádza po ľavej strane rybník, ktorý je vo vlastníctve rodiny Belanovcov. Ponúkajú tu domáce špeciality a príjemné ubytovanie. Okrem jedál typickej domácej kuchyne si môžete objednať aj rybacie špeciality.

Neďaleko Ľuby sa nachádza aj prírodná rezervácia Vorovo. Drží sa tu vysoká zver ako jelene, srny, muflóny a zriedkavý druh jeleňov – daniel a aj diviaky.

Úchvatný pohľad na ľubské okolie a nádhernú prírodu vás určite nenechá ľahostajným a bude iba činiteľom, ktorý vás opäť priláka do tejto malebnej sriemskej osady.