Kultúrno-osvetový spolok Štefánik z Lalite v súčasnej dobe pozornosť venuje predovšetkým divadelnej odbočke. V minulosti bola výrazne aktívna aj tanečno-folklórna skupina, ale postupom času sa Laliťania začali väčšmi zaoberať ochotníckym divadlom. Rozvoj kultúrneho života sa začal založením Čítacieho spolku a pôsobením Miestného odboru Matice Slovenskej v Laliti.
Fotografiu poskytol Samo Valent |
Čítaci spolok v Laliti bol založený roku 1906. Mal 56 členov a založil ho učiteľ Samuel Kubica. Činnosť spolku niekoľkokrát zanikala a bola obnovovaná. V rámci Čítaceho spolku sa začali intenzívnejšie pestovať divadelné predstavenia, ktoré nacvičoval Samuel Kubica. Tiež aktívne boli spevokoly, ktoré viedly učitelia Ján Podhradský a potom Michal Benka. Po okupácii zanikol Čítáci spolok a majetok (knihy) bol rozdelený po domácnostiach.
Po oslobodení, presnejšie 14. októbra 1945. úlohu zoskupovania a organizovania kultúrneho života prebral MOMS, ktorý zanikol v lete 1948. roku. Preto sa 1. augusta toho istého roku založil Kultúrno-osvetový spolok Štefánika a tak sa pokračovalo s divadlami, zábavami, vzdelávacími večierkami. Roku 1962 sa kultúrne podujatia prestali organizovať v Benkovej krčme a presťahovali sa do bývalej slovenskej školy, ktorú Laliťania adaptovali a ktorá do dnes slúži ako Dom kultúry. Matičná činnosť v Laliti bola obnovená 14. apríla 1991. roku.
Fotografiu poskytol Samo Valent |
Od pädesiatych rokov XX storočia v Laliti sa začala intenzívnejšie pestovať slovenská ľudová tvorivosť. Najmä, ľudoví speváci a tanečníci sa začali zúčastňovať na festivaoch V pivnickom poli a Tancuj, tancuj. Zájazdy ktoré organizoval KOS Štefánik v sedemdesiatych rokoch v Slovenskej republike boli úspešné, návštevi boli Laliťanom, samozrejme, vrátené a urodili družbou s Mošovcami, ktorá trvá do dnes. Síce, zlaté časy folkórnej tanečnej skupiny, ktorá pôsobila v Laliti sa pominuli, ale ešte dodnes sa v tejto dedine nemôže zabudnúť meno Jána Tancíka, ktorý bol dlhé roky aktívny ako choreograf.
Fotografiu poskytol Samo Valent |
Roku 1979. v Laliti bol nahrávaný desaťminútový dokumentárny film Žatva v réžii Jána Makana. Nahrávalo sa na Burčiarovom sálaši a bol zapojený aj laliťský spolok KOS Štefánik.
Od 19. februára 1998. roku v KOS-e Štefánik sa znovu začalo s nacvičovaním tanečnej skupiny. Vedúcou bola učiteľka Anna Turčanová ktorá tu posobila po rok 2000. V tomto období KOS Štefánik mal 45 tanečníkov, tri tanečné skupiny (mladšiu, strednú a staršiu) a spevákov. Folkloristi sa zúčastňovali na mnohých prehliadkách – prvýkrát vystúpili na Zlatej bráne 1998. roku s choreografiou Kde si bol Janíček. V istom roku si dali ušiť nové ženské kroje a zaznamenali 50. výročie nepretržitej činnosti KOS-u. v istom roku sa pripravili nové kroje pre dievky. Od výsptupu na FF Tancuj, Tancuj 2000. roku Laliťania sa prestali venovať folklóru a viac sa preto usmernili na divadelníctvo, ktoré dedinu a sám spolok prezentuje na rôznych domácich divadelných prehliadkách. Divadelní ochotníci KOS-u Štefánik.
Fotografiu poskytol Samo Valent |
Pre Laliť bolo charakteristické, že v nej pôsobilo niekoľko hudobných skupín, čiže muzík. Začiatkom tridsiatych rokov XX storočia aktívne boli dve muziky, tj. boli to dva sláčikové orchestre, ktoré hrávali na svadbách a v krčme na tanci. V prvej, predníkom bol Ján Benka–Hucík (1887-1960) huslista, a hrali tam ešte dvaja huslisti a kontrabasista. V druhej, kde bol predíkom Ján Fraňa bolo štvoro huslí a kontrabas. Táto skupina bola založená po návrate Fraňa z Ameriky a jestvovala iba päť rokov. Ján Fraňa odišiel do Hucíkovej skupiny, ktorá hrávala do konca tridsiatych rokov XX storočia a hrávali na svadbách a v Benkovej krčme.
V tom období, teda v tridsiatych rokoch, formovala sa ešte jedna hudobná skupina, ktorú založil Štefan Burčiar-Stivi huslista, tiež po návrate z Ameriky. A tu sa stretáme s úplne novým obsadením, najmä, hrali tu tambury (tambura, bas prim, husle, kontrakontrabas). Títo muzikanti hrávali na svadbách v Laliti, v Ruskom Kerestúre a v Benkovej krčme na tanci, ktorý býval nedeľou. Boli aktívni do polovice 50 rokov.
Po dlhej prestávke nový orchester, ktorý bol založený začiatkom 70. rokov v rámci KOS Štefánik vo svojom zložení mal: dve tambury, harmoniku, kontru a kontrabas. Prvý verejný výstup mali 20. októbra roku 1974 na oslavách Dňa oslobodenia Lalite.
Fotografiu poskytol Samo Valent |
Začiatkom leta, v júni roku 2002, KOS Štefánik v Laliti začal poriadať divadelné predstavenia v Dome kultúry, ktorými Laliťania chceli odať česť Michalovi Benkovi a toto podujatie nazvali Dni Michala Benku-Uču. Michal Benka sa narodil roku 1911 v Laliti, kde skončil základnú školu. Učiteľskú Preparandiu skončil v Sombore a ako učiteľ pôsobil v Laliti, Lugu, Padine a na Slovensku. Roku 1951. sa natrvalo usadil v Novom Sade, kde pracoval na ZŠ I. L. Ribar až po dôchodok. Vo svojom rodisku hrával ako kántor v slovenskom evanjelickom kostole a viedol spevokol. Dal impulz divadelnému životu v Laliti: bol režisérom, kostimografom, šepkárom, maskerom. V Novom Sade bol angažovaný v SKUS-e P. J. Šafárika, v cirkvi a po obnovení Matice propojil sa aj matičiarom. Za svoju prácu bol odmenený Plaketou Borisa Kidriča, Októbrovou cenu Nového Sadu, Plaketou a diplómom Leteckého zväzu Juhoslávie a i. Michal Benka umrel 17. novembra 1993. roku V Novom Sade, kde je aj pochovaný.
Roku 2009 KOS Štefánik v Laliti už po siedmykrát organizoval podujatie Dni Michala Benku-Uču. Počas dvoch víkendov vystúpilo desať divadelných skupín (z Pivnici, Lalite, Kulpína, Padiny, Nového Sadu, Báčskeho Petrovca, Báčskej Palanke, Selenče, Vojlovice a Ruského Kerestúra).
Kolektív autorov: Slovenská evanjelická kresťanská cirkev augšburského vyznania v Kráľ. Juhoslovanskom v slove a obrazoch, zostavil Adam Vereš, Báčsky Petrovec: Kníhtlačiareň úč. Spol. 1930.
Ján Tancík, ml.: Lalitské hudobné skupiny. In: Národný kalendár 2004, ročník 83, Kultúra B. Petrovec, 2004. str. 172-174.