Kultúrno-osvetový spolok Štefánik z Lalite v súčasnej dobe
pozornosť venuje predovšetkým divadelnej odbočke. V minulosti
bola výrazne aktívna aj tanečno-folklórna skupina, ale postupom
času sa Laliťania začali väčšmi zaoberať ochotníckym
divadlom. Rozvoj kultúrneho života sa začal založením Čítacieho
spolku a pôsobením Miestného odboru Matice Slovenskej v Laliti.
Fotografiu poskytol Samo Valent |
Čítaci
spolok v Laliti bol založený roku 1906. Mal 56 členov
a založil ho učiteľ Samuel Kubica. Činnosť spolku
niekoľkokrát zanikala a bola obnovovaná. V rámci
Čítaceho spolku sa začali intenzívnejšie pestovať divadelné
predstavenia, ktoré nacvičoval Samuel
Kubica. Tiež aktívne boli spevokoly, ktoré viedly učitelia Ján
Podhradský a potom Michal Benka. Po okupácii zanikol Čítáci
spolok a majetok (knihy) bol rozdelený po domácnostiach.
Po
oslobodení, presnejšie 14. októbra 1945. úlohu zoskupovania
a organizovania kultúrneho života prebral MOMS, ktorý zanikol
v lete 1948. roku. Preto sa 1. augusta
toho istého roku založil
Kultúrno-osvetový spolok Štefánika a tak sa pokračovalo
s divadlami, zábavami, vzdelávacími večierkami. Roku 1962
sa kultúrne podujatia prestali organizovať v Benkovej krčme
a presťahovali sa do bývalej slovenskej školy, ktorú
Laliťania adaptovali a ktorá do dnes slúži ako Dom kultúry.
Matičná činnosť v Laliti bola obnovená 14. apríla 1991.
roku.
Fotografiu poskytol Samo Valent |
Od
pädesiatych rokov XX storočia v Laliti sa začala
intenzívnejšie pestovať slovenská ľudová tvorivosť. Najmä,
ľudoví speváci a tanečníci sa začali zúčastňovať na
festivaoch V pivnickom poli a Tancuj, tancuj. Zájazdy
ktoré organizoval KOS Štefánik v sedemdesiatych rokoch
v Slovenskej republike boli úspešné, návštevi boli
Laliťanom, samozrejme, vrátené a urodili družbou
s Mošovcami, ktorá trvá do dnes. Síce, zlaté časy
folkórnej tanečnej skupiny, ktorá pôsobila v Laliti sa
pominuli, ale ešte dodnes sa v tejto dedine nemôže zabudnúť meno
Jána Tancíka, ktorý bol dlhé roky aktívny ako choreograf.
Fotografiu poskytol Samo Valent |
Roku
1979. v Laliti bol nahrávaný desaťminútový dokumentárny film
Žatva v réžii Jána Makana. Nahrávalo sa na Burčiarovom
sálaši a bol zapojený aj laliťský spolok KOS
Štefánik.
Od
19. februára 1998. roku v KOS-e
Štefánik sa znovu začalo s nacvičovaním tanečnej skupiny.
Vedúcou bola učiteľka Anna Turčanová ktorá tu posobila po rok
2000. V tomto období KOS Štefánik
mal 45 tanečníkov, tri tanečné skupiny (mladšiu, strednú
a staršiu) a spevákov. Folkloristi sa zúčastňovali na
mnohých prehliadkách – prvýkrát vystúpili na Zlatej bráne
1998. roku s choreografiou Kde si bol Janíček. V istom
roku si dali ušiť nové ženské kroje a zaznamenali 50. výročie
nepretržitej činnosti KOS-u. v istom
roku sa pripravili nové kroje pre dievky. Od výsptupu na FF
Tancuj, Tancuj 2000. roku Laliťania sa prestali venovať folklóru a
viac sa preto usmernili na divadelníctvo, ktoré
dedinu a sám spolok prezentuje na rôznych domácich divadelných
prehliadkách. Divadelní ochotníci KOS-u
Štefánik.
Fotografiu poskytol Samo Valent |
Laliťské hudobné skupiny
Pre Laliť bolo
charakteristické, že v nej pôsobilo niekoľko hudobných
skupín, čiže muzík. Začiatkom tridsiatych rokov XX storočia
aktívne boli dve muziky, tj. boli to dva sláčikové orchestre,
ktoré hrávali na svadbách a v krčme
na tanci. V prvej, predníkom bol Ján Benka–Hucík
(1887-1960) huslista, a hrali tam ešte dvaja huslisti
a kontrabasista. V druhej, kde bol predíkom Ján Fraňa
bolo štvoro huslí a kontrabas. Táto skupina bola
založená po návrate Fraňa z Ameriky a jestvovala iba päť
rokov. Ján Fraňa odišiel do Hucíkovej skupiny,
ktorá hrávala do konca tridsiatych rokov XX storočia a hrávali na
svadbách a v Benkovej krčme.
V tom
období, teda v tridsiatych rokoch,
formovala sa ešte jedna hudobná skupina,
ktorú založil Štefan Burčiar-Stivi huslista, tiež po návrate
z Ameriky. A tu sa stretáme s úplne novým
obsadením, najmä, hrali tu tambury (tambura, bas prim, husle,
kontrakontrabas). Títo muzikanti hrávali na svadbách v Laliti,
v Ruskom Kerestúre a v Benkovej krčme na tanci,
ktorý býval nedeľou. Boli aktívni do
polovice 50 rokov.
Po
dlhej prestávke nový orchester, ktorý bol založený začiatkom
70. rokov v rámci KOS Štefánik vo
svojom zložení mal: dve tambury,
harmoniku, kontru a kontrabas. Prvý verejný výstup mali 20.
októbra roku 1974 na oslavách Dňa oslobodenia Lalite.
Fotografiu poskytol Samo Valent |
Podujatia
Začiatkom
leta, v júni roku 2002, KOS Štefánik
v Laliti začal poriadať divadelné predstavenia v Dome
kultúry, ktorými Laliťania chceli odať česť Michalovi Benkovi a
toto podujatie nazvali Dni Michala Benku-Uču. Michal Benka sa
narodil roku 1911 v Laliti, kde
skončil základnú školu. Učiteľskú Preparandiu skončil
v Sombore a ako učiteľ pôsobil v Laliti, Lugu, Padine
a na Slovensku. Roku 1951. sa natrvalo usadil v Novom Sade,
kde pracoval na ZŠ I. L. Ribar až po dôchodok. Vo svojom rodisku
hrával ako kántor v slovenskom evanjelickom kostole a viedol
spevokol. Dal impulz
divadelnému životu v Laliti: bol režisérom, kostimografom,
šepkárom, maskerom. V Novom Sade bol angažovaný v SKUS-e
P. J. Šafárika, v cirkvi a po obnovení Matice propojil
sa aj matičiarom. Za svoju prácu bol odmenený
Plaketou Borisa Kidriča, Októbrovou
cenu Nového Sadu, Plaketou a diplómom
Leteckého zväzu Juhoslávie a i. Michal Benka umrel 17.
novembra 1993. roku V Novom Sade, kde je aj pochovaný.
Roku
2009 KOS Štefánik v Laliti už po
siedmykrát organizoval podujatie Dni Michala
Benku-Uču. Počas dvoch víkendov
vystúpilo desať divadelných skupín (z
Pivnici, Lalite, Kulpína, Padiny, Nového
Sadu, Báčskeho Petrovca, Báčskej Palanke, Selenče, Vojlovice
a Ruského Kerestúra).
References:
Kolektív autorov: Slovenská evanjelická kresťanská cirkev augšburského vyznania v Kráľ. Juhoslovanskom v slove a obrazoch, zostavil Adam Vereš, Báčsky Petrovec: Kníhtlačiareň úč. Spol. 1930.
Ján Tancík, ml.: Lalitské hudobné skupiny. In: Národný kalendár 2004, ročník 83, Kultúra B. Petrovec, 2004. str. 172-174.