Three kings

Cirkevný sviatok Troch kráľov svätíme dňa 6. januára na počesť biblických mudrcov z Východu, ktorí sa do Betlehema prišli pokloniť novonarodenému Ježišovi a darovať mu dary, zlato, kadidlo a myrhu. Cestu im ukazovala hviezda, ktorá žiarila vysoko na nebe. Ich počet a mená biblia neuvádza, až v 14 stor. boli určení Gašpar, Melichar a Baltazár. Motívy ich cesty, obety a betlehemskej hviezdy sú často zobrazované v betlehemoch, prostredníctvom cirkevných hier (vianočné hry) a v trojkráľových ľudových hrách. Sviatok Troch kráľov (Zjavenie Pána) spolu s Veľkou nocou bol už od prvých storočí nášho 1etopočtu centrom okruhu výročných sviatkov. Predchádzala ho šesťtýždňová príprava. Na území Slovenska ako vyplýva zo starších zápisov, sa tento sviatok svätil aj účasťou na liturgii, ktorej súčasťou bolo svätenie niektorých predmetov používaných v ľudovom prostredí (voda. krieda, sviečka, cesnak).

Gréckokatolícka a pravoslávna cirkev, ktoré prevzali do svojich obradov najviac starších zvykov a najmenej ich menili, zaviedli svätenie vody priamo v potokoch a riekach. Tečúcu „jordánsku vodu“ svätili gréckokatolícki kňazi ráno na Tri krále pred zhromaždeným ľudom i v obciach severozápadného Slovenska. Každý z prítomných mal pri sebe čečinovú chvojku, ktorú namočil do posvätenej vody a pokropil sa ňou. V rímskokatolíckych obciach nanosili ľudia vodu na svätenie do kadí a krčahov, ktoré postavili priamo do kostola alebo pred chrám. Do krčahov dávali na niektorých miestach i jablko, ku krčahom ukladali v uzlíkoch soľ, kriedu, prípadne i sviečku či cesnak.

Posvätenou vodou vykropili obydlia i stajne, naplnili domáce sväteničky a odložili aj do fľaštičiek, pretože táto voda sa vraj do roka nepokazila. Z čerstvo prinesenej dávali na pitie malým deťom, aby mali dobrý spánok. Jablko z vody si rozdelili a zjedli, aby ich nebolievalo hrdlo. Posvätenú soľ pridávali dobytku do krmiva, aby bol chránený pred porobením. Posvätenú sviečku zapaľovali pri zomierajúcom alebo počas búrky.

Trojkráľové sväteniny sa všeobecne používali ako ochrana ľudí či zvierat pred démonmi, či už strigami, diablami, vodníkmi, démonmi chorôb, alebo ako ochrana pred živlami.

Deň Troch kráľov bol posledným dňom obchôdzok a kolied vianočno-novo-ročnčho obdobia. Príležitostne piesne, vinše, ktoré privolávali do domu šťastie, zdravie a blahobyt, mali viaceré názvy, ktorými sa podľa charakteru diferencovali, no boli známe i pod spoločným názvom koleda.

V niektorých oblastiach k dňu Troch kráľov sa viazala a miestami viaže tzv. kňazská koleda, pri ktorej kňazi obchádzali všetky domy a prežehnávali príbytky. Vykropili ich svätenou vodou, okadili kadidlom, dvere označili iniciálami Troch kráľov G+M+B a príslušnym letopočtom. Pôvodne sa uvádzali inicaly C+M+B (z lát. Christus mansionem benedicat, čo znamená Kristus požehnávej tento dom). S kňazmi chodili rechtor, kostolník, speváci, miništranti i nosiči vyzbieraných naturálií. S príchodom kolednikov sa spájali magické praktiky. Evanjelická cirkev tieto koledy zakazovala už v 16. storočí.

Trojkráľové hry sú známe aj pod názvom chodenie s hviezdou. Predvádzala ich mužská mládež, ktorá v skupinkách obchádzala dediny na celom Slovensku a zobrazovali biblických troch kráľov, štvrtým bol hviezdonos alebo anjel. Domácim zaspievali, povinšovali a poďakovali za odmenu. Piesne sa prelínajú s ostatnými kolednými piesňami vianočného a novoročného obdobia, ale aj s duchovnými piesňami.

Rozpracovanejšou, ale už zaniknutou hrou je chodenie s kolískou, kde traja králi vystupovali spolu so sv. Jozefom a Pannou Máriou. V súčasnosti sú trojkráľové obchôdzky zriedkavé, zachovávajú sa v piesňovom repertoári.

Z literatúry sa dozvedáme, že obchôdzky s betlehemom boli rozšírené aj v našich krajoch a v niektorých dedinách sa zachovali dodnes: Jánošík, Boľovce ( podľa Atlasu ľudovej kultúry Slovákov v Juhoslávii) a Vojlovica. Betlehem je miniatúrne zobrazenie narodenia Ježiša v betlehemskej stajni. Vyrábali ich z papiera, sádre, vosku, dreva a sporadicky z keramiky. Hlavnými postavami v betlehemoch boli: dieťa ležiace v jasliach medzi dvoma zvieratmi, klaňajúci sa pastieri čiže Traja králi, panna Mária a Jozef. Ľudoví výrobcovia spestrovali betlehemský výjav postavami z domáceho prostredia (pastieri, muzikanti, figúrky v kroji...).

S dňom Troch kráľov sú späté pranostiky o počasí /Na Troch kráľov zima stále/ a o úrode /Ak je na Troch kráľov jasno zdarí sa pšenica, ak je mnoho hviezd, bude mnoho zemiakov/.

V našich krajoch sa dnes tento sviatok svätí predovšetkým v kostole príležitostnou službou. V ľudovom prostredí zanikli obyčaje viažuce sa na neho. Vianočný stromček, ktorý sme postavili na Štedrý večer by sme mali odložiť do nasledovných Vianoc a takto ukončiť cyklus novoročných sviatkov.