Oľga Garayová-Babylonová sa narodila 24. apríla 1905 v Erdevíku v remeselníckej rodine. Štyri triedy nemeckej ľudovej školy (1911 – 1914) a tri triedy srbského gymnázia (1915 – 1918) vychodila v Rume.

Roku 1919 sa s rodinou presťahovala do Nového Sadu, kde pokračovala v školení. Zakončila štvrtú triedu vyššej srbskej dievčenskej školy a učiteľskú školu (1920 – 1924).

Roku 1925 sa vydala za inžiniera Ivana Garaya (1895 – 1971) z Petrovca (jedného z neskorších zakladateľov petrovskej konopárne a továrne Kooperatíva).

Od roku 1930 až do konca vojny učila na ľudovej škole v Petrovci. V rokoch 1946 – 1948 absolvovala Vyššiu pedagogickú školu v Novom Sade.

Fotografiu maľby poskytol Vladimír Valentík

Od roku 1946 (po roku v Gajdobre) pracovala ako odborná učiteľka na petrovskom Gymnáziu a v Učiteľskej škole. Učila dejiny umenia, kreslenie, krasopis, srbčinu, slovenčinu, ruštinu, nemčinu a angličtinu. Roku 1954 odišla do výslužby a s manželom sa presťahovala roku 1958 do Dubrovníka. Roku 1971 sa vrátila do Nového Sadu, kde krátko potom ovdovela.

Umrela 2. septembra 1988, 4. septembra bola spopolnená v Belehradskom krematóriu a 10. septembra 1988 urnu s jej popolom uložili do rodinnej hrobky Garayovcov na petrovskom cintoríne.

Fond obrazov Galérie Zuzky Medveďovej sa začiatkom deväťdesiatych rokov obohatil o ďalšie umelecké práce. K obrazom K. M. Lehotského – ktorého si Oľga Garayová veľmi vážila a od ktorého sa učila maľovať – a k maľbám Zuzky Medvedovej, s ktorou O. Garayová-Babylonová spolupracovala a kamarátila sa – možno nečakane, ale logicky, pribudli aj výtvarné práce samotnej Oľgy Garayovej-Babylonovej. Bol to jej závetný dar tomuto prostrediu a kultúre vojvodinských Slovákov. Učiteľka, redaktorka, spisovateľka a výtvarníčka Oľga Garayová-Baby­lonová je významnou osobnosťou našej kultúrnej histórie, najmä našich dejín umenia, literatúry a publicistiky.

Výtvarné nadanie O. Garayová-Babylonová prejavovala ešte v detstve. Najprv maľovala akvarely a ako devätnásťročná roku 1924 urobila svoj prvý obraz a pomenovala ho Slovenská hymna. Roku 1925 namaľovala krajinku Z novosadského parku, ktorá sa nachádza v Galérii Zuzky Medveďovej a patrí medzi jej najstaršie obrazy.

Výtvarná pozostalosť Oľgy Garayovej-Babylonovej v Galérii Zuzky Medveďovej pozostáva z obrazov, ktoré vznikli na samom štarte autorkinho vážnejšieho zaoberania sa výtvarníctvom, až po väčší počet obrazov, ktoré ani nestačila dokončiť. Je to svojrázna zbierka relatívne dobre reprezentujúca výtvarné záujmy O. Garayovej-Babylonovej v jej vyše šesťdesiatročnom tvorivom časovom rozpätí.

Fotografiu maľby poskytol Vladimír Valentík

Oľgu Garayovú-Babylonovú ako výtvarníčku vedela zaujať predovšetkým krása kvetov, čo sa potom naplno prejavilo v jej kvetinových zátišiach. Jej najobľúbenejším obrazom zo všetkých, ktoré namaľovala, boli akurát Biele ruže z roku 1928, ktoré venovala svojej sestre. Okrem toho jem­ným akvarelom vedela stvárniť aj iné zátišia a zasa v krajinomaľbe za­chytiť náladu prírody. Jej veľkou láskou však bolo more, tiché i búrlivé, ostrovy (Mljet) a exotická architektúra. Svedčia o tom jej maľby. Na jej obrazoch často poznať Dubrovník, v ktorom žila trinásť rokov, Bosiljgrad... Oľga Garayová-Babylonová - spolu so Zuzkou Medveďovou – bola na­šou prvou ilustrátorkou. V rokoch 1924 - 26 prispievala ako výtvarníčka do staropazovskej Zorničky a do detského kútika časopisu Jugoslávští Čechoslováci. Vyvrcholilo to roku 1939 v časopise pre deti Naše slniečko v Petrovci. Do Nášho slniečka O. Garayová-Babylonová prispievala najprv ako ilustrátorka a neskoršie aj ako spisovateľka. 13. novembra 1940 sa stala i šéfredaktorkou Nášho slniečka. Šéfredaktorkou zostala i po vojne. V školskom roku 1946/47 meno nášho detského časopisu bolo zmenené na Naši pionieri. O. Garayová-Babylonová prispievala i naďalej, tak s ilustráciami, ako i rozprávkami. Okrem toho prispievala aj do Národného a Ľudového kalendára, Hlasu ľudu, Nového života a do Rozhľadov.

Ilustrovala aj jednu srbskú knihu pre deti, knihu Vojina Mijatoviča (Dečje igre, humorističke i druge pesme). Roku 1985 vo vydavateľstve Obzor v Novom Sade jej vyšla kniha rozprávok Zvieratá sa páčia deťom, ktorú si sama aj ilustrovala.

Oľga Garayová-Babylonová bola úspešná aj ako výtvarná pedagogička. Bola sponou medzi K. M. Lehotským, Z. Medveďovou a neskoršími gene­ráciami mladých výtvarníkov. Pomohla prejaviť výtvarné nadanie takým našim výtvarníkom, akými sú Jaroslav Šimovič, Štefan Lačok, Ján Takáč a Milina Vršková-Ferková.

Oľga Garayová-Babylonová tiež pracovala aj na zachovaní nášho výt­varného dedičstva. Tak roku 1954 v Národnom múzeu v Petrovci orga­nizovala veľkú výstavu nášho prvého akademického maliara Karola Miloslava Lehotského. Avšak svoje výtvarné práce vystavovala tak­mer výlučne iba na kolektívnych výstavách. Samostatnú výstavu mala v Pivnici. Bola členkou Spolku výtvarných pedagógov Vojvodiny.