Anna Pixiadesová patrila medzi najpoprednejších a najvýznamnejších slovenských vojvodinských profesionálnych výtvarníkov druhej polovice 20. storočia. Narodila sa 6. apríla 1924 v Kysáči. Výtvarnícke školenie zakončila v škole úžitkového umenia v Herceg Novom roku 1955 a v rokoch 1956-1958 navštevovala a zdokonaľovala svoje výtvarnícke nadanie na Vysokej umeleckej škole v Prahe u profesora Maxa Švabinského, ako ďalšia vojvodinská Slovenka po Zuzke Medved’ovej.

Prvú samostatnú výstavu jej usporiadali v roku 1956 v Národnom múzeu v Báčskom Petrovci a už o rok neskôr nasledovali samostatné výstavy jej tvorby v Kysáči, Aradáči a v Padine. Roku 1958 po prvýkrát sa samostatne predstavila v Bratislave (Galéria Dielo – Slovenského fondu výtvarných umení) a v Martine. Čulá výstavná činnosť pokračovala v Ulcinji, Pule, Starej Pazove, vo Vršci, v Belehrade atď. Roku 1967 znova so samostatnou výstavou zavítala na Slovensko (Piešťany, Senica, Martin, Banská Bystrica. Trenčín, Partizánske). S výstavami pokračovala v roku 1968 v Brezovej, v Hodoníne a v Prahe. Zo samostaných prezentácií jej tvorby ešte treba uviesť výstavu v Bonne (Landesmuseum) roku 1973 a výstavu v Palm Beach (Galéria of Sculpture) v USA roku 1979.

Z domácich samostaných výstav ako mimoriadne významné hodnotíme jej samostatné výstavy v Múzeu úžitkového umenia v Belehrade, v rokoch 1968 a 1972 a samostatnú výstavu vo Výtvarnej galérii Kultúrneho centra Belehradu roku 1981. Keď ide o spoločné výstavy, Anna Pixiadesová takmer každoročne od roku 1969 vystavovala svoje práce v Múzeu úžitkového umenia v Belehrade a neskôr bola pravidelnou účastníčkou prestížneho belehradského Októbrového salóna. Roku 1979 jej práce boli zavedené do reprezentačnej expozície Súčasná juhoslovanská tapiséria a sklo. Členkou Združenia výtvarných umelcov, úžitkových umelcov a dizajnérov Srbska (ULUPUDS) sa stala už roku 1955. Najväčšiu časť života strávila v Belehrade ako slobodná umelkyňa (ateliér mala oproti železničnej stanice na Námestí Bratstva a jednoty 9/V), ale pôsobila aj ako výtvarná pedagogička (Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci) a ilustrátorka časopisu Naši pionieri. Posledných desať rokov žila v Bratislave, kde aj zomrela 11. júla 2004.

Fotografiu diela poskytol Vladimír Valentík

Za svoju tvorbu dostala i niekoľko cien: Prvú cenu na výstave slovenských maliarov v Báčskom Petrovci roku 1961, Plaketu vydavateľstva Obzor v Novom Sade roku 1969 a Plaketu ULUPUDS za sklo na výstave Sklo a keramika v Srbsku roku 1972 v Belehrade. Na Slovensku sa jej dostala Plaketa Slovenského národného múzea za samostanú výstavu v Martine roku 1967.

Anna Pixiadesová ako výtvarníčka pestovala rôzne a nie veľmi časté techniky výtvarného prejavu. Je prvou slovenskou vojvodinskou výtvarníčkou, ktorá sa výraznejšie a sústavnejšie venovala grafickej tvorbe najmä v prvom tvorivom období v päťdesiatych rokoch 20. storočia, keď sa venovala linoleorezu (1955 – 1957). Zároveň v tom období maľovala krajinky a mestské veduty, ale aj zátišia a ľudové kroje z Juhoslávie a Československa akvarelom a olejovými farbami. Osobitnú stať v jej tvorbe tvoria smalty, neraz s aplikovaným sklom. Jej tvorba v šesťdesiatych rokoch už nadobudla abstraktný výraz. Okrem smaltov v neskoršom období Anna Pixiadesová najväčšiu časť svojej tvorby venovala sklu.

Fotografiu diela poskytol Vladimír Valentík

Stvárňovanie skla si osvojila na špecializácii v Novom Bare (ČSSR) a neskôr ho plne a tvorivo využívala na tvarovanie tak úžitkových funkčných foriem (vázy, misy, poháre a kalichy), ako i slobodných foriem, pri ktorých estetizácia skleného materiálu bola primárna. Známy je najmä cyklus jej sklených abstraktných foriem pomenovaný Vegetálie vypracovaný v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Vegetáliami sa predstavila aj na 1. bienále slovenského vojvodinského výtvarného umenia v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci roku 1991 a niekoľko sklených plastík z tohto cyklu sa nachádza aj v rámci stálej expozície Súčasného slovenského vojvodinského výtvarného umenia v Galérii Karola Miloslava Lehotského na petrovskom Gymnáziu.

Okrem smaltov a skla charakteristické pre výtvarnú tvorbu Anny Pixiadesovej sú i tapisérie Art protis, tapisérie súčasnej techniky objavenej v Brne (Česko). Táto technika pozostáva z použitia česanej vlny rozdelenej po vrstvách. Zafarbené vrstvy vlny sa kladú jedna na druhú od úplne nepriesvitných más, zato však priesvitných závojov a to všetko sa spolu lisuje a prešíva. Anna Pixiadesová záujem o túto novú techniku tapisérie začala prejavovať od roku 1970 a intenzívne sa ňou zaoberala v nasledujúcom desaťročí.

Anna Pixiadesová má trvalé miesto v dejinách slovenského výtvarného umenia, ale si vybudovala svojím moderným výtvárným prejavom v menej frekventovaných materiáloch aj významné miesto v dejinách umenia Srbska a juhoslovanských národov.