Dobanovci

MALÁ SLOVENSKÁ KOMUNITA S BOHATOU MINULOSŤOU

Zemepisná charakteristika a demografia

Dobanovce sa nachádzajú v juhovýchodnom Srieme, 25 km západne od Belehradu, vedľa diaľnice Belehrad – Záhreb. Patria do obce Surčín, najmladšej obce mesta Belehrad. Presné zemepisné koordináty Dobanoviec sú: 44° 49′ 22" severnej zemepisnej šírky a 20° 13′ 19" východnej zemepisnej dĺžky. Najbližšia osada, v ktorej tiež žijú Slováci, sú Boľovce.

Podľa posledného sčítania z roku 2002 žije v Dobanovciach 8128 obyvateľov v 2353 domácnostiach. Najviac je Srbov – 7524, t. j. 92, 56 %, potom Slovákov – 232, čiže 2,85 % a ďalší obyvatelia sú Chorváti, Čiernohorci, Rómovia, Macedónci a iní. Podľa posledných troch sčítaní možno konštatovať celkový vzrast počtu obyvateľov.

Špecifiká Dobanoviec

Prechádzka dedinou Dobanovce v predvečerných hodinách isto utkvie návštevníkom v pamäti, lebo tu možno vidieť niečo, čo sa z najmenších vidieckych prostredí postupne stráca. Ulicami cvála zvyčajne desať koní, iba čiastka z počtu týchto domácich zvierat, ktoré vlastnia Dobanovčania. Jazdci ich buď osedlajú alebo zapriahnu do fiakra, posadia do neho deti, členov rodiny a defilujú osadou. Húfne jazdy sa konajú v slávnostných dňoch, napríklad počas Vianoc, Prvého mája alebo v čase spomienok na prvú posviacku chrámov. Vtedy sú kone a vozy ozdobené rôznymi perami, stuhami a pre turistov, ale aj domácich sa stávajú skutočnou atrakciou.

Historické fakty a súčasnosť Dobanoviec

Ako sídlo existovali Dobanovce už počas tureckej nadvlády. Najstaršie údaje sú zo 16. Storočia. V roku 1546 bolo tu zapísaných päťdesiat domácností, ktoré platili daň. V období rokov 1713 až 1716 sa Dobanovce spomínajú ako osídlená dedina a roku 1720 bola osada zapísaná pod týmto menom. V rokoch 1766 až 1767, keď bola dedina pripojená k územiu vojenskej hranice, je v zápisoch evidované, že v nej bolo päť remeselníkov, dvaja obchodníci, jedna krčma, jedno mäsiarstvo a jeden veterný mlyn.

Začiatkom 19. storočia sa začalo osídľovanie Dobanoviec nesrbským obyvateľstvom. Aj keď zatiaľ písané dokumenty hovoria, že Slováci do Dobanoviec prišli v druhej polovici 19. storočia, zistenia výskumného tímu Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa z Nitry, ktorý sa venuje výskumu tradičnej kultúry Slovákov v Srbsku, svedčia o tom, že v tejto dedine žili Slováci oveľa skôr. Najstarší dôkaz o slovenskej prítomnosti v tejto osade je z roku 1808, vtedy sa v Dobanovciach narodil Juraj Čriepka, ktorý umrel roku 1863 v Boľovciach. Nové výskumy menia obraz o doterajších údajoch, avšak nepopierateľné sú údaje, že väčší počet slovenských rodín sem prišiel z Kysáča roku 1861. Najprv to bola rodina Krajčová a o päť rokov neskôr sa sem nasťahovali ďalšie rodiny, a to z Petrovca: Bažíková, Brnová, Sirácka, Križanová, Severíniová, Žilová a z Kysáča Vitízovci, Čalovci, Urbanovci, Kardeľovci, Medveďovci, Kohútovci, Marčokovci, Teplovci. Podľa historika Jána Siráckeho práve títo prisťahovalci z Kysáča a Petrovca v roku 1866 dali základ slovenskému osídľovaniu v Dobanovciach. Neskoršie sem prichádzali aj slovenské rodiny z Boľoviec a zo Starej Pazovy.

Svoj cirkevný život si dobanovskí Slováci začali zariaďovať v druhej polovici 19. Storočia. Od roku 1891 ako fília patrili k surčinskej cirkvi. Prvým kurátorom bol Martin Žila. Roku 1900 tu žilo 313 Slovákov a vďaka vzmáhajúcej sa cirkvi a prílivu nových osadníkov začali stavať modlitebnicu. Pri posviacke im petrovský cirkevný zbor daroval svoj starý oltárny obraz z 19. storočia. Predtým služby Božie mali spoločne s evanjelickými Nemcami. Cirkevný zbor v tomto období patril už osamostatnenej cirkvi v Boľovciach.

Koncom 19. storočia, presnejšie roku 1890, bola v Dobanovciach vybudovaná nová škola a v nej roku 1908 otvorené slovenské oddelenie. Vtedy prichádzajú aj prví slovenskí učitelia. Dovtedy sa Slováci vzdelávali v rámci evanjelickej cirkvi a deti vyučoval surčinský kňaz. Dobanovskí Slováci mali možnosť učiť sa po slovensky do roku 1980.

Roku 1929 bola založená Slovenská čitáreň a trochu neskoršie vybudovali v Dobanovciach aj Slovenský národný dom, v ktorom bol roku 1934 založený Slovenský kultúrno-osvetový spolok Šafárik. O udržanie národného povedomia, o činnosť spolku a vyučovanie v materinskom jazyku sa usiloval najmä učiteľ Ján Vitéz. Je zaujímavé, že prvým fotografom v Dobanovciach bol Slovák Ján Litavský a prvým elektrikárom Pavel Litavský. Jeden z najvýznamnejších Slovákov, ktorý prispel k rozvoju spoločenského, cirkevného, školského a spolkového života a tým aj samej osady, bol učiteľ Ján Galát.

Založením Slovenského národného domu sa všetky kultúrno-spoločenské aktivity dobanovských Slovákov konali pod jeho strechou. Tento dom bol dostavaný v rokoch 1967 – 1968. Vtedy vybudovali aj sálu, v ktorej mohli pôsobiť rôzne odbočky Slovenského kultúrno-osvetového spolku Šafárik.

Slováci, ktorí dnes žijú v Dobanovciach, majú domy na ulici Janka Čmelíka, na Vojvodinskej ulici a na Ugrinovskej ulici, kde sa nachádza aj Slovenský dom a fara Slovenskej evanjelickej cirkvi. Zaoberajú sa prevažne poľnohospodárstvom, avšak tá mladšia generácia cestuje za prácou do Belehradu alebo sa tam zapisuje do stredných škôl alebo na vysoké školy. V Dobanovciach je aj Slovenská ulica, ale v nej dnes žije iba niekoľko slovenských rodín. V centre osady sa nachádza Slovenský evanjelický kostol, ktorý bol renovovaný a posvätený roku 2009. Odvtedy sa bohoslužby v letnom období konajú v kostole a v zimnom na fare. Roku 2008 bol na Slovenskom cintoríne postavený aj dom smútku. V cirkvi sú aktívne tak deti ako aj mládež, ktoré každoročne na Štedrý večer pripravia program.

V  súčasnosti sa na Základnej škole Stevana Sremca po slovensky nevyučuje. Pokusy o vyučovanie slovenského jazyka ako fakultatívneho predmetu tu boli, ale so striedavým úspechom. V školskom roku 2004/2005 hodiny slovenčiny navštevovalo štyridsať detí a desať dospelých. Táto fakultatívna výučba bola prerušená, preto plánujú dobanovskí Slováci organizovať tzv. ambientnú výučbu, podobne ako je to v Boľovciach.

Kultúrny život Dobanoviec

Kultúra Slovákov v Dobanovciach a ich materinský jazyk sa okrem cirkvi pestuje aj v rámci Slovenského kultúrno-osvetového spolku Šafárik, ktorého činnosť bola po dlhšej prestávke obnovená roku 2002, najmä vďaka tanečnej, ale aj speváckej skupine. V spolku účinkuje aj ženská odbočka, ktorá sa zaoberá ručnými prácami, vyšívaním a pripravovaním krojov pre tanečníkov.

Dobanovskí Slováci prvýkrát hrali divadlo v roku 1929. O existencii divadelnej skupiny v tridsiatych rokoch 20. storočia svedčí aj správa z Dobanoviec v Národnom kalendári na rok 1938, že 26. decembra 1937 ochotníci Slovenskej čitárne zahrali divadelné predstavenie Dobrá bolesť, čo dá pojesť.

Po prestávke v rokoch 1978 až 1989 bola v ochotníctve opäť aktívna divadelná a tanečná zložka a pribudla aj spevácka skupina. V období rokov 1989 až 2002 bola činnosť spolku a Slovenského národného domu prerušená. Roku 2002 začali pracovať tanečné súbory, detský a dva mládežnícke, ktoré sa pravidelne zúčastňovali na rôznych podujatiach, ale aj na slovenských festivaloch. Členovia spolku popri slovenských tancoch nacvičovali aj srbské vojvodinské, macedónske a rumunské tance, čím sa SKOS Šafárik značne odlišoval od iných slovenských spolkov v Srbsku.

V miestnostiach Slovenského národného domu sa v minulosti a na začiatku 21. storočia v zimnom období často organizovali priadky. Na priadkach ženy vyšívali, pripravovali kroje pre tanečníkov a neraz organizovali aj tanečné zábavy, na ktoré si pozývali boľovské ženy, priateľov zo Surčína, Zemunu, Batajnice a staropazovských hudobníkov.

Slovenský kultúrno-osvetový spolok Šafárik má teraz asi 50 členov, ale ich práca na poli kultúry a ochotníckej činnosti sa zastavila po zbúraní Slovenského národného domu (2007). V roku, keď dobanovskí Slováci si pripomínajú 150. výročie príchodu Slovákov do Dobanoviac, sa výstavba nového domu znovu aktualizovala.

O tom, že dobanovskí Slováci aktívne pracujú, sa presvedčila aj slovenská verejnosť, keď na festivale Stretnutie v pivnickom poli v roku 2005 prvé miesto získala Dobanovčanka Jasmina Greksová.

Prečo by ste mali navštíviť Dobanovce?

Dobanovce sa oplatí navštíviť najmä preto, že tunajší Slováci napriek malej početnosti vyvíjajú veľké úsilie, aby si zachovali jazyk a kultúru svojich predkov. Sú príliš vzdialení od osád, v ktorých žijú Slováci koncentrovane, preto o to viac treba oceniť ich snahu a aktivitu.

V Dobanovciach sa každoročne organizuje dedinská oslava Preobraženje, ktorá trvá až sedem dní. Oslava má bohatý kultúrno-umelecký program s rozličnými vystúpeniami, aktivitami a festivalmi miestneho rázu. V evanjelickom a pravoslávnom kostole sa vtedy konajú slávnostné bohoslužby.