Dobanovci

MALÁ SLOVENSKÁ KOMUNITA S BOHATOU MINULOSŤOU

Zemepisná charakteristika a demografia

Dobanovce sa nachádzajú v juhovýchodnom Srieme, 25 km západne od Belehradu, vedľa diaľnice Belehrad – Záhreb. Patria do obce Surčín, najmladšej obce mesta Belehrad. Presné zemepisné koordináty Dobanoviec sú: 44° 49′ 22" severnej zemepisnej šírky a 20° 13′ 19" východnej zemepisnej dĺžky. Najbližšia osada, v ktorej tiež žijú Slováci, sú Boľovce.

Podľa sčítania z roku 2002 žilo v Dobanovciach 8128 obyvateľov v 2353 domácnostiach. Najviac Srbov – 7524, t. j. 92, 56 %, potom Slovákov – 232, čiže 2,85 % a ďalší obyvatelia sú Chorváti, Čiernohorci, Rómovia, Macedónci a iní. Podľa posledných troch sčítaní možno konštatovať celkový vzrast počtu obyvateľov.

Podľa najnovších údajov o počte Slovákov v jednotlivých prostrediach v Srbsku, ktoré poskytol na základe sčítania obyvateľstva v roku 2012 Štatistický ústav Republiky Srbsko, v Dobanovciach žije spolu 8503 obyvateľov, z čoho je 7526 Srbov.

Špecifiká Dobanoviec

Prechádzka dedinou Dobanovce v predvečerných hodinách isto utkvie návštevníkom v pamäti, lebo tu možno vidieť niečo, čo sa z najmenších vidieckych prostredí postupne stráca. Ulicami cvála zvyčajne desať koní, iba čiastka z počtu týchto domácich zvierat, ktoré vlastnia Dobanovčania. Jazdci ich buď osedlajú alebo zapriahnu do fiakra, posadia do neho deti, členov rodiny a defilujú osadou. Húfne jazdy sa konajú v slávnostných dňoch, napríklad počas Vianoc, Prvého mája alebo v čase spomienok na prvú posviacku chrámov. Vtedy sú kone a vozy ozdobené rôznymi perami, stuhami a pre turistov, ale aj domácich sa stávajú skutočnou atrakciou.

Historické fakty a súčasnosť Dobanoviec

Ako sídlo existovali Dobanovce už počas tureckej nadvlády. Najstaršie údaje sú zo 16. Storočia. V roku 1546 bolo tu zapísaných päťdesiat domácností, ktoré platili daň. V období rokov 1713 až 1716 sa Dobanovce spomínajú ako osídlená dedina a roku 1720 bola osada zapísaná pod týmto menom. V rokoch 1766 až 1767, keď bola dedina pripojená k územiu vojenskej hranice, je v zápisoch evidované, že v nej bolo päť remeselníkov, dvaja obchodníci, jedna krčma, jedno mäsiarstvo a jeden veterný mlyn.

Začiatkom 19. storočia sa začalo osídľovanie Dobanoviec nesrbským obyvateľstvom. Aj keď zatiaľ písané dokumenty hovoria, že Slováci do Dobanoviec prišli v druhej polovici 19. storočia, zistenia výskumného tímu Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa z Nitry, ktorý sa venuje výskumu tradičnej kultúry Slovákov v Srbsku, svedčia o tom, že v tejto dedine žili Slováci oveľa skôr. Najstarší dôkaz o slovenskej prítomnosti v tejto osade je z roku 1808, vtedy sa v Dobanovciach narodil Juraj Čriepka, ktorý umrel roku 1863 v Boľovciach. Nové výskumy menia obraz o doterajších údajoch, avšak nepopierateľné sú údaje, že väčší počet slovenských rodín sem prišiel z Kysáča roku 1861. Najprv to bola rodina Krajčová a o päť rokov neskôr sa sem nasťahovali ďalšie rodiny, a to z Petrovca: Bažíková, Brnová, Sirácka, Križanová, Severíniová, Žilová a z Kysáča Vitízovci, Čalovci, Urbanovci, Kardeľovci, Medveďovci, Kohútovci, Marčokovci, Teplovci. Podľa historika Jána Siráckeho práve títo prisťahovalci z Kysáča a Petrovca v roku 1866 dali základ slovenskému osídľovaniu v Dobanovciach. Neskoršie sem prichádzali aj slovenské rodiny z Boľoviec a zo Starej Pazovy.

Svoj cirkevný život si dobanovskí Slováci začali zariaďovať v druhej polovici 19. Storočia. Od roku 1891 ako fília patrili k surčinskej cirkvi. Prvým kurátorom bol Martin Žila. Roku 1900 tu žilo 313 Slovákov a vďaka vzmáhajúcej sa cirkvi a prílivu nových osadníkov začali stavať modlitebnicu. Pri posviacke im petrovský cirkevný zbor daroval svoj starý oltárny obraz z 19. storočia. Predtým služby Božie mali spoločne s evanjelickými Nemcami. Cirkevný zbor v tomto období patril už osamostatnenej cirkvi v Boľovciach.

Koncom 19. storočia, presnejšie roku 1890, bola v Dobanovciach vybudovaná nová škola a v nej roku 1908 otvorené slovenské oddelenie. Vtedy prichádzajú aj prví slovenskí učitelia. Dovtedy sa Slováci vzdelávali v rámci evanjelickej cirkvi a deti vyučoval surčinský kňaz. Dobanovskí Slováci mali možnosť učiť sa po slovensky do roku 1980.

Roku 1929 bola založená Slovenská čitáreň a trochu neskoršie vybudovali v Dobanovciach aj Slovenský národný dom, v ktorom bol roku 1934 založený Slovenský kultúrno-osvetový spolok Šafárik. O udržanie národného povedomia, o činnosť spolku a vyučovanie v materinskom jazyku sa usiloval najmä učiteľ Ján Vitéz. Je zaujímavé, že prvým fotografom v Dobanovciach bol Slovák Ján Litavský a prvým elektrikárom Pavel Litavský. Jeden z najvýznamnejších Slovákov, ktorý prispel k rozvoju spoločenského, cirkevného, školského a spolkového života a tým aj samej osady, bol učiteľ Ján Galát.

Založením Slovenského národného domu sa všetky kultúrno-spoločenské aktivity dobanovských Slovákov konali pod jeho strechou. Tento dom bol dostavaný v rokoch 1967 – 1968. Vtedy vybudovali aj sálu, v ktorej mohli pôsobiť rôzne odbočky Slovenského kultúrno-osvetového spolku Šafárik.

Slováci, ktorí dnes žijú v Dobanovciach, majú domy na ulici Janka Čmelíka, na Vojvodinskej ulici a na Ugrinovskej ulici, kde sa nachádza aj Slovenský dom a fara Slovenskej evanjelickej cirkvi. Zaoberajú sa prevažne poľnohospodárstvom, avšak tá mladšia generácia cestuje za prácou do Belehradu alebo sa tam zapisuje do stredných škôl alebo na vysoké školy. V Dobanovciach je aj Slovenská ulica, ale v nej dnes žije iba niekoľko slovenských rodín. V centre osady sa nachádza Slovenský evanjelický kostol, ktorý bol renovovaný a posvätený roku 2009. Odvtedy sa bohoslužby v letnom období konajú v kostole a v zimnom na fare. Roku 2008 bol na Slovenskom cintoríne postavený aj dom smútku. V cirkvi sú aktívne tak deti ako aj mládež, ktoré každoročne na Štedrý večer pripravia program.

V  súčasnosti sa na Základnej škole Stevana Sremca po slovensky nevyučuje. Pokusy o vyučovanie slovenského jazyka ako fakultatívneho predmetu tu boli, ale so striedavým úspechom. V školskom roku 2004/2005 hodiny slovenčiny navštevovalo štyridsať detí a desať dospelých. Táto fakultatívna výučba bola prerušená, preto plánujú dobanovskí Slováci organizovať tzv. ambientnú výučbu, podobne ako je to v Boľovciach.

Kultúrny život Dobanoviec

Kultúra Slovákov v Dobanovciach a ich materinský jazyk sa okrem cirkvi pestuje aj v rámci Slovenského kultúrno-osvetového spolku Šafárik, ktorého činnosť bola po dlhšej prestávke obnovená roku 2002, najmä vďaka tanečnej, ale aj speváckej skupine. V spolku účinkuje aj ženská odbočka, ktorá sa zaoberá ručnými prácami, vyšívaním a pripravovaním krojov pre tanečníkov.

Dobanovskí Slováci prvýkrát hrali divadlo v roku 1929. O existencii divadelnej skupiny v tridsiatych rokoch 20. storočia svedčí aj správa z Dobanoviec v Národnom kalendári na rok 1938, že 26. decembra 1937 ochotníci Slovenskej čitárne zahrali divadelné predstavenie Dobrá bolesť, čo dá pojesť.

Po prestávke v rokoch 1978 až 1989 bola v ochotníctve opäť aktívna divadelná a tanečná zložka a pribudla aj spevácka skupina. V období rokov 1989 až 2002 bola činnosť spolku a Slovenského národného domu prerušená. Roku 2002 začali pracovať tanečné súbory, detský a dva mládežnícke, ktoré sa pravidelne zúčastňovali na rôznych podujatiach, ale aj na slovenských festivaloch. Členovia spolku popri slovenských tancoch nacvičovali aj srbské vojvodinské, macedónske a rumunské tance, čím sa SKOS Šafárik značne odlišoval od iných slovenských spolkov v Srbsku.

V miestnostiach Slovenského národného domu sa v minulosti a na začiatku 21. storočia v zimnom období často organizovali priadky. Na priadkach ženy vyšívali, pripravovali kroje pre tanečníkov a neraz organizovali aj tanečné zábavy, na ktoré si pozývali boľovské ženy, priateľov zo Surčína, Zemunu, Batajnice a staropazovských hudobníkov.

O tom, že dobanovskí Slováci aktívne pracujú, sa presvedčila aj slovenská verejnosť, keď na festivale Stretnutie v pivnickom poli v roku 2005 prvé miesto získala Dobanovčanka Jasmina Greksová.

V roku 2011 z príležitosti osláv 150. výročia príchodu Slovákov do Dobanoviec bola ukončená výstavba nového Slovenského domu. Vystavaný bol na podobu starého a slávnostne ho otvorili 29. apríla 2012. Moderne vybavený Slovenský národný dom je dnes kultúrnym stánkom dobanovských Slovákov, ktorí združení v Slovenskom kultúrnoosvetovom spolku Šafárik pestujú ľudové hudobné a tanečné tradície, hrajú divadlo, tvoria vo výtvarnokreatívnych dielňach alebo vo fotografickej odbočke. Pri spolku pôsobí aj Aktív žien, ktoré sa starajú o slovenské kroje, vyšívajú a sú skutočnou oporou členom tohto spolku.

Prečo by ste mali navštíviť Dobanovce?

Dobanovce sa oplatí navštíviť najmä preto, že tunajší Slováci napriek malej početnosti vyvíjajú veľké úsilie, aby si zachovali jazyk a kultúru svojich predkov. Sú príliš vzdialení od osád, v ktorých žijú Slováci koncentrovane, preto o to viac treba oceniť ich snahu a aktivitu.

V Dobanovciach sa každoročne organizuje dedinská oslava Preobraženje, ktorá trvá až sedem dní. Oslava má bohatý kultúrno-umelecký program s rozličnými vystúpeniami, aktivitami a festivalmi miestneho rázu. V evanjelickom a pravoslávnom kostole sa vtedy konajú slávnostné bohoslužby.