Po založení Matice slovenskej v Báčskom Petrovci roku 1932 aj v Kovačici sa hneď začalo s prípravami na založenie Miestneho odboru Matice slovenskej (MOMS). Silná inteligencia žijúca vtedy v Kovačici už v januári 1933 zvolala zasadnutie, na ktorom sa mal založiť pracovný odbor Matice. Tak 29. januára 1933 prišli z ústredia predseda Dr. Janko Bulík, tajomník Michal Topoľský a náčelník ľudovýchovného odboru Dr. Andrej Sirácky. Kultúrny večierok, na ktorom sa prednášalo, a kde sa založil pracovný MOMS odbor Matice, usporiadal Pokrok v hostinci u Janišov. Prednášky s veľkým záujmom si vypočulo vyše štyristo inteligentov a občanov z Kovačice (väčšinou Slováci, ale aj Srbi) a pristúpilo sa k voľbe pracovného odboru. Vedenie MOMS v Kovačici tvorili: predseda Dr. Július Ťahún, advokát; podpredseda Andrej Miháľ, učiteľ; prvý tajomník Jozef Šifel, učiteľ; druhý tajomník Fero Bulík, učiteľ; pokladník Adrej Bboš, obchodník; knihovník Dr. Ján Čaplovič.

Práca odboru MS v Kovačici bola úspešná a čulá v nasledujúcich odveviach: národopis, divadelná odbočka, literárna odbočka, hudobná, historická odbočka, ľudovovýchovná a národopisná sekcia. Pravidelne sa do Kovačice dostával matičný časopis Náš život, v ktorom sa uverejňovali literárne, kultúrne a matičné práce vojvodinských Slovákov.

Podobne ako MSJ aj MOMS v Kovačici mal svoje vzostupy a pády. Roku 1954 prestála s činnosťou Matica slovenská v Juhoslávii, ktorá bola nositeľkou celkového kultúrno-vzdelávacieho života Slovákov vo Vojvodine, a ako inštitúcia nepôsobila až do roku 1990.

Roku 1958 v Kovačici založili Dom kultúry 3. októbra a pri ňom sa zoskupovali všetky odbočky, voľakedy matičné. Neskoršie sa členom scény VHV v Kovačici stal herec, režisér a kultúrny pracovník Tomáš Hriešik, ktorý roku 1990 dal návrh na založenie a obnovenie činnosti kovačického MOMS.

MOMS v Kovačici bol obnovený 16. decembra 1990 a o to sa spoločne pričinili ochotníci domu kultúry, osvetoví pracovníci, insitní maliari, cirkev, spoločenské podniky a súkromníci.

Odvtedy ubehlo takmer dvadsať rokov a činnosť dnešných matičiarov v Kovačici je aj napriek mnohým ťažkostiam rozmanitá.

Prvý predseda obnoveného kovačického MOMS bol Dr. Jozef Benka a neskôr to boli: Tomáš Hriešik, Martin Toman, Ján Špringeľ, Pavel Jonáš, Katarína Stanová, Pavel Baláž a dnes je predsedníčkou Zuzana Lenhartová. Od obnovenia činnosti dodnes kovačický MOMS bol veľmi aktívny na kultúrno-osvetovom a spoločenskom poli. Činnosť na kultúrno-umeleckom, divadelnom, folklórnom, recitačnom, hudobnom a speváckom poli je už dávno známa doma a v zahraničí – hlavne na Slovensku a v Rumunsku. Insitní maliarí majú svoju odbočku a o ich výstavách už vie celý svet. Organizujú sa aj tradičné športové predslávnostné dni v Kovačici: preteky v kolkoch a súťaž v malom fudbale.

MOMS v Kovačici spolupracuje s Miestnym spoločenstvom, so základnou školou, gymnáziom, Obecnou knižnicou, Literaárnou družinou Mateja Ambrózyho, Domom kultúry 3. Októbra atď. Víta všetkých hostí, delegácie, návštevy matičiarov z našich MOMS a zo zahraničia. Finančne ho podporuje Zhromaždenie obce, MS, mnohé spoločenské organizácie, pracovné podniky, továrne, súkromní podnikatelia a insitní maliari.

Obnovený MOMS v Kovačici spĺňa svoje poslanie na udržiavaní a rozvoji slovenskosti, slovenčiny, slovenskej kultúry a života na tomto území, kde Slováci zotrvávajú vyše dvoch storočí.

Anna Kišová

 

ŽIVOTNÉ JUBILEUM NAJSTARŠIEHO KOVAČICKÉHO MATIČIARA

„Chceme a prajeme Vám, aby ste medzi nami ešte hodnú chvíľu pobudli, aby ste svojou láskou a dobrým srdcom ešte dlhý čas dokázali potešiť nás všetkých, ktorí Vás máme radi a ktorí Vám v tejto slávnostnej chvíli prajeme veľa zdravia, šťastia a lásky,“ prihovoril sa oslávencovi Martinovi Hriešikovi v pondelok 16. novembra 2009 Pavel Baláž, predseda Spomienkového strediska Jána Bulíka a podpredseda Matice slovenskej v Juhoslávii k deväťdesiatke najstaršieho kovačického mäsiara a matičiara.

Pavel Baláž gratujuje oslávencovi
Foto: Ján Špringeľ

Pán majster Hriešik po absolvovaní šesťročnej kovačickej základnej školy roku 1934 začal navštevovať trojročnú učňovskú školu v Debeľači. V tých rokoch začal byť činní aj v Sokolskej jednote v Kovačici, ale i v dnešnom Zreňanine. Roku 1937 sa stal aj členom Miestneho odboru Matice slovenskej v Kovačici a spolu so šesťdesť ďalších Slovákov z Banátu vlakom cestoval na svoje prvé Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci. Do Petrovca sa z hložiansko-petrovskej železničnej stanice prepravili kočmi a vtedy čerstvý matičiar býval u rodine Čániovej.

Koncom tridsiatych rokov minulého storočia si založil vlastnú mäsiareň. Vo februári roku 1941 zakončil Hriešik v Pančeve dve majstrovské skúšky: jednu za mäsiara a druhú, ktorú absolvoval ako jediný Kovačičan, za odborníka vo výrobe klobás. Po druhej svetovej vojne bol súkromným mäsiarom, ale pracoval aj v mäsiarni poľnohospodárskeho družstva. Pričinil sa i o rozvoj dediny, volili ho za richtára, čo pre pracovné záväzky odmietol, ale bol deväť rokov v dedinskej rade, neskôr i v rôznych komisiách, predovšetkým komunálnej a bol pri tom i za čias vyhlásenia prvého samozdanenia v Kovačici.

Nemalé uznanie sa mu dostalo 31. decembra 1973 keď získal dekrétom prezidenta Tita Rad práce so zlatým vencom, vtedy veľké ocenenie bývalej Juhoslávie. Majster Hriešik bol aktívny aj v hasičskom spolku, bojovníckej organizácii a iných zduženiach, fungujúcich v jeho rodnej osade. Na dôchodku je od roku 1980, ale s výbornou pamäťou sleduje, radí, komentuje diania a občas sa na slávnostných zasadnutiach spolkov aj zúčastní.

Horlivým je čitateľom Hlas ľudu, Národného kalendára a Roviny, nebráni sa učiť ani ďalším technickým novotám. Čitateľom portálu kultúry vojvodinských Slovákov tento svieži deväťdesiatnik odkazuje, že „nie sú dôležité roky, dôležité je zdravie!“

Tak veľa zdravia, pán majster Hriešik!

Ján Špringeľ