Scéna Divadla VHV v Kovačici

Z dejín divadla v Kovačici

Prvé slovenské divadelné predstavenie v Kovačici bolo 22. februára 1914, keď domáci ochotníci zahrali divadelnú hru Kubo od Jozefa Hollého. Predtým sa divadlá hrávali len po maďarsky. Bola to veľmi významná udalosť pre Kovačičanov v tom čase. Ochotníci presvedčivou hrou uspokojili, rozveselili a aj vzdelali obecenstvo v preplnenej sieni.

Ďalšie údaje o divadelných predstaveniach v Kovačici sa vzťahujú na dvadsiate a tridsiate roky 20. storočia, keď sa rozmáhal spolkový život a na tradičných zábavách, ktoré všetky spolky organizovali, nechýbali ani kratšie divadelné predstavenia. V októbri 1925 divadelníci kovačickému občianstvu prezentovali slovenskú ruralitu, hudobno-scénickú koprodukciu niekoľkých slovenských osád – operetu Pekná nová maľovaná kolíska, kompozítora (aj učiteľa v Kovačici) Jána Podhradského, zhudobnenú na libreto dramatika Vladimíra Hurbana Vladimírovho. Najčastejšie sa hrávali divadlá v organizácii Čítacieho a vzdelávacieho spolku Pokrok, ako napr.: Drotár od Jána Palárika, Kufrík pána poslanca, Svetluša, Pytačky.

Divadelné predstavenia boli v tom čase časťou spoločenských zábav usporiadaných najčastejšie pri príležitosti rôznych cirkevných alebo štátnych sviatkov. V tridsiatych rokoch Sokolská jednota organizovala divadelné predstavenia: Zakliata kňažná, veselohru Súboj, Tá naša Marča, Pokuta za hriech. Čítací a vzdelávací spolok Pokrok zorganizoval divadelné predstavenia: Stríža spod hája, Roztržitý, Veno, Truc na truc alebo Čary a kúzla. Ženský spolok zahral divadelné predstavenie Proti tuberkulóze, Chudobná rodina a iné. Divadelné predstavenia sa hrali aj v organizácii remeselníkov (Náš Jožko, Bludár, Hrúza), ako aj hasičov (Jozefko z malej krčmičky) a športového klubu Slávia (Analfabet). V Kovačici sa uskutočnila aj divadelná súťaž, na ktorej sa zúčastnili súbory z Aradáča, Padiny a Kovačice.

Dôležité pre toto obdobie je spomenúť autorku a organizátorku divadelných predstavení Elenu Karlovskú, ako aj učiteľku, herečku a zručnú režisérku Martu Cickovú, ktorá suverénne vládla kovačickým javiskom v štyridsiatych a peťdesiatych rokoch.

Divadlá v Kovačici sa v štyridsiatych rokoch hrávali v bývalých predvojnových krčmách a v Mládežníckom dome, vo veľmi ťažkých podmienkach. Lepšie podmienky sa vytvorili, keď roku 1948 otvorili Družstevný dom a potom aj dom kultúry. Kovačickí divadelníci hosťovali v takmer všetkých slovenských prostrediach vo Vojvodine. O čulom divadelnom živote svedčí aj údaj, že napr. v roku 1950 Kovačičania odohrali 20 predstavení (Hora volá, Keď sa bačkor opapučí, Ťažké chvíle, Dračí pazúr, Záveje a iné). V Kovačici hosťovali aj iné súbory, od Padiny, Bieleho Blata, Crepaje až po ľubľanskú operu. Pravidelne v Kovačici vystupovali profesinálne divadlá z Belehradu, Pančeva, Nového Sadu, z Vršca a zo Zreňanina. Významné režisérske osobnosti boli: Emília Karlečíková (neskôr Farkašová), Andrej Miháľ, Karol Chrťan, Jozef Benka, ktorý napísal aj trojdejstvovú drámu Kríza. Ján Cicka inscenoval niekoľko pôvodných aktoviek pod spoločným názvom Šangh-Jaj. Divadelné predstavenia hrávali aj žiaci základnej školy a žiaci gymnázia. Koncom šesťdesiatych rokov sa nadviazala intenzívna spolupráca so súbormi zo Slovenska.

 

Scéna Divadla VHV v Kovačici

V sedemdesiatych rokoch významná osobnosť kovačického divadla bol režisér (producent a organizátor predstavenia) Ján Čech, ktorý rozprúdil divadelný život. On pozval z Nového Sadu známeho odborníka pre ochotnícke súbory vo Vojvodine Mihajla Vasiljevića. V tom čase sa divadlo v Kovačici veľmi zdokonalilo a zaznamenávalo triumf na všetkých poliach, až sa od polovice sedemdesiatych rokov stáva jednou z troch scén Divadla VHV – poloprofesionálneho divadla Slovákov vo Vojvodine. V roku 1980 sa zrodila (vedľa hlavnej skupiny divadelníkov a stálej detskej scény, ktorá spolupracuje so základnou školou) mládežnícka scéna vedená Tomášom Hriešikom-Máškom. Hercov v roku 1980 preberá diplomovaný režisér Ľuboslav Majera v Králikovej dráme Krásna neznáma.

Osemdesiate roky boli pre kovačický divadelný život veľmi úspešné. Všetky divadelné predstavenia kovačického Domu kultúry boli vysoko ohodnotené a odmenené. Za najväčší úspech sa pokladá obsadené tretie miesto na Festivale ochotníckych divadiel Juhoslávie (Festival amaterskih pozorišta Jugoslavije) v Trebinji roku 1984 s predstavením Prípad Jelisavety B (v réžii Tomáša Hriešika). Vedľa Tomáša Hriešika-Máška a Ľuboslava Majeru, koncom osemdesiatych rokov sa tu zjavuje ešte jeden významný režisér Fedor Popov, vďaka ktorému sa nadviazala úspešná spolupráca kovačickej scény VHV s divadelnou odbočkou Domu kultúry Michala Babinku v Padine. Tomáš Hriešik prichystal aj divadelný experiment Citatum A a bolo to vlastne prvé experimentálne divadlo vojvodinských Slovákov. Kovačické divadlo bolo avangardné, dynamické, spravidla komické a v opozícii s tradicionalizmom. Experimenty s Harmsom, Weisom a Tajovským sa vydarili predovšetkým vďaka vynikajúcemu hereckému potenciálu a dobrej réžii.

Začiatkom deveťdesiatych rokov vedúcou osobnosťou kovačického divadelníctva bol Tomáš Hriešik-Máško. Posledné jeho divadelné predstavenie, v ktorom hral hlavnú postavu Čičíkova, bolo Mŕtve duše v réžii Stanislava Sládečeka. Po jeho tragickej smrti do Kovačice prichádza režisér Ján Makan a režijný debut zaznamenal mladý, ale dlhodobý herec Martin Zloch (dramatizácia Timravinej poviedky U Kanátov). Ako režiséri sa vyskúšali aj Miljan Matijević, Mária Kotvášová, Ján Sládeček, Mirjana Vladisavljevová. V kovačickom divadle režíroval aj mladý režisér z Petrovca Jano Čáni. Príznačné pre kovačické ochotníctvo už dlhé roky sú aj krátke humorné formy známych vrcholných komikov Pavla Kožíka-Arkáška, Zuzany Vereskej, Martina Zlochu.

Koncom januára 1994 sa v Kovačici po prvý raz organizovali divadelné dni Tomáša Hriešika Máška, ktoré sa stali tradičnými a na nich vystupujú divadelníci troch scén Divadla VHV a Padinčania alebo Vojlovičania. Po smrti Tomáša Hriešika, ktorý bol nielen v divadle, ale i v kovačickom kultúrnom živote vedúcou osobosťou, za vedúcich divadla prišli Zlatko Kotváš, Pavel Jonáš Goran Bobić.

Divadlo VHV tesne spolupracuje aj so základnou školou aj s gymnáziom v Kovačici, a tak ich detskú respektíve mládežnícku scénu pokladá za svoje filiály. Aj jedna aj druhá scéna mala v minulosti viacej predstavení, ktoré boli vysoko ohodnotené.

Pri príležitosti 90. výročia divadelnej činnosti sa v roku 2004 v Kovačici konala 35. Prehliadka slovenských divadelných súborov. Táto prehliadka sa bude pamätať po tom, že sa na nej zúčastnilo až 15 divadelných súborov. Kovačičania sa zúčastnili až s troma predstaveniami: Hráči (scéna VHV), Výcuc Dablin (mládežnícka scéna) a Nikolo a Nabuchadonozor (detská scéna).

Roku 2005 kovačickí divadelníci hosťovali doma a v zahraničí (na Slovensku a v Chorvátsku) s predstavením Stroskotanci, za ktoré získali viacej ocenení. Mládežnícka scéna roku 2006 nacvičila divadelné predstavenie Popoluška v réžii Danky Hriešikovej, s ktorým sa predstavili na 37. Prehliadke slovenských divadelných scén, kde získali sedem cien.

Divadlo v Kovačici čoskoro uzavrie celé storočie svojej činnosti. Aj dnes na divadelnej scéne VHV v Kovačici pôsobí vyše 20 ochotníkov pod vedením Pavla Jonáša.

Anna Kišová