Slovak Visual Arts Prominent Personalities

Viera Fajndović-Sudi

slikarka
Viera Fajndovićová-Súdiová
Viera Fajndović-Sudi
( 12. August 1948 )

Viera Fajndovićová-Súdiová sa narodila 12. augusta 1948 v Báčskom Petrovci. Vyštudovala monumentálne maliarstvo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Je členkou Združenia úžitkových umelcov Srbska v Belehrade. Pôsobí ako samostatná maliarka.

Prvé tvorivé obdobie akademickej maliarky Viery Fajndovičovej-Súdiovej poznačené je štúdiami monumentálneho maliarstva v Bratislave na Vysokej škole výtvarných umení u známeho slovenského umelca Františeka Gajdoša a neskoršie pred koncom štúdií aj u profesora Castiglioneho.

Veľký počet Fajndovićovej vypracovaných projektov a návrhov na monumentálne práce charakterizuje svojrázna dekoratívna štylizácia a esteticky funkčné zjednodušovanie znázornených figúr a motívov. Pri každom návrhu či kresbe autorka vyskúšala niekoľko možných obmien jej kolorovania. Najpočetnejšie návrhy na monumentálne projekty Viera Fajndovićová-Súdiová vypracovala na tému: priateľstvo národov. Jeden z týchto návrhov je aj realizovaný v technike mozaiky a nachádza sa v Bratislave.

Princezná polí, olejomaľba, 1995
Fotografiu maľby poskytol Vladimír Valentík

Po skúsenostiach s monumentálnou maľbou Viera Fajndovićová-Súdiová sa začala intenzívne zaoberať komornou maľbou, najmä pastelom. Vybájená kozmická tematika sa stala základnou a hlavnou sférou jej tvorivých záujmov.

Vesmírne figurálne kompozície s oneirickým nádychom odhaľujú Fajndovićovej bohatú obrazotvornosť. Tieto fantastické, futuristické, ale v podstate romantizujúce výtvarné výjavy prezrádzajú autorkin vizionársky záujem o človeka a o jeho kozmický osud a domov.

Okrem vesmírnych figurálnych kompozícií Viera Fajndovićová-Súdiová namaľovala celý rad portrétov kozmických Madon s dieťaťom, čím sme dostali jednu novú a originálnu umeleckú interpretáciu starého a v dejinách umenia bohato využívaného výtvarného motívu.

Ďalšia fáza Fajndovićovej tvorby je z výrazovej stránky ešte jemnejšia a lyrickejšia. Na portréty Madon sa nadväzuje cyklus portrétov pôvabných žien, akýchsi božských neviest a princezien. Ich renesančné tváre, raffaelovského nadčasového pôvabu a krásy, sú okrúžené bohato štylizovaným farebným vencom, či pártou, na ktorej badať autorkino automatické intuitívne gesto pri jej stvárňovaní.

Rozlúčka, pastel, 1983
Fotografiu maľby poskytol Vladimír Valentík

Nežné tváre nachádzajú svoj harmonizujúci protiklad v reliéfnej faktúre vencov, ktoré ich okružujú. Pri týchto Fajndovićovej prácach badať teda okrem vplyvov vrcholnej renesancie aj moderné výtvarné smerovania, akými sú napr. akčná maľba, i keď najväčší vplyv na jej tvorbu zanechal duch surrealizmu.

Fajndovićovej postsurrealistická orientácia sa prejavila tiež i pri jej cykloch prác pomenovaných: Apokalypsa a tiež i Čarovné lesy. Na týchto maľbách Viera Fajndovićová-Súdiová predstavila svoj subtílne vybájený symbolicko-alegorický výtvarný svet, ktorý vzniká na hranici skutočnosti a sna. Rozprávkový nádych týmto výjavom dáva aj bohaté využívanie zlatého pigmentu, ktorý dopĺňa pestrosť malieb.

Figuratívna fantastika, či imaginatívny realizmus Viery Fajndovićovej-Súdiovej, ktorý využíva fragmenty z ľudského a živočíšneho sveta, ich včleňovaním do abstraktne expresionisticky podaného priestoru obrazu, sa spravidla dojíma súladom.

Vladimír Valentík