Viera Fajndovićová-Súdiová sa narodila 12. augusta 1948 v Báčskom Petrovci. Vyštudovala monumentálne maliarstvo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Je členkou Združenia úžitkových umelcov Srbska v Belehrade. Pôsobí ako samostatná maliarka.

Prvé tvorivé obdobie akademickej maliarky Viery Fajndovičovej-Súdiovej poznačené je štúdiami monumentálneho maliarstva v Bratislave na Vysokej škole výtvarných umení u známeho slovenského umelca Františeka Gajdoša a neskoršie pred koncom štúdií aj u profesora Castiglioneho.

Veľký počet Fajndovićovej vypracovaných projektov a návrhov na monumentálne práce charakterizuje svojrázna dekoratívna štylizácia a esteticky funkčné zjednodušovanie znázornených figúr a motívov. Pri každom návrhu či kresbe autorka vyskúšala niekoľko možných obmien jej kolorovania. Najpočetnejšie návrhy na monumentálne projekty Viera Fajndovićová-Súdiová vypracovala na tému: priateľstvo národov. Jeden z týchto návrhov je aj realizovaný v technike mozaiky a nachádza sa v Bratislave.

Fotografiu maľby poskytol Vladimír Valentík

Po skúsenostiach s monumentálnou maľbou Viera Fajndovićová-Súdiová sa začala intenzívne zaoberať komornou maľbou, najmä pastelom. Vybájená kozmická tematika sa stala základnou a hlavnou sférou jej tvorivých záujmov.

Vesmírne figurálne kompozície s oneirickým nádychom odhaľujú Fajndovićovej bohatú obrazotvornosť. Tieto fantastické, futuristické, ale v podstate romantizujúce výtvarné výjavy prezrádzajú autorkin vizionársky záujem o človeka a o jeho kozmický osud a domov.

Okrem vesmírnych figurálnych kompozícií Viera Fajndovićová-Súdiová namaľovala celý rad portrétov kozmických Madon s dieťaťom, čím sme dostali jednu novú a originálnu umeleckú interpretáciu starého a v dejinách umenia bohato využívaného výtvarného motívu.

Ďalšia fáza Fajndovićovej tvorby je z výrazovej stránky ešte jemnejšia a lyrickejšia. Na portréty Madon sa nadväzuje cyklus portrétov pôvabných žien, akýchsi božských neviest a princezien. Ich renesančné tváre, raffaelovského nadčasového pôvabu a krásy, sú okrúžené bohato štylizovaným farebným vencom, či pártou, na ktorej badať autorkino automatické intuitívne gesto pri jej stvárňovaní.

Fotografiu maľby poskytol Vladimír Valentík

Nežné tváre nachádzajú svoj harmonizujúci protiklad v reliéfnej faktúre vencov, ktoré ich okružujú. Pri týchto Fajndovićovej prácach badať teda okrem vplyvov vrcholnej renesancie aj moderné výtvarné smerovania, akými sú napr. akčná maľba, i keď najväčší vplyv na jej tvorbu zanechal duch surrealizmu.

Fajndovićovej postsurrealistická orientácia sa prejavila tiež i pri jej cykloch prác pomenovaných: Apokalypsa a tiež i Čarovné lesy. Na týchto maľbách Viera Fajndovićová-Súdiová predstavila svoj subtílne vybájený symbolicko-alegorický výtvarný svet, ktorý vzniká na hranici skutočnosti a sna. Rozprávkový nádych týmto výjavom dáva aj bohaté využívanie zlatého pigmentu, ktorý dopĺňa pestrosť malieb.

Figuratívna fantastika, či imaginatívny realizmus Viery Fajndovićovej-Súdiovej, ktorý využíva fragmenty z ľudského a živočíšneho sveta, ich včleňovaním do abstraktne expresionisticky podaného priestoru obrazu, sa spravidla dojíma súladom.