Hudba

O hudbe vojvodinských Slovákov v najkratších črtách

Hudba má u vojvodinských Slovákov priam posvätné miesto. Prostredníctvom nej tunajší Slováci už takmer tri storočia vyjadrujú každodenné radosti a ťažkosti, zošľachťujú slávnostné chvíle, spríjemňujú radostné udalosti, vyjadrujú prestíž, súťažia medzi sebou a pýšia sa nejedným talentom svetových rozmerov. Budovaná na základoch celoslovenskej hudobnej tradície a ovplyvňovaná hudobnými tradíciami nového prostredia, slovenská vojvodinská hudba je dnes osobitným historicko-etnologickým fenoménom, ktorému venujeme túto prezentáciu.

O každodennom živote dolnozemských Slovákov aj dnes svedčí na tisíce ľudových piesní. Nejedna z nich inšpirovala aj významných slovenských skladateľov - Viliama Figuša Bystrého, ktorý bol na začiatku 20. storočia učiteľom v Padine a Mikuláša Šnajdera Trnavského, ktorý v tom istom čase pôsobil v dnešnom Zreňanine.

O hudobné dedičstvo tunajších Slovákov bol záujem tak zo strany etnomuzikológov zo Slovenska ako aj zo strany hudobníkov z radov vojvodinských Slovákov, čoho priamym výsledkom sú aj štyri kapitálne zbierky slovenských ľudových piesní ako aj rad ďalších hudobných tematických zbierok. Jednou z nich je aj zbierka Juraja Feríka st., pedagóga, skladateľa a významného hudobného dejateľa vojvodinských Slovákov. Po hudobný materiál sa šlo priamo do terénu a zvukové záznamy z terénnych výskumov z konca 50. a začiatku 60. rokov, ktoré vlastní Múzeum Vojvodiny obsahujú takmer tisíc tradičných dolnozemských piesní.

Na tisíce titulov slovenskej hudby bolo nahraných na rôznych nosičoch, najmä vďaka pokrajinskému rozhlasu a televízii. Práve v týchto médiách tvorili známy speváci, skladatelia a upravovatelia ako sú Tibor Andrašovan a Juraj Ferík ml. či Božena Miklovicová, Pavel Čáni, Gustáv Babjak a mnohí iní.

Okrem ľudových, s podobnou obľubou kedysi každý spieval pesničky z Tranoscia, dobre poznajúc organové pasáže, ktoré v početných chrámoch predvádzali miestny kantori. Vznikol tak rad spevokolov a speváckych zborov, ktoré na takejto tradícii aj dnes interpretujú nie len cirkevné ale aj skladby umelecké písané slovenskými vojvodinskými skladateľmi či svetovými skladateľmi. Dnes pôsobí takmer desať kvalitných speváckych zborov, okrem iných Musica Viva, Zvony, Dievčenský spevácky zbor a iné. K repertoáru týchto zborov patria zaručene aj Rukoväti skladateľa Jána Nosála zo Selenče, ktorý napísal aj operu Zipa Cupák.

Ani hudobná teória nevystala v hudobnom živote vojvodinských Slovákov.Veľkým podnetom na jej rozvoj bolo vydanie Slovenská ľudová pieseň so stanoviska hudobného (1949) veľkého slovenského teoretika Jozefa Kresánka, ktoré podnietilo Martina Kmeťa, skladateľa, pedagóga a etnomuzikológa, začrieť hlbšie do slovenskej hudobnej tradície a hľadať súvislosti medzi hudobným výrazom tunjších Slovákov s inými slovenskými hudobnými tradíciami a definovať jej špecifiká a osobitosti. Od roku 2005 sa každoročne poriadajú muzikologické konferencie s cieľom podnietiť teoretické reflexie a zanechať o tomto nehmotnom dedičstve aj písomné stopy.

Vojvodinskí Slováci aj dnes pestujú a tvoria piesne na slovenské texty tak tradičných ako aj súčasných žánrov. O tom svedčí rad hudobných festivalov a súťaží z ktorých až päť je zaradených do hudobných festivalov celomenšinového rázu. Okrem nich, slovenské piesne počuť v rádio a televíznych vysielaniach či pri početných príležitostiach, na ktorých sa zúčastňujú tunajší Slováci.

Táto komunita sa môže pochváliť aj špičkovými interprétmi vážnej hudby ako sú akordeonista Janko Brtka, huslistky Margaréta Benková a Ivana Jašová, klaviristky Marína Kaňová a Ivana Nováková, organista Janko Siroma a mnohí iní nositelia početných domácich a zahraničných odmien.

Táto stránka bola vytvorená, aby textom, zvukom a videom predstavila minulosť a súčasnosť hudobného života vojvodinských Slovákov. Privítame obsahy, ktoré by túto stránku mohli obsahovo doplniť a preto ak takými disponujete, staňte sa našimi spolupracovníkmi. Budeme radi, ak Vám obsah tejto stránky bude osožiť v akomkoľvek zmysle.

                                                                                                                                                                                                     Milina Sklabinská