Vzdelávanie a ľudské zdroje

Riadenie a vedenie ľudí je fenomén spoločenského života, ktorý sprevádza históriu ľudstva už od praveku. Vtedy vznikali prvé spoločenské skupiny, brániace svoju ľudskú existenciu proti nepriateľskému okoliu a im neznámej, tajuplnej prírode. Historicky najstaršia koncepcia riadenia ľudských zdrojov definovala riadenie ľudí ako službu zabezpečujúcu v prvom rade administratívne práce a procedúry spojené so zamestnávaním ľudí, zriaďovaním, uchovávaním a aktualizáciou dokumentov a informácií týkajúcich sa zamestnancov a ich činností, ako aj poskytovaním týchto informácií riadiacim podniku.

Hlavným princípom riadiacich pracovníkov bol princíp skúseností. Metóda chýb a omylov bola profilujúcou metódou formovania riadiaceho pracovníka. Zamestnanci boli podradení prísnemu režimu a akýkoľvek náznak odporu alebo nespokojnosti s podmienkami alebo kvalitou práce, bol rázne potláčaný.

V priebehu 80. rokov sa vo vyspelom zahraničí začala formovať koncepcia personálnej práce, označovaná ako „riadenie ľudských zdrojov“, ktorá je aj dodnes aktuálna. Riadenie ľudských zdrojov rozumie vytváranie stratégií rozvoja a odborného vzdelávania za účelom zlepšenia pracovného výkonu jednotlivca, tímu a organizácie. Z personálnych činností veľký význam nadobudla oblasť vzdelávania dospelých (andragogika) a zamestnancov, ale rozmach dosiahli aj činnosti súvisiace so stabilizáciou zamestnancov.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že jednotlivé činnosti riadenia ľudských zdrojov sa začali uplatňovať aby sa vyhovelo potrebám organizácie, ale aj potrebám samotných zamestnancov. Dôraz sa dával na rozvíjanie intelektuálneho kapitálu, podporovanie a presadzovanie podnikového, tímového a individuálneho učenia a vzdelávania ako aj vytvorenia takého prostredia, v ktorom sa znalosti rozvíjajú a riadia systematicky.

Každé hospodárstvo, ako aj jeho dlhodobý rozvoj takmer výlučne závisí od kvality ľudských zdrojov. Z toho dôvodu využívanie týchto zdrojov a investovanie do ich kvality sú primárne faktory rozvoja. Systém celoživotného vzdelávania je základným predpokladom pre rast a rozvoj infraštruktúry, právnych predpisov a v neposlednom rade aj pre rozvoj kultúry. Srbsko v súčasnosti pomaly, ale iste prechádza k tzv. učiacej sa spoločnosti (learning society), ktorá dôraz dáva na celoživotné vzdelávanie človeka ako jeden z hlavných princípov ekonomickej prosperity. Nástup informačnej spoločnosti a globalizácia ekonomiky kladú pred školský systém nové úlohy a zoraďujú ho na vyššiu úroveň. Škola by sa vo svojom regióne mala stať miestom vzdelávania mladej populácie, ale i celoživotného vzdelávania. Súčasne by mala byť kultúrnym, športovým a spoločenským strediskom.

Slovenská národnostná menšina v Srbsku ako najväčšia kompaktne žijúca slovenská komunita vo svete mimo hraníc Slovenska, počíta bezmála 60 000 príslušníkov. Z toho počtu 96 percent Slovákov žije práve na priestoroch Vojvodiny. Slováci ako minorita si užívajú benefity v oblasti formálneho vzdelávania v materinskom jazyku, čo vo veľkej miere vplývalo na zachovávanie ich národnej identity. Vo Vojvodine pôsobí 16 základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským, na ktorých sa školí 3204 žiakov (3305 žiakov bolo v roku 2005/06). V Báčskom Petrovci a v Kovačici sú založené slovenské gymnáziá, ktoré majú vyše 650 študentov (750 v roku 2005/06). Od roku 1961 pôsobí aj Oddelenie slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade so seminárnou knižnicou, ktorá obsahuje vyše 13.000 kníh.

Absolventi tohto oddelenia prispievajú k zveľaďovaniu kultúrneho života slovenskej menšiny vo Vojvodine: pôsobia na základných, stredných a vysokých školách, ako jazykovedci a literáti, ale často aj ako novinári, jazykoví redaktori a pod. Taktiež, od roku 1993 Učiteľská fakulta v Sombore má aj Vysunuté oddelenie v slovenskom jazyku v Báčskom Petrovci, kde Slováci majú možnosť získať vysokoškolský diplom v materinskom jazyku. Nie zriedka sa mladí rozhodnú študovať aj na vysokých školách na Slovensku. Študenti sa medziiným zapisujú na odbory akými sú etnológia, muzikológia, slovenský jazyk, žurnalistika a i. čo by malo byť predpokladom pre ľudské zdroje v oblasti kultúry vojvodinských Slovákov. Avšak to je viac výnimkou ako pravidlom, lebo sa títo študenti po skončení vysokoškolského štúdia len zriedkakedy uplatňujú doma.

V našom štáte vo všeobecnosti platí, že vzdelávacie inštitúcie systematicky nepodporujú, ale brzdia prirodzenú zvedavosť, tvorivosť a vlastnú iniciatívu detí. Potvrdzujú to triedy s príliš veľkým počtom žiakov, nedostatočná odbornosť a kvalifikovanosť učiteľov, autoritatívny vzťah medzi učiteľom a žiakom resp. študentom a podpora systému, ktorý zahŕňa hodnoty ako sú poslušnosť, poriadok, slušnosť, uctievanie starších, teda postupy, ktoré obľahčujú prácu učiteľom, ale nepodporujú individualitu žiaka, resp. študenta. Vzdelávacie programy sú častokrát preplnené, metodicky neprispôsobené a glorifikujú kvantitu faktov čím sa zanedbáva najdôležitejšia premisa pedagogického prístupu, a to je rozvíjanie, súdržnosť a syntéza poznatkov. Systém vzdelávania dospelých takmer neexistuje, vlastne zvádza sa viac na vedomosti v oblasti hobby ako na funkčné zmeny štruktúry a kvality existujúcich vedomostí a zručností.

Predsa však slovenská komunita sa snaží uplatňovať nové trendy formálneho a celoživotného vzdelávania, ale aj vzdelávania dospelých, najčastejšie podľa vzoru vzdelávacieho systému Slovenska. Tak sa aj v oblasti kultúry každoročne organizujú a usporiadajú rôzne konferencie odborníkov, semináre a diskusie. Jednou takou konferenciou odborníkov, literátov, ale aj mladých študentov slovenského jazyka a literatúry je tradičné literárne snemovanie, ktoré sa už vyše polstoročia koná v organizácii redakcie mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život. Od roku 2005 Hudobná komisia Výboru pre  kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny každoročne organizuje Konferenciu muzikológov a hudobných odborníkov, ktorej výsledok je okrem zdokonaľovania hudobných odborníkov aj zborník prác, ktorým sa mapuje a dokumentuje minulý a súčasný stav a plánujú budúce obsahy slovenskej vojvodinskej hudby.

Edukačný kurz pre novinárov, moderne nazvaný Žúr–škola svetlo dňa uzrel 2002. roku. Zúčastňujú sa v ňom začínajúci, ale aj skúsení novinári zmieňujúc sa o základných postulátoch odbornej žurnalistiky s cieľom zdokonaľovať sa. Od roku 2003 v Báčskom Petrovci pravidelne uskutočňuje štvordňový seminár pre vedúcich a choreografov slovenských kultúrno–umeleckých spolkov a detských folklórnych súborov z našich prostredí, kde žijú Slováci. Zároveň sa v rámci tohto seminára nezabúda ani na umeleckých vedúcich speváckych skupín a orchestrov. V oblasti divadelníctva sa mladí herci mohli zdokonaľovať v slovenskom jazyku v rámci dvojročného projektu pod názvom Štúdio hereckej tvorby, ktorého strediskom uskutočňovania bolo Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci. Periodicky sa usporiadajú aj semináre pre slovenských hercov zo Maďarska, Rumunska a Srbska. Divadlo Janka Čemana z Pivnice už roky úspešne organizuje seminár Píšeš? Píšem!, kde podporuje produkciu nových divadelných textov a tým aj nových inscenácií. Súčasne exituje návrh na organizáciu výtvarníckých snemovaní - praktických kolónií, kde by sa podnecovala tvorba ale aj školenie výtvarníkov. Na dedinách sa obyčajne konajú praktické dielne starých remesiel a rôzné iné kurzy.

Kvalitné výsledky spomenutých kurzov, konferencií a seminárov podnecujú čoraz viac organizovať podobné edukačné podujatia v oblasti kultúry. Tak sa v roku 2009 konala aj konferencia kultúrno-umeleckých spolkov a konferencia o muzeálnej činnosti Národného.

Pri organizovaní týchto a podobných vzdelávacích kurzov treba mať na zreteli, že vzdelávací systém by mal byť základom dlhodobého rozvoju kultúry, alebo danej oblasti jednej spoločnosti, a nie iba jej súčasných potrieb. To znamená, že treba neustále skúmať všetky možné smery rozvoja a prispôsobovať systém formálneho a celoživotného vzdelávania budúcim trendom. Netreba si však veľmi nárokovať, ale využívať tie zdroje, ktoré spoločnosť má v najväčšom počte a to sú obyvatelia s priemernou inteligenciou. Talentovaní a vysokovzdelaní sú výhodou pre spoločnosť, ale kľúčom rozvoju celej spoločnosti sú práve priemerne vzdelaní. Preto by sa vzdelávací systém mal snažiť u priemerného jedinca rozvíjať jeho vrodené alebo získané schopnosti a intrizickú motiváciu.

Systém musí budovať sebainiciatívu, kreativitu, kritickosť, komunikatívnosť a tímovú prácu. Týmto spôsobom sa u jedincov rozvije konkurencieschopnosť, vštepí dôvera a vytvorí indivídua pripravená prebrať účasť v spoločnosti. Systém by mal umožniť, aby všetci jedinci, ktorí urobili chybu pri voľbe školy či univerzity, alebo nespĺňajú určité kritériá, mohli jednoducho pokračovať vo svojom vzdelávaní s minimálnou stratou času a prostriedkov. Služby profesionálnej orientácie a informovania by mali byť kvalitné a všade k dispozícii. Tu by jednotlivci mali možnosť získať celý rad praktických, odborných a vysokokvalifikovaných porád a poznatkov.

Najdôležitejšie je pochopiť, že zmeny sú možné len vtedy, keď budeme vyberať najlepšie ľudské zdroje a tie potom podporovať aj v ďalšom vzdelávaní. Tiež treba mať na zreteli, že aj napriek neustálej investície do vzdelávania, hlavnú zodpovednosť za rozvoj aj naďalej nesie len jednotlivec.

Tuná si môžete pozrieť Strategický plán rozvoja vzdelávania slovenskej mnišiny v Srbsku, ktorý vypracoval Výbor pre vzdelávanie NRSNM: Strategický plán pre vzdelávanie