Manifestácie, festivaly a celomenšinové podujatia

Termín festival pramení z latinského slova festive, čo znamená udalosť. Ďalšie zdroje hovoria, že tento termín pochádza zo stredovekej angličtiny a francúzštiny so základom v latinskom festivus čo znamená oslavovať alebo oslava. Keď ide o kultúru vojvodinských Slovákov v súčasnosti sa festivalmi nazývajú vrcholné prehliadky a premiéry určitých umeleckých žánrov, ktoré majú za cieľ prezentovať verejnosti to najlepšie čo sa behom roka v dannej oblasti vyprodukovalo.

Vzhľadom na ich obsahovú rôznorodosť, odlišnosť cieľových skupín či miesta konania, festivaly sú pre slovenskú societu v Srbsku slávnostnými udalosťami a centrami spoločenského diania. Všetky činné kultúrno-umelecké spolky, združenia, jednotlivci ale aj inštitúcie a ustanovizne akoby nimi merali čas.

V tom zmysle sa rok pre vojvodinských Slovákov začína Stretnutím v pivnickom poli, kde sa zhrnú speváci slovenskej ľudovej piesne zo všetkých strán Vojvodiny, vystrojení do tých najkrajších starodávnych krojov, ako aj početní milovníci pôvodnej slovenskej piesne.

V zimnom období usilovne pracujú aj divadelníci aby sa ukázali na  Divadelných inscenáciach dolnozemských autorov, ktoré sa uskutočňujú v Pivnici. V tom čase sa naši najmladší z celej Vojvodiny poctivo chystajú na Prehliadku slovenskej ochotníckej detskej divadelnej tvorby 3xĎ, ktorá sa koná v Starej Pazove.

Na jar si na svoje prichádzajú mladí interpréti klasických hudobných žánrov, lebo sa v Petrovci konajú Jarné nôty, a až keď sa príroda celkom zobudí, v celej svojej kráse odznie aj najväčší hudobno-tanečný festival Tancuj, tancuj..., na ktorom sa v amfiteátri v Hložanoch celý deň po slovensky spieva a tancuje.

Letné prázdniny sa začínajú po tom ako sa na kysáčskom rozprávkovom zámku pod Zlatou bránou stretnú deti, ktoré tak ako aj starší v Hložanoch, prezentujú tanečné choreografie v ktorých je okrem spevu a tanca prítomná aj hra, vyčítanky, riekanky a hlavne radosť z tvorivosti a mladosti.

Prvý augustový víkend je vyhradený na to, aby do Petrovca prišli Slováci zo všetkých strán na Slovenské národné slávnosti. A aj keď nejde iba o hudobnú či tanečnú manifestáciu, možno povedať, že všetko to najúspešnejšie, čo sa behom roka na hudobnom poli vyprodukovalo najde svoje miesto aj v programoch Slávností. V roku 2009 Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny vyhlásila Slovenské národné slávnosti za národnostný sviatok Slovákov žijúcich v Srbsku. 

Na jeseň sa zbiera úroda, ale aj plody novej skladateľskej tvorby, najmä populárnych žánrov. Presnejšie, v októbri sa v Selenči koná festival populárnej hudby Zlatý kľúč, a aj keď vonku poriadne ochladí, festival neraz rozprúdi vášne súťažiacich interpretov a autorov skladieb, a zároveň aj zohreje melodickými skladbami.

Na jeseň sa koná aj Prehliadka ochotníckej divadelnej tvorby Slovákov v Srbsku - Divadelný vavrín, kde svoju celoročnú činnosť predstavia slovenskí vojvodinskí služovníci Tálie.

V decembri zasa ožije detská hravosť, naše mladé spevácke talenty, ktoré súťažia v Kovačici na festivale populárnej tvorby pre deti pod názvom Letí, pieseň letí. V tomto období sa bienálne koná aj výtvarnícke snemovanie a Bienálna výstava slovenskej súčasnej tvorby v organizácii Galérie Zuzky Medveďovej v Petrovci.

V súlade so Zákonom o národnostných radách národnostných menšín, naša najvyššia legálna a legitímna ustanovizeň Národnostná rada slovenskej národnotnej menšiny v roku 2011 vymenovala 7. slovenských vojvodinských festivalov za podujatia osobitného významu pre slovenskú národnostnú menšinu v Srbsku.

Znamená to, že Národnostná rada Slovákov nielen finančne prispieva na organizáciu festivalov a na pokrajinských sekretariátoch odporúča tieto podujatia ako významné a dôležité projekty, ale preberá spoluzakladateľské práva a postupne s Obecnou, resp. miestnou správou a slovenským spolokom v prostredí, v ktorom sa festival koná, podpisuje zmluvy, v ktorých sú definované práva a povinnosti spoluzakladateľov a spoluorganizátorov festivalov. Okrem miestnej samosprávy a miestneho spolku do organizácie sa aktívne zapája aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Všetci spoločne pripravujú pravidlá, kritériá festivalov a organizačne sa podieľajú v celkovej príprave podujatia.

Festivaly celomenšinového významu Slovákov v Srbsku:

1. Medzinárodný festival spevákov - sólistov slovenských pôvodných ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli (1966), Pivnica

2. Folklórny festival Tancuj, tancuj... (1970), Hložany

3. Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč (1970), Selenča

4. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby - Divadelný vavrín (1970), v minulosti striedavo Báčšky Petrovec - Kovačica - Stará Pazova, dnes Stará Pazova

5. Festival populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí (1991), Kovačica

6. Detský folklórny festival Zlatá brána (1993), Kysáč

7. Prehliadka slovenskej detskej divadelnej tvorby 3xĎ (1993), Stará Pazova

Festivalovú mozaiku vojvodinských Slovákov však dotvára ešte rad lokálnych kultúrnych podujatí, z ktorých niektoré majú uctyhodnú tradíciu organizovania a sú udalosťami, ktoré rozvíjajú kultúrny turizmus v danom prostredí, ale aj prispievajú k spolupatričnosti a zachovávaniu kultúrnej identity slovenskej komunity v Srbsku.

Podrobnejšie o týchto podujatiach si môžete prečítať práve na tejto stránke nášho portálu. Nájdete si tu aj logá, zvučky, hymny festivalov, tiež súčasne platné pravidlá a iné údaje týkajúce sa tejto oblasti kultúry.

Milina Sklabinská