Prvý kultúrno-umelecký spolok v Báčskej Palanke bol založený 21. mája 1923 – pod menom Slovenský čítací spolok. Roku 1944  palanskí Slováci dostali Slovenský národný dom. V tomto dome bolo 9. februára 1946 zakladajúce valné zhromaždenie Miestneho odboru Matice slovenskej. Keď v júli 1948 Matica slovenská v Juhoslávii splynula s Odborom pre Slovákov Zväzu kultúrno-umeleckých spolkov Vojvodiny, v osadách sa začali zakladať kultúrno-osvetové spolky. V Palanke bol 1. augusta 1948 založený Kultúrno-osvetový spolok Milana Rastislava Štefánika, ktorý bol už v septembri 1956 zatvorený – bol zapojený ako Slovenská odbočka do Kultúrno-osvetovej spoločnosti v Palanke. Ochotníci reorganizáciu neprivítali, ešte viac sa rozčarovali, keď im roku 1956 lokálna správa zobrala Slovenský národný dom pre účely bytov jednotlivcom. Tak ochotnícka činnosť palanských Slovákov zanikla (ešte niekoľko rokov aktívni boli iba divadelníci). Po obnovení Matice slovenskej v Juhoslávii 1990 v Palanke sa tiež obnovila matičná činnosť.

Obnovenie Miestnej organizácie Matice slovenskej v Báčskej Palanke 6. januára 1991 malo priekopnícky význam pre život tunajších Slovákov. Mnohí sa pri tej príležitosti prvýkrát stretli. Po meste roztrúsení Slováci  sa navzájom zoznámili a začali sa častejšie stretávať na kultúrno-osvetových podujatiach. Postupne sa upúšťali do organizovania zábavných večierkov, neskoršie kultúrno-umeleckých programov. Nesmieme nespomenúť, že dovtedy veľkú úlohu mala cirkev a škola, kde sa slovenské deti zoskupovali na hodinách slovenčiny, z ktorých sa „rodili“ príležitostné programy. Obnovenie Matice znamenalo novú silu, nové videnie budúcnosti kultúrneho života Slovákov v tomto  „tvrdom “ prostredí. 

Významné je povedať, že už na začiatku si členovia Výkonného výboru MOMS predsavzali kultúrno-osvetovú činnosť pre uskutočňovanie základnej funkcie rozvoja a zachovania identity Slovákov v tomto prostredí. Nejestvovanie vlastných miestností  bolo stálym problémom. Pre schôdzky matičiarov miestnosti dočasne ponúkla tunajšia Evanjelická cirkev. Krátke obdobie činnosť prebiehala v  Miestnom spoločenstve a  v  Gymnáziu 20.októbra a po rodinných domoch. Veľmi rýchlo sa  nastolila  otázka riešenia miestností pre činnosť.

O aktivitách Slovákov informovaná bola lokálna správa, ktorá mala sluch aj pre otázku miestností. Keďže vrátiť niekdajšie miestnosti Slovákom Obec nemohla, lebo sú tam ubytované rodiny, už roku 1995 členovia VV MOMS začali  konať prvé praktické kroky príprav výstavby Slovenského domu. Rozhodnuté bolo, že Dom sa bude stavať na cirkevnom pozemku. Dostal sa súhlas Obce aj Evanjelickej cirkvi, čo mala byť záruka, že nový Slovenský dom nezastihne osud niekdajšieho. Zhotovený bol projekt Slovenského domu a koncom apríla roku 1997 ho začal stavať stavbár selenčskej firmy Slovan. Dom bol ukončený koncom októbra roku 1998. Odvtedy aktivity MOMS nehatene prebiehajú v  Slovenskom dome, čím sa začína druhá etapa ochotníckej činnosti palanských Slovákov.

Od výstavby Slovenského domu  činnosť sa  vyvíjala  už v zachodenej forme, ktorá sa rozvíjala od roku 1991 v rámci jednotlivých odbočiek.

Kultúrno-zábavná odbočka

Prejavuje sa v organizovaní vystúpení  domácich ochotníckych, ako aj  hosťujúcich ochotníckych a profesionálnych súborov zo slovenských prostredí a zo Slovenska. Organizujú sa prezentácie kníh a príležitostné detské a programy dospelých. Kultúrno-zábavný život sa prejavoval aj štyrmi, neskoršie tromi tanečnými zábavami ročne. O nich sa počulo aj v iných prostrediach a prichádzajú sem aj cezpoľní záujemcovia. Najpopulárnejšia je Rybárska zábava, ktorá je súťažiaceho charakteru vo varení rybacej polievky a býva tradične koncom augusta. Organizuje sa aj silvestrová, krojová, batôžková a iné...V spoločenskej miestnosti (klubovni) sa stretávajú zväčša starší muži, trikrát týždenne. Tradične sa k Prvému máju postaví máj a potom sa na Turíce váľa, čo sa robí pri speve a tanci.

Od roku 2000 sa v Slovenskom dome organizuje  Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže, tradične, vo štvrtok, v rámci Slovenských národných slávností. Toto podujatie MOMS organizuje od 2009 spolu s Osvetovou komisiou MS v Srbsku (podporuje ho aj NRSNM). Idea zoskupiť  študentov z celej Vojvodiny a širšie zrodila sa v tomto MOMS. Na SŠM stretajú sa slovenskí študenti vysokých škôl, ktorí študujú hlavne v Srbsku a na Slovensku.  Pri tej príležitosti sa odovzdávajú čestné uznania MS v Srbsku mladým odborníkom a na ten spôsob sa aj eviduje naša inteligencia. Prebieha kultúrno-umelecký program, prívety popredných ľudí, a po oficiálnej časti nasleduje voľná družba pri hudbe. Je to  jedinečná príležitosť pre mladých  zoznámiť sa a pritom sa aj pobaviť. Doteraz najnavštívenejšie Stretnutie bolo roku 2011, keď bolo evidovaných ponad stopäťdesiat študentov, čo nasvedčuje, že naplno spĺňa svoje poslanie a zaväzuje do budúcna.  

 

Divadelná odbočka

Pracuje od 1994. Touto aktivitou vlastne sa obnovila činnosť slovenského ochotníckeho divadla v Palanke. Nacvičilo sa predstavenie Z povinnosti podľa textu Jána Čajaka. Skúšky prebiehali  na Gymnáziu 20. októbra a na fare. Robilo sa za veľmi oťažených podmienok. Bez žiadnej techniky a bez dinára.  Palanskí Slováci srdečne a s oduševnením  prijali  predstavenie, čo zaväzovalo pracovať ďalej. Odvtedy, každoročne divadelníci chystajú jedno predstavenie: detského súboru, mládežníckeho, alebo súboru dospelých.Pravidelne sa zúčastňujú na prehliadkach Divadelných inscenácií dolnozemských autorov (DIDA) v Pivnici, na detskej prehliadke 3xĎ v Starej Pazove a  na PSODV, neskôr pomenovanej Divadelný vavrín. Vystupovali v slovenských osadách, zúčastnili sa Svetového festivalu matičnej mládeže na Slovensku a nadviazali družbu s divadelným súborom  v Martine, obec Bystrička. Na prehliadkach dostali rad uznaní. Odmenení boli talentovaní herci, kostymografi, skladateľ hudby, režisér, dramaturg, textár, a po tri roky boli vyhlásení za najlepší súbor na detskej prehliadke  3xĎ v Starej Pazove. V roku 2014 budú predstavovať pôvodnú dramatickú tvorbu na Slovensku (festival Paláriková Raková). S právom môžeme povedať, že práve tieto predstavenia pre dospelých sú vrcholom  ochotníctva Palančanov od obnovenia MOMS. 

 

Športovo-ekologická odbočka

je tiež čulá. Zvlášť rybári a  stolnotenisti sa  môžu pochváliť svojou aktivitou. Rybári sú hrdí na svoje vychádzky do prírody, organizovanie súťaží v chytaní rýb a  tradičnou Rybárskou zábavou kde sa súťažia kuchári vo varení rybacej polievky. Rybári a stolnotenisti sa zúčastňujú na mnohých závodeniach, a pravidelne sa zúčastňujú na SNS v Petrovci.   

 

Bibliotekárska odbočka 

jestvuje od výstavby domu, keďže je do Slovenského domu z fary prenesený knižný fond  bývalého čítacieho spolku. Neskoršie pribudli knihy a dnes je tu cca 1.000 kníh. Každý si tu môže nájsť pre seba literatúru na čítanie v slovenčine, srbčine, češtine, ako dospelí tak aj deti.

 

Za prvý kultúrno-umelecký program po roku 1956 považuje sa program pod názvom Prvé kroky, ktorý bol 30.októbra 1993 keď vystúpili deti a dospelí tancami, spevmi, recitáciami v KU Hazar. Po tom veľmi krátko pracovala mládežnícka tanečná skupina. (Vystúpili na SNS, na festivale Tancuj, tancuj, a činnosť sa prerušila). Druhým celovečerným programom sa v 2000 uskutočnil zájazd do Čeláreva, a bolo to hudobno-poetické pásmo. Novšieho dátumu je založenie detskej tanečnej folklórnej odbočky, ktorá doteraz pracovala dva roky  a najnovšie pokus o založenie detského orchestra. Založený bol orchester Detvan, ktorý tiež fungoval krátko, ako aj nacvičovanie Mládežníckeho orchestra roku 2000. Za Slovenský dom viažeme aj niekdajšiu mládežnícku skupinu Fjord, členovia ktorej sa tu schádzali a urobili svoje prvé  skúšky. Spevácka ženská skupina bola tiež aktívna. Dvakrát sa zúčastnila na  Tancuj, tancuj, na SNS, aby po rokoch vystupovala príležitostne, ako aj neskoršie založená mužská spevácka skupina. Táto činnosť zanikla.

Niekoľkokrát MOMS mal predstaviteľa  na Stretnutí v pivnickom poli.

Spolok žien pri MOMS zaznamenáva úspešnú a kontinuovanú činnosť od začiatku obnovenia.  Funguje od januára 2005. Ženy sa pravidelne stretávajú, s cieľom  zachovať ľudovú tradíciu od zabudnutia príležitostnými výstavami ručných prác, odevu, starodávnych predmetov, zaznamenávajú príchod Mikuláša, Lucky, vianočné zvyky, Veľkú noc. Tiež pravidelne organizujú prednášky z rôznych oblastí ( psychológie, zdravotníctva, náboženstva). Sú jednou z členiek Asociácie spolkov žien,  a spolupracujú s ostatnými členkami iných osád, tak že sa zúčastňujú ich podujatí. Prezentujú slovenské tradície na podujatiach iných národov a národnostných menšín. (Etno-šor, Štrudliáda...), Členky Spolku žien sa zúčastnili pri nahrávaní relácie Vedomosti-bohatstvo Belehradskej televízie, pravidelne vystavujú ručné práce na vianočnom belehradskom charitatívnom bazári, kde odovzdávajú svoje práce k humanitnému účelu. Vystavovali na Jarmoku umenia na SNS, Na Slovensku, v Hrušove sa zúčastnili na Hontianskych slávnostiach. 

Na javisku Slovenského domu vystupujú žiaci základných a stredných škôl. Pre mnohých je to príležitosť po prvýkrát  prísť do tohto domu. 

V súčasnosti  sú najaktívnejšie Divadelná odbočka, Spolok žien a Detská folklórna odbočka. Všetky aktivity MOMS má na starosti Správny výbor (predtým Výkonný výbor).

Divadelných vystúpení, folklórno-tanečných programov, výstav ručných prác, starých predmetov, literárnych posedení, prezentácií kníh, hudobno-literárnych programov, výstav obrazov, bolo  mnoho. Vystúpili tu  kvalitné kultúrno-umelecké spolky z  našich prostredí, ale aj zo Slovenska: profesionálny súbor  Jánošík zo Zvolena, súbor z Prešova, detský súbor Melódia z Považskej Bystrice atď.

 

Predsedovia MOMS

Prvým predsedom  MOMS Báčska Palanka bol Vladimír Kováč (1991-1995), druhým  Vladimír Fekete ( 1995-2003), potom  Branislav Slivka ( 2003-2007), štvrtým  Jaroslav Kobár (2007-2009) a od 2009 je Juraj Beláni.

Už na začiatku obnovenia MOMS pre dlhú prestávku nečinnosti na ochotníckom poli kultúry bolo hodne nedorozumení, ale časom sa činnosť rozprúdila, nadobudla nové dimenzie, a  stále sa mení a dotvára. Je pod vplyvom spoločenských dianí, avšak síl je ešte dosť. Slovenský dom má opodstatnené jestvovanie, v službe zachovávania svojbytnosti Slovákov na týchto priestoroch.

Elena Hložanová