Snové záhrady Jána Agarského

11. maj 2022
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa v stredu 11. mája uskutočnila vernisáž výstavy obrazov akademického maliara Jána Agarského.

Výstavou Snové záhrady akademického maliara Jána Agarského zo Starej Pazovy Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov nadviazal na podobné aktivity, ktorými našej kultúrnej verejnosti kontinuálne predstavuje súčasné výtvarné umenie vojvodinských Slovákov. Jednou zo zásad ústavu je predstavovať predovšetkým to najreprezentatívnejšie z našej kultúrnej ponuky a dielo Jána Agarského toto kritérium dnes jednoznačne spĺňa. Ústav túto výstavu usporiadal pri príležitosti autorovho životného jubilea, ktorý sa totiž v tomto roku dožije svojej šesťdesiatky.

 

O diele Jána Agarského na vernisáži hovoril náš popredný kritik Vladimír Valentík a v hudobnej časti programu vystúpil Marek Stupavský, jeden z našich najtalentovanejších mladých hudobníkov, v súčasnosti študent postgraduálneho štúdia na Akadémii umenia v Novom Sade, ktorý si pre túto príležitosť pripravil dve nokturná francúzskeho skladateľa Erika Satieho.

Ján Agarský je na našej výtvarnej scéne prítomný už štyri desaťročia, nakoľko svoje práce prvýkrát vystavoval v Starej Pazove v roku 1982. Narodil sa 30. novembra 1962 v Starej Pazove. Základnú školu skončil v rodisku a Strednú umeleckú školu Bogdana Šuputa zakončil v Novom Sade. Školenie pokračoval na Vyššej pedagogickej škole v Belehrade a potom i na Akadémii umenia v Novom Sade, kde vyštudoval maliarstvo u profesora Jovana Rakidžića. Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave istý čas navštevoval doplnkové štúdium maľby u profesora Jána Bergera. Členom je Združenia výtvarných umelcov Srbska, Spoločnosti voľných výtvarných umelcov v Bratislave, Umeleckej besedy Slovenska a Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny. Svoje práce vystavoval na osemnástich samostatných a početných skupinových výstavách doma a v zahraničí. Získal viaceré ocenenia: Cenu Galérie NOVA na salóne Sriem v Sriemskej Mitrovici, Cenu Galérie Lazar Vozarević v Sriemskej Mitrovici, Výkupnú cena NRSNM na 9. Bienále v Báčskom Petrovci, Cenu Karola Miloslava Lehotského na 14. Bienále v Báčskom Petrovci, Plaketu najúspešnejší výtvarný umelec na umeleckej kolónii Borkovac v Rume.

 

Ján Agársky na výstave Snové záhrady vystavuje 30 obrazov realizovaných technikou akryl na plátne a autor sa na nich venuje problémom výtvarného spracovanie krajiny. V aktuálnej tvorbe Jána Agarského sa stretávajú niektoré skúsenosti postimpresionizmu, expresionizmu a fovizmu s estetikou súčasného umenia a senzibilitou dnešnej doby. Platí to predovšetkým pre koloristické vyjadrenie námetov, ktoré odstupuje od veristického maľovania prírody. Agarského kolorit je preexponovaný a vo funkcii vyjadrenia estetických hodnôt obrazu, ktoré zároveň na pozorovateľovi zanechávajú silný emocionálny dojem. Krajinomaľby Jána Agarského nie sú reálne zábery prírody, sú to metafory snovej krajiny, akéhosi strateného raja.

 

Je zaujímavé, že sa Ján Agarský k motívu krajinky, ktorý dominuje v jeho súčasnej produkcii, dopracoval dosť neobvyklým a netradičným spôsobom. Zaužívaným názorom v dejinách umenia je totiž ten, že abstraktné umenie je výsledkom postupnej estetickej a kompozičnej redukcie a štylizácie znázorňovaného predmetného sveta, ako to bolo napr. u jedného z priekopníkov abstraktného umenia Wassilya Kandinského. Avšak Ján Agarský sa k svojim krajinomaľbám dopracoval z abstrakcie, ktorej sa predtým dlhodobo venoval. Jeho abstraktné obrazy, ktoré síce obsahovali istú mieru asociatívnosti, až po autorovom rozhodnutí konkretizovať niektoré detaily obrazu, nadobudli jednoznačný charakter krajinomalieb.  

Takýto, v istom zmysle, retrográdny postup je však úplne v súlade s moderným chápaním umeleckého diela, aký nastolili postmoderna, prípadne aj niektoré iné súdobé estetické koncepcie. Autor vlastne takýmto spôsobom uzatvára kruh sukcesívnej dekonštrukcia a opätovnej konštrukcie obrazu. Predmetný svet je najprv transformovaný na základné výrazové a estetické prostriedky výtvarného jazyka, z ktorých autor následne, v novom synchrónnom a diachrónnom kontexte, opätovne vytvára obrazy znovuobjavenej krajiny a ponúka ich ako východisko a útočisko pre našu, v mnohom, problémovú existenciu, ktorá prejavuje čoraz viac znakov odcudzenosti od úchvatného sveta prírody.

Výstava bude pre verejnosť otvorená do 27. mája 2022.

Text: Ladislav Čáni, Foto: Danica Vŕbová a Ján Agarský
Na XI. Dečijem festivalu Leti pesma leti u Kovačici se 06. decembra 2009. takmičilo dvanaest novih slovačkih kompozicija za decu.
U subotu 05. decembra 2009. u SKUD-u h. Janka Čmelika u St. Pazovi održala se Prva konferencija slovačkih kulturno-umetničkih društava u organizaciji Odbora za kulturu NSSNM.
U Gradskoj biblioteci u Novom Sadu, u okviru obeležavanja nedelje maternjeg jezika pod nazivom Bogatstvo različitosti je 01.decembra održano slovačko veče.
1897.god. petrovački obućar Jozef Turoci, baptista iz Budimpešte, bio je poslat u rodni kraj da širi jevanđelje. Ovu godišnjicu -112 godina, proslavljaju pripadnici petrovačke baptističke crkve.
29. novembra u prostorijama parohijskog doma Slovačke evangeličke a.v. crkve u Janošiku održao se I. osnivački sastanak novog Mešovitog hora Glorija.
U petak 27. novembra u Studiju M Novosadskog radija je bila održana proslava povodom 60 godina postojanja Radija Novi Sad.
Spomen ploča prvom školovanom slikaru vojvođanskih Slovaka Karolu Miloslavu Lehotskom je svečano otkrivena povodom 130. godina od njegovog rođenja.
U Centru lepih umetnosti Guarnerius Ambasade Češke i Slovačke u Beogradu su povodom obeležavanja 20 godina od zbacivanja komunističke vlasti u Čehoslovačkoj organizovale izložbu fotografija i panela.
U Zavodu za kulturu vojvođanskih Slovaka se održala Konferencija muzikologa i muzičkih stručnjaka na temu 60. godina muzičke produkcije Radija Novi Sad.
Slovenské kvarteto, 2009
Sa ciljem da prezentuju muziku slovačkih savremenih kompozitora, ZKVS i Kulturni centar Novog Sada organizovali su veče slovačkih kompozitora u Studiju M Novosadskog radija.