Odgovor na komentar

Bibliografia Jána Kišgeciho

Bibliografia Jána Kišgeciho autorky Boženky Bažíkovej vyšla ako 6. zväzok v edícii Bibliografie v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov roku 2021. V tejto edícii okrem prvej knihy Bibliografia Andreja Ferku z roku 2010, ktorú podpísal náš básnik, prozaik, prekladateľ, literárny kritik, knižný editor a redaktor, zostavovateľ antológií slovenskej vojvodinskej a celoslovenskej poézie a bibliograf Víťazoslav Hronec, ďalšie vydania v tejto edícii ÚKVS podpísala autorka tohto posledného zväzku Boženka Bažíkova. Roku 2014 jej vyšla Bibliografia Viery Benkovej, roku 2016 Selektívna bibliografia Miroslava Benku, roku 2017 Bibliografia Pavla Mučajiho a roku 2020 Bibliografia Jána Labátha.

Bibliografia Jána Kišgeciho má úhrnne 294 strán. Titulnú stranu navrhol Ðula Šanta, jazykovú úpravu mala na starosti Jarmila Pantelićová, predtlačovú prípravu urobila Jasminka Lovreová a výber fotografií Ján Kišgeci. Vydanie finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Autorka v príprave knihy uplatňovala medzinárodné štandardy platné v tejto oblasti Internacional Standard Bibliographic Deskriptions – Monographs (ISBD/M/) pri údajoch čerpaných z kníh a Internacional Standard Bibliographic Deskriptions – Serials (ISBD/S/) pri údajoch čerpaných z časopisov a periodík.

Bohatú a rôznorodú tvorbu Jána Kišgeciho zaradila do štyroch celkov.

V prvom sú: knihy, vedecké publikácie – monografie najprv medzinárodného a potom národného významu, učebnice, technické riešenia a knihy, na ktorých tvorbe spolupracoval. Zoradené sú chronologicky podľa roku vydania a v rámci toho istého roka sú zoradené abecedným poradím.

Ďalším celkom sú články a práce v knihách, časopisoch a novinách, obhájená magisterská práca, doktorská dizertácia, vedenie magisterských prác a doktorských dizertácií, účasť na medzinárodnej spolupráci; projekty, na ktorých pracoval s inými účastníkmi; Ján Kišgeci ako prekladateľ; rozhovory s Jánom Kišgecim; katalógy výstav a programy podujatí, ktorých bol organizátorom; programy, pozvánky, register podujatí atď., na ktorých sa zúčastnil so svojimi prácami; fotografie, ktoré fotil.

Do tretieho celku autorka zaradila, čo iní písali o Jánovi Kišgecimu v knihách, v časopisoch a novinách. Tieto sa uvádzajú v rečiach, v ktorých vyšli, zoradené sú chronologicky a v rámci roka abecedným poradím.

V štvrtej časti sú registre. Je ich päť: menný register, register kníh, register časopisov, register projektov a ako piaty register katalógov, pozvánok a programov podujatí.

V slovníku slovenského jazyka sa bibliografia uvádza ako „súpis vydaných publikovaných prameňov (kníh, časopisov, štúdií a pod.) spracovaný podľa určitých pravidiel”. Je to veľmi jednoduchá definícia roboty, ktorá si vyžaduje ohromne veľa času, ale aj veľa trpezlivosti, húževnatosti, odbornosti a systematickosti. Uvedieme príklad: 1979, 35. Chmeliarske pohľadnice / Ján Kišgeci. – Nový Sad : Obzor, 1979 (Báčsky Petrovec : Kultúra). – 166 s. : /36/ s. s. fotogr. : 20 cm. Náklad 1000 výtlačkov. – Literatúra: s. 123 – 124. – Resumé v srbochor., rus., nem. a angl. jazyku. – Poznámka o autorovi a knihe na obale. (Brož.)

V prvých troch častiach autorka takto spracovala 1707 bibliografických jednotiek a ďalšie vzácne údaje sú v štvrtej časti, v ktorom je už spomenutých päť registrov.

V knihe je aj krátky životopis autorky, ktorá 40 rokov odpracovala ako školená knihovníčka v Bibliotéke Matice srbskej v Novom Sade. Vzácne skúsenosti z bibliografie získala ako členka tímu na vypracovaní Bibliografie Ivu Andrića, ktorá vyšla roku 2011. Aktuálne sa autorka venuje už ďalším bibliografickým projektom: prvým je 100 ročníkov obľúbenej ročenky Ľudový či Národný kalendár a druhým časopis Nový život od ročníka 1974 do súčasnosti. Ďalšie dôležité segmenty našej vydavateľskej činnosti budú takto ňou odborne a časovo náročne spracované, čo však následne bude vzácnym východiskovým bodom pre ďalší vedecký výskum nášho života v týchto končinách.

Kniha Bibliografia Ján Kišgeci sa končí Fotogalériou na stranách 245 – 264, na ktorých sú titulné strany jeho kníh, kým ďalej nasledujú titulné strany kníh a publikácií, v ktorých autor pertraktuje poľnohospodárske tradície vojvodinských Slovákov (s. 265 – 293).

V knihe je aj biografia excelentného vedca, pedagóga, manažéra, publicistu, kultúrneho dejateľa... prof. Dr. Jána Kišgeciho z pera Kataríny Melegovej-Melichovej.

Prof. Dr. Ján Kišgeci má obdivuhodne tvorivý zástoj už či vo vede, pedagogike, publicistike a je zakladateľom radu našich vzácnych inštitúcií tak vedeckých, ako aj kultúrnych.

Špecializoval sa v oblasti chmeliarstva a ako vynikajúci odborník v rokoch 1984 až 1988 bol predsedom vedeckej komisie Medzinárodnej chmeliarskej únie (IHB). Svoje bohaté poznatky a skúsenosti plne uplatnil ako riaditeľ Ústavu pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny v Petrovci v štyroch funkčných obdobiach (1975 – 1990). Z ústavu sa pod jeho vedením stalo renomované pracovisko pre výskum chmeľu a šľachtenie a pestovanie ciroku, a zvlášť liečivých rastlín. Súbežne bol aj pedagógom na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade.

Patrí medzi zakladateľov Medzinárodnej spoločnosti pre liečivé a aromatické rastliny juhovýchodnej Európy (AMAPSEC), založil zbierku 200 druhov liečivých rastlín a organizátorom je medzinárodných konferencií. Inicioval založenie a bol prvým riaditeľom Zväzového ústavu genetických zdrojov Juhoslávie, ktorý má za úlohu zoskupovať, chrániť a zveľaďovať biodiverzitu rastlinného a živočíšneho sveta. Zastával post vojvodinského ministra poľnohospodárstva, ministra poľnohospodárstva Srbska a riaditeľa zväzovej správy pre poľnohospodárstvo Juhoslávie. Uplatnil sa aj v Medzinárodnej organizácii pre poľnohospodárstvo (FAO), vo Vedeckej rade Medzinárodného chmeliarskeho združenia (IHB), aj ako člen Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied (1997) a člen Srbskej akadémie inovačných vied (2007).

Za vedecky fundované a hlboké brázdy na poli vedy Medzinárodná chmeliarska únia ho vyznamenala Radom rytiera chmeľu (1979), Radom dôstojníka chmeľu (2005) a Radom veliteľa rytierov (2007). Nositeľom je Ceny obce Báčsky Petrovec (1983), Pamätnej medaily ÚSŽZ (2016), plakety NRSNM (2019), Ceny Ondreja Štefanka za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete (2021).

Zaslúžil sa o mnohé vzájomné kontakty a spoluprácu medzi poprednými srbskými a slovenskými poľnohospodárskymi inštitúciami a podnikmi. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre mu roku 2019 udelila čestnú vedeckú hodnosť Doctor honoris causa.

Začínal ako novinár, ale vskutku sa písania aj napriek dráhe vedca nikdy nevzdal. Chmeľu, ktorý ho vyškolil a otvoril mu dvere do sveta, venoval veľký počet vedeckých prác, ale aj svoju prvú knižku z literatúry faktu Chmeliarske pohľadnice (1979). Potom prišla ďalšia Konope, konope, zelené konope..., v srbčine a angličtine Konoplji hvala – Praise to Hemp (Konope vďaka 1994), ktorú ilustroval maliar svetového mena – Martin Jonáš. Ich tvorivá spolupráca pokračovala aj v ďalšej knihe Pamätníky kukurice Martina Jonáša (1995), v srbčine, v slovenčine, angličtine, nemčine a francúzštine.

Sprístupnil verejnosti minulosť Petrovca výpiskami zo štyroch petrovských kroník pod názvom Petrovská dedina (1997). Zo svojich ciest za odbornými poznatkami si priniesol aj bohatý materiál v zápisníkoch a fotoaparátoch, ktoré zverejnil v knihe Objektív na poludníkoch (1996).

Osobitný vzťah má pán profesor Kišgeci k našim umelcom, zvlášť tým, ktorých dielo je zakorenené v slovenskej vojvodinskej dedine a našskom spôsobe jej života. Tak vznikli monografie o našich umelcoch: Zuzka Medveďová (v spoluautorstve, Kultúra, Petrovec,1997), Petrovec a Ivan Križan (MSS, Petrovec, 2011), Petrovec Vladimíra Urbančeka (MSS, Petrovec, 2013) a kniha karikatúr Ares Petrovský (MSS, Petrovec, 2016).

Venoval sa aj dejinám poľovníctva, výsledkom čoho je kniha Poľovníctvo v Petrovci počas troch storočí (2016).

Ďalším veľkolepým jeho dielom je založenie jediného Poľnohospodárskeho múzea v Srbsku, v Kulpíne, v priestoroch klasicistického kaštieľa Dunđerskovcov roku 1993. Okrem tematických výstav z poľnohospodárstva, múzeum organizovalo aj výstavy umelcov a kultúrne podujatia. Od roku 2004 Poľnohospodárske múzeum patrí do Múzea Vojvodiny.

So zápalom a energiou sa v poslednom desaťročí snaží vzbudiť záujem v Srbsku a na Slovensku o osobnosť poľného maršala panovníčky Márie Terézie Andreja Hadíka, ktorý bol pôvodom Slovák. Za jeho vojenské úspechy získal titul grófa a Futocké panstvo, ku ktorému patrili tak Petrovec, ako aj Hložany. Priniesol k nám prvé sadenice chmeľu a tak pred 250 rokmi tieto mohli byť vysadené v petrovskom chotári. Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo z Kulpína, ktorého je pán profesor predsedom, sa zaslúžilo o reštaurovanie portrétu Andreja Hadíka a jeho klobúka. Vydal o grófovi Andrejovi Hadíkovi aj publikáciu.

Z rodičovského domu si odniesol úctu k zemi – živiteľke, k pracovitosti, ale aj pocit patričnosti k slovenskému rodu, lásku k svojmu rodisku a k prírode. Celý život si sa riadil výpoveďou, že chválu zožneš slovom, ktoré sprevádzaš činom.

 

Katarína Melegová-Melichová

Release Date: 
2022

Odgovor

Trenutno online