SLIKA KOJA PRIKAZUJE 1150. GODINA DOLASKA ĆIRILA I METODIJA U VELIKU MORAVU

V roku 2013 sme si pripomenuli 1150. výročie od veľkej historickej udalosti pre nás Slovanov – príchodu svätých bratov Cyrila a Metoda z Carihradu na Veľkú Moravu. Príchod sv. Cyrila a Metoda znamenal pre Slovanov náboženský a kultúrny rozvoj. Poslaná misia im priniesla dar väčší a úctyhodnejší než všetko zlato, striebro, drahé kamene i pominuteľné bohatstvo.

Ako prejav veľkej vďačnosti zhotovená je olejomaľba štetcom insitného maliara Jána Glózika z Kovačice, ktorá zobrazuje túto udalosť a nachádza sa na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

V Kongresovej sále Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky v stredu 18. marca uskutočila sa slávnostná inštalácia a odhalenie obrazu veľkolepých rozmerov autora Jána Glózika z Kovačice pod názvom 1150 rokov od príchodu Cyrila a Metoda, ktorý zdobí miestnosť spomenutého ministerstva.

Slávnostný akt na ministerstve konal sa pod patronátom podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka a predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igora Furdíka.

Úvodné slová patrili predsedovi ÚSŽZ Igorovi Furdíkovi, pokým početných hostí na pôde ministerstva privítal podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák, ktorý maliarovi Jánovi Glózikovi odovzdal striebornú plaketu za tvorivosť a propagáciu slovenského insitného umenia v Srbsku, za rozvoj slovensko - srbských vzťahov v oblasti kultúry a prezentáciu Slovenskej republiky v zahraničí.

"Je to pre mňa výnimočná príležitosť aj citová, pretože keď som bol veľvyslancom v Belehrade, spoznal som kovačických maliarov. Medzi nimi aj pána Glózika, ktorý je v súčasnosti najvýznamnejší z nich. Namaľoval obraz akoby pre túto miestnosť, kde bývajú i rôzne medzinárodné stretnutia. Daroval ho Slovensku, nech nám prináša radosť na historickú minulosť i na slávu kovačických maliarov," povedal Lajčák za prítomnosti mnohých veľvyslancov a iných významných hostí. Zároveň poďakoval predsedovi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igorovi Furdíkovi, ktorý zabezpečil tento obraz pre Slovensko.

Na slávnostnej vernisáži prítomný bol aj Veľvyslanec republiky Srbsko v Bratislave J.E. Šani Dermaku, ktorý vo svojom príhovore vyjadril veľké nadšenie z toho, že mohol účinkovať v tejto ako povedal “nekaždodennej a mimoriadnej udalosti – inštalácii impozantného diela ako aj otvoreniu výstavy obrazov popredného maliara isnity Jána Glózika.” Veľvyslanec Dermaku pri tejto príležitosti okrem iného podotkol “Som rád, že som mal česť účinkovať v tomto krásnom kultúrno – umeleckom podujatí a mimoriadne pyšný na to, že práve majster štetca Ján Glózik a ja reprezentujeme Srbsko v tejto mimoriadne priateľskej krajine.”

Na konci sa slova ujal aj autor, ktorý sa predovšetkým poďakoval všetkým prítomným, že svojou prítomnosťou zveličili odhalenie obrazu. “Ďakujem Vám všetkým, že môžem spolu s Vami zveličiť túto chvíľu. Dalo by sa veľa hovoriť o tomto diele, ale hovoria, že obraz povie viac než tisíc slov, v tomto prípade je to aj kus viac. Je veľká česť, že som mohol namaľovať tento obraz pre Vás a pre všetkých nás, ale je ešte väčšia česť vidieť Vaše šťastné tváre preto, že ten obraz tu máte.“ poznamenal Glózik, ktorý okrem iného dodal „Osobitná vďaka patrí predsedovi USŽZ Igorovi Furdíkovi pre jeho iniciatívu a energiu, ktorú vložil do tohto projektu a ktorou aj mne pomohol aby som obraz takej zvláštnej tematiky pre všetkých nás namaľoval. Ďakujem ministrovi Lajčákovi na striebornej plakete, ktorá mi určite bude iba motiváciou a hybnou silou zdokonaľovať sa v maliarstve. Ďakujem aj Veľvyslancovi Srbska Šaniovi Dermakuovi za povzbudivé slová a že svojou prítomnosťou zveličil inštaláciu môjho, môžem bezpochyby povedať najreprezentatívnejšieho diela”.

Realizácia projektu 1150 rokov od príchodu Cyrila a Metoda štartovala začiatkom roka 2014. Obraz má rozmery 2,5 x 4,8 metrov, je popretkávaný bohatou symbolikou. Ako sám autor hovorí, predtým než začal maľovať musel si dobre naštudovať život a dielo týchto dvoch vierozvestcov a ich misiu na slovanských územiach. Prelína sa na ňom cesta, ktorou sa títo svaja svätci poberali od svojho narodenia v Solúne cez príchod k byzantskému cisárovi Michalovi III., prijatie u Rastislava, pôsobenie na Veľkej Morave, v Nitre a na Devíne. Autor zobrazil aj vznik písma pre Slovanov, preklad biblických kníh do hlaholiky, pobyt bratov v Blatnohrade u Koceľa, ich cestu do Ríma a prijatie pápežom Hadriánom II., uznanie staroslovienčiny za štvrtý liturgický jazyk popri latinčine, hebrejčine a gréčtine. Záverečná púť znázorňuje uväznenie Metoda v Bavorsku, smrť Cyrila – Konštantína v Ríme a ustanovenie Metoda za arcibiskupa na teritóriu Veľkej Moravy. Svojráznym pečaťom na obraze je aj autorov autoportrét skrytý v strede obrazu ako aj jeho podpis hlaholikou. Týmto písmom na plachetnici člna napísal modlitbu Otče náš, ktorá predstavuje symbolické vlnenie moriami, ktorými sa dostala do všetkých národov. Na oblohe znázornil podobizne Sv. Cyrila a Metoda akoby všetkým Slovanom odkázal, že týto dvaja svätci nad nami bdejú až po dnes.

Osobitným maliarskym kumštom znázornil neoceniteľné dary, ktoré bratia nesú vo svojich rukách. Svätý Metod drží Sväté Písmo, otvorenú knihu Evanjelia od sv. Jána s paschálnym cirkevnoslovanským textom „V načáli bí slovo,“ lebo práve v paschalnom období podľa tradície tu svätí bratia dorazili. Svätý Cyril drží v pravej ruke svätoandrejský kríž, ktorý je znakom pravej viery a poznania Boha. V ľavej ruke prináša slovanské cyrilské písmena, ktoré mu Boh zjavil pre jazyk Slovanov. V ľavom náručí drží tiež mošči (ostatky) sv. Klimenta Rímskeho, a tým nás učí k úcte k svätým. K úcte svätých Cyrila a Metoda neodmysliteľne patrí aj úcta ich žiakov a spolupracovníkov Gorazda, Klimenta, Nauma, Sávu a Angelára, ktorí si tiež našli miesto na tomto obraze.

Autor pri tejto príležitosti na ministerstve okrem veľkoobrazu vystavil aj menšie obrazy so svojou typickou tematikou.

Okrem veľkoplošného obrazu táto výstava pravdepodobne nadobudne putovný charakter lebo o ňu prejavili záujem niekoľko veľvyslanectiev ale aj iné kultúrne ustanovizne na území Slovenskej ale aj Českej republiky.