Správa komisie zo VII. kola fotosúbehu ÚKVS

Vyhodnotenie VII. kola fotosúbehu ÚKVS

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (ÚKVS) už tradične organizuje fotokonkurz, ktorý má za cieľ podnietiť k zbieraniu a dokumentovaniu fotografií znázorňujúcich momenty tradičnej kultúry Slovákov žijúcich v Srbsku. Dokumentačné oddelenie ÚKVS zbieraním fotografií prispieva i k zachovávaniu údajov o našej kultúre a živote ľudí, čo hodnotíme veľmi pozitívne. Takto zhromaždené dokumenty sú a budú dostupné terajším a budúcim študentom, bádateľom, umelcom a všetkým tým, ktorí sa zaujímajú o našu kultúru.

Tohtoročný VII. v poradí fotosúbeh sa niesol v znamení starých fotografií, znázorňujúcich obdobie detstva Slovákov vo Vojvodine. Je to časť nášho života, na ktorú si azda každý človek zaspomína s úsmevom na tvári, aj keď dnešné detstvo a hry nemôžeme porovnávať s detstvom a hrami pred 70-timi alebo 100 rokmi. Veríme, že súčasné deti by si mohli veľmi ťažko zvyknúť na život bez mobilu, internetu alebo televízie. Fotografie boli zaslané z nasledujúcich prostredí – Aradáč, Binguľa, Báčsky Petrovec, Čelárevo, Dobanovce, Hložany, Kovačica, Kysáč, Padina, Pivnica, Stará Pazova, Vojlovica. Takmer ani na jednej zo zaslaných fotografií, ktorých bolo úhrne 439, nevidno nové technológie. Spomenuté fotografie zaslalo 28 účastníkov. Z uvedeného počtu komisia sa pochvalne zmienila o fotografiách pána Jána Horváta, ktorý ich zaslal vo veľkom množstve a k tomu aj s popiskami. Je obdivuhodné zvlášť to, že ich napísal tak, ako je to praktikou v svetových časopisoch – od uvádzania značky fotoaparátu, filmu a pod.

Tohtoročný fotokonkurz možeme ohodnotiť ako najúspešnejší aj z toho dôvodu, že sa nám do rúk dostali fotografie z viacerých prostredí, ktoré zachytávajú obdobie detstva vojvodinských Slovákov. Všeobecne význam majú staré fotografie, lebo sa z nich môžeme dozvedieť o niekdajšom živote a porovnať ho s dneškom.

Väčšina zaslaných fotografií datuje z prvej polovice 20. storočia, medzivojnového a povojnového obdobia až po 80-te roky 20. storočia. Fotografie znázorňujú deti od útleho obdobia ako babätká, deti v hre s domácimi zvieratami a hračkami, deti v kruhu svojej rodiny, v škole, v chráme Božom, deti v práci s dospelými. Z fotografií vidno aj hry, ktoré sa hrali v minulom storočí. Sú to detské svadby, detské priadky, hra so šarkanom, hojdanie na hojdačke, hra na čertovom kolese, kĺzačka a sánkovačka.

Pozorujúc zaslané fotografie nemožno si nevšimnúť detskú svadbu. Azda polovica účastníkov zaslala aspoň jednu fotografiu so spomenutou hrou. Touto hrou sa deti chceli priblížiť k dospelým a často im to celkom vyšlo, preto že na fotografiách vidno malú nevestu s partou ako aj vyobliekaného malého ženicha. Vidno aj deti s hudobnými nástrojmi a deti s fľašou v ruke, napodobňujúce dospelých. Je predpoklad, že sa z týchto detských svadieb o niekoľko rokov stali i opravdivé svadby. Nie však iba svadba bola obľúbenou hrou našich detí v minulosti. Fotografie zo súbehu znázorňujú napríklad i jednotlivé predmety, s ktorými sa deti hrali – kočíky, kolísky, behúniky a hojdačky z toho obdobia.

Hodnotiť staré fotografie možno z viacerych uhlov pohľadu a do hodnotenia sa môžu zapojiť umelci, fotografi, historikovia, jazykovedci, etnológovia alebo rôzni iní bádatelia. Každý môže mať svoj postoj v ich analýze. Našim cieľom bolo ohodnotiť tento fotokonkurz z hľadiska etnografických a dejinných informácií, ktoré nám fotografia podáva.

Komisia teda nemala ľahkú prácu, keďže všetky z nich zodpovedali danej tematike. Úlohou komisie bolo vybrať desať najcharakteristickejších, ktoré najlepšie znázornia detstvo a detskú hru z našej minulosti. Komisia v zložení: Anna Séčová-Pintírová, Ján Demrovský a Ján Hlaváč sa z množstva fotografií rozhodla o nasledujúce, z ktorých sa budú používať ako pohľadnice:

1. Detská veža v parku vedľa kostolov z roku 1953, zaslala ju Alena Kulíková.

Ide o dinečnú fotografiu znázorňujúca detskú vežu, akoby sa pripravovali na „slet“. Vidno tu i chlapcov v tradičnom slovenskom odeve.

2. Kĺzačka a sánkovačka na Lamošovom sálaši počas druhej svetovej vojny, zaslal ju Ján Guba z Pivnice.

Počas tuhých zimných dní deti sa nezastavili pred zimou a vyšli sa kĺzať von na okolitú rieku alebo rybník. Na fotografii vidíme dobové sánky z toho obdobia, odev ako aj chlapcov na korčuliach, ktoré boli vyhotovované doma, samostatne s drevkami a drôtom. Korčuľovalo sa tak, že sa deti pohybovali po ľade pomocou drevených palíc.

3. Detská svadba z roku 1945, ktorú zaslala Zuzana Ďurovková z Kysáča.

Na fotografii prichádza do výrazu malá nevesta s veľkou partou a perlami okolo hrdla ako aj všetci „svadobníci“. Do detskej svadby na fotografii patrí aj muzikant s detskou harmonikou, takže pozorujúc fotografiu, človek má dojem, že je to ozajstná svadba.

4. Čertovo koleso v časti nazvanej Prkosovo z roku 1970, zaslali Martin Prebudila a Ján Horvát zo Starej Pazovy.

Deti sa hrávali na rôzne spôsoby. Koleso, ktoré už nebolo vo funkcii pre koč, dalo sa využiť na ulici pre deti pre tzv. Čertovalo. Vidno tu aj staré kožené remene, ktoré tu slúžia ako sedadlá pre deti. Ozajstné kolotoče boli len počas významných osláv a preto sa robili aj takéto kolotoče.

5. Žiaci na hodine učiteľa Bedricha Piláta z roku 1937, ktorú nám zaslala Saška Papová z Padiny.

Okrem hier detstvo vypĺňa aj škola. Fotografia je typický príklad medzivojnového obdobia, keď boli v učebni plné lavice žiakov.

6. Konfirmácia generácie 1953/54 z roku 1966, ktorú zaslala Viera Đorđevićová.

Najvýznamnejším dňom v živote každeho dospievajúceho dieťaťa evanjelického augzburského vierovyznania je deň konfirmácie. Je to deň, keď sa deti stali plnoprávnymi členmi evanjelickej cirkvi. Všímame si, že sa v strede nachádza pán farár Vladimír Gustáv Babylon.

7. Matka s dcérou – Anna Leníková rod. Giregová a Mária Leníková v roku 1945, fotografiu zaslal Anna Vršková zo Starej Pazovy.

Každé detstvo sa začína láskou medzi matkou a dieťaťom. Spoznávame povojnový kroj staropazovských žien. Najčastejšie zaslané fotografie sú fotografie bábätiek. To preto, lebo fotografov a fotoaparátov v tom období bolo málo a narodenie dieťaťa bolo významným dôvodom pre fotografovanie.

8. Sestry Sabadošové pri vianočnom stromčeku z roku 1960, zaslala Aneta Lomenová z Kysáča.

Jedným z najdôležitejších sviatkov kresťanov sú Vianoce. Zvlášť sa na ne tešili deti. Dievčence ako darček dostali bábiky. Na vianočnom stromčeku si môžeme povšimnúť okrem stužiek aj cukríky a medovníčky, ktoré už tak často nevisia na vianočnom stromčeku.

9. Pranie šiat na Dunaji v roku 1963, zaslala Marína Hribová z Kovačice.

Okrem hier detstvo bolo vyplnené aj prácami, lebo každý člen rodiny musel prispieť svojej rodine, preto deti od malička učili pomáhať svojim rodičom.

10. Jaroslava Hrnčiarová, Laliť 1962, zaslala Jaroslava Belániová.

Fotografia je zo súčasného obdobia a vidíme tu aj gumené hračky, s ktorými sa deti aj dnes hrajú.

* * *

Nebolo teda ľahké rozhodnúť sa a vybrať jednu fotografiu ako najtypickejšiu. Komisia sa po dlhšom uvažovaní predsa rozhodla pre fotografiu – Detská svadba z roku 1945, ktorú nám zaslala Zuzana Ďurovková z Kysáča. V minulom storočí boli takéto detské svadby veľmi časté. Bavili sa počas nich aj starší, ale najväčší zážitok predsa mali samotné deti. Pozorujúc fotografiu získavame dojem, že ide o ozajstnú svadbu. Akoby na opravdovej svadbe vinšoval pán starejší, družbovia a družice a nakoniec bol aj tanec s mladou nevestou. Dnes sú takéto detské svadby zriedkavé, čiže už ich ani nieto. Výnimkou je takéto podujatie v Kovačici s rovnomenným názvom – detská svadba, ktoré sa organizuje už desať rokov.

Zachovaním starých fotografií dokazujeme, že sme schopní zachovať si svoju kultúru, tradíciu a jazyk, nielen pre nás, ale aj pre budúce pokolenia, ktoré budú prežívať na týchto priestoroch, lebo národ, ktorý si nezachováva svoju minulosť veľmi rýchlo zanikne. My sme týmto dokázali, že aspoň v jednom segmente, na fotografiách, sme národom, ktorý jestvoval, jestvuje s nádejou, že bude jestvovať i naďalej.