Správa hodnotiacej poroty VIII. fotokonkurzu

Tohtoročný fotokonkurz sa niasol v znamení témy Pastierska kultúra Slovákov vo Vojvodine. 

Požiadavka bola, aby zaslané fotografie zobrazovali:

- pasenie kráv, svíň, oviec, husí, sliepok, kačíc a inej hydiny

- práce spojené s pastierstvom: dojenie, spracovávanie miečnych výrobkov, výroba syra, tvarohu, kyslého mlieka

- vyháňanie dobytka na pašu

- dobytok a hydina na pastve

- ľudia a dobytok, hydina

- tance s pastierskou tematikou, hudobné nástroje

- život pastierov na salaši, na pastvinách, v dedine, v poli, pastierske zvyky...

Ďalšou podmienkou, nielen súbehu, ale aj odporúčaním pre všetkých, čo majú doma staré fotografie, je podstatné, aby ku každej fotografii zaznamenali popis: prostredie (dedina/mesto), rok, resp. desaťročie vzniku fotografie, kto sa nachádza na fotografii a aká aktivita je na fotografii znázornená. Tieto informácie dávajú skutočnú hodnotu zobrazených vecí a zachováva sa tak konkrétne kultúrne dedičstvo rodiny, dediny, či národa.

Už pravidelne takmer osem rokov Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov organizuje fotokonkurzy. Každoročne sa prihlási pozoruhodný počet účastníkov, ktorí pripravia fotografie na vopred určenú tému. Je to kvalitný a dobre premyslený projekt, ktorý si na tento spôsob buduje databázu fotografií a digitalizuje materál týkajúci sa Slovákov žijúcich v Srbsku. Databáza ÚKVS je dostupná pre všetkých, ktorí sa zaoberajú kultúrnym dedičstvom nášho národa, čiže každý má právo používať túto databázu. V dnešnej dobe je digitalizácia priam žiaduca, lebo uľahčuje výskum, štúdium a zároveň ochraňuje materiál.

V roku 2018 sa na fotokonkurze zúčastnilo 16 osôb, ktorí dohromady zaslali 122 fotografií. Najviacej fotografií bolo z Pivnice, a taktiež boli aj zo Starej Pazovy, Báčskeho Petrovca, Kysáča, Vojlovice, Bingule a z Hložian.

Výber skupiny tých najlepších fotografií je častokrát jedenoduhší, ako určiť iba jednu, víťaznú. Každá zaslaná fotografia si vyžaduje dôkladnú analýzu. V tomto roku v hodnotiacej komisii boli etnológovia Anna Séčová Pintírová a Marijan Pavlov, a fotograf Ján Valo. Každému odborníkovi sa ako podstatná pozdáva iná vec. Etnológom je fotka priam dokladom tej danej udalosti, témy, predmetom, a dokážu z nej vyčítať rôzne údaje, bežnému človekovi neznáme či nepovšimnuteľné. Fotograf si však všíma iné vlastnosti, napríklad jej všeobecnú kvalitu, dielňu, stav osôb, výraz tváre, celkovú kompozíciu a odkaz divákovi. Z týchto dôvodov bola práca komisie o to zaujímavejšia, lebo sa výber konal v rámci debaty a vzájomnej výmeny názorov.

Obsah tohto ročníka fotokonkurzu bol inšpirovaný témou programu Krajanskej nedele na Podpolianskych slávnostiach v Detve na nasledovný rok 2019. V rámci programu, v ktorom vystupujú zahraniční Slováci sa počas príhovorov a tanca, v úzadí premietajú rôzne staré fotografie. Už v tomto ročníku detvianskeho programu boli priemietané fotografie z minulých ročníkov fotokonkurzov, ktoré sú uložené v Databáze ÚKVS. Pri každej fotografii bol uvedený obsah, mesto a meno osoby, ktorá fotku poskytla. V budúcnosti plánujeme pokračovať v spolupráci a takýmto spôsobom aj prezentovať naše kultúrne dedičstvo v zahraničí.

Prvé, čo väčšinu ľudí napadne ako definícia Pastierskej kultúry, pravdepodobne vystihuje jedna zaslaná fotografia. Je to bača s pastierskou palicou, na paši s ovcami, prípadne aj so psom. Je to prirodzené, lebo ovce predstavovali nielen u nás v minulosti dominantu v pastierskom živote. Avšak existujú lokality, kde sa preferuje na pastvinách iný typ dobytka. U nás vo Vojvodine je tiež čiastočný rozdiel v lokalitách. V Banáte sa prevažne pásli ovce a kravy, pokiaľ v Báčke a v južnom Srieme boli vo veľkom množstve zastúpené aj svine a to aktívne niekde až do 70. rokov 20. storočia. Okrem spomenutého dobytka sa ešte pasávali aj kone, prípadne aj somáre. Súčasťou pasenia bola aj hydina – husy, kačice, sliepky, ktoré pasávali dievčatá a dievky. Často sa pri tom hrávali, alebo aj pomáhali domácnosti aj tak, že zároveň aj bielili plátno.

Hospodárske zvieratá sa pásli najčastejšie na lúkách, pažitiach, prípadne v lese, či v hôrkách. Plochu na pasenie u nás nazývali: paša, pasienok, pasovisko, pažiť, alebo pašniak.

Stádo veľkého, hovädzieho dobytku sa nazývalo: stádo, čupor, alebo čopor, kŕďeľ, guľa, či črieda. Stádo oviec: čupor, čopor, fálka, črieda, stádo a kŕdeľ.

Pastiery veľkého, hovädzieho dobytku sa nazývali: najčastejšie kraviar, alebo kravár, teliar, voliar, guláš. Pastieri oviec sa nazývali: juhás, čoban, bujtár, ovčiar, pastier. Pastier koní: koniar, čikoš, alebo subaš. Pastier svíň: kanás, sviňiar, kondáš, guláš.

S touto tematikou sú spojené i názvy priestoru pre pasenie: tor, torina, akov, sárňik, či obor. Páslo sa zväčša na otvorenom priestore. V prípade, že sa zvieratá ohrádzali na lúkach, či pasienkoch, tak ohrada sa volala: sárňik, akov. šranki, evedra, košiar, salaš, tor, torina alebo obor.

Prístrešok pastierov sa nazýval koliba, alebo chyžka (ak ju mali). Kravy a ovce sa dojili do nádoby zvanej dojevnica, dojovňa, hrotek, vedrica alebo šochtár...

Takýmto spôsobom môžeme pokračovať dlho a vymenovávať rôzne názvy, prípadne ísť hlbšie a rozoberať aj jednotlivé zvyky a obyčaje pastierov, ale to by už bola iná téma.

Členovia hodnotiacej komisie a organizátori sa zhodli, že z celkového množstva zaslaných fotografií sa urobí výber, ktorý ÚKVS vytlačí vo forme pohľadnice, a z toho výberu jedna fotografia bude vyhlásená za tú najlepšiu. 

Cenu 8. fotokonkurzu získala fotografia, na ktorej sedemročný Ján Cesnak na pažiti stráži ovce. Vojlovica, rok 1948. Fotografiu poskytla Alena Kulíková.