V znamení 10. výročia pôsobenia Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Srbsku

Ustanovizeň kultúry Slovákov vo Vojvodine, ktorej poslaním je zachovávať, zveľaďovať a rozvíjať kultúrne dedičstvo, ako aj súčasné formy kultúrnej tvorby Slovákov v Srbsku a afirmovať jej osobitosti a špecifiká v čím širších rámcoch, si v roku 2019 pripomína 10. výročie pôsobenia. V tomto článku chceme tieto fakty aj dokumentovať a posvietiť si pri tom na relevantné projekty a počiny, na ktorých sa táto ustanovizeň podieľala počas uplynulých desiatich rokov.

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov je profesionálna ustanovizeň kultúry, ktorú v roku 2008 založilo Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Svoje ciele ústav dosahuje v rámci svojich štyroch pracovných oddelení, rozvojovo-výskumnou činnosťou - analýzou kultúrnej infraštruktúry vojvodinských Slovákov s cieľom projektovať jej ďalší rozvoj, informačno-dokumentačnou a komunikačnou činnosťou - zriadením dokumentačných fondov zo všetkých oblastí života, kultúry a umenia vojvodinských Slovákov prostredníctvom webovej stránky ústavu, Databázy kultúry vojvodinských Slovákov a príručnej knižnice s katalogizáciou, permanentnou a systematickou činnosťou na zvyšovaní kvality kultúrnych a umeleckých podujatí - odborným zdokonaľovaním a vzdelávaním v oblasti kultúry a umenia poriadaním seminárov a dielní a odbornou činnosťou na zapájaní slovenskej kultúry do kontextu celosrbského a celoslovenského, ale i širšieho, európskeho kontextu, teda rozvíjaním vonkajších vzťahov.

Od svojho založenia ústav realizuje programy, ktoré implikujú podporovanie, ochraňovanie, rozvoj, organizáciu a promovanie kultúry, vedy a jazyka Slovákov vo Vojvodine, vrcholnej umeleckej tvorby Slovákov vo Vojvodine, multikultúrnosti a interkultúrnosti vo Vojvodine, spolupráce s kultúrnymi, vedeckými a umeleckými ustanovizňami a organizáciami v Srbsku, ako aj s medzinárodnými inštitúciami, rieši trhovú orientáciu s cieľom zlepšiť podmienky pre prácu a pôsobenie kultúrnych subjektov, amaterizmu Slovákov vo Vojvodine a umeleckej afirmácie mladých talentov.

Rozvojovo-výskumné oddelenie ÚKVS sa venuje vedeckým a odborným výskumom menšinového života, kultúry a umenia slovenského národného spoločenstva v AP Vojvodine, skúma a analyzuje sieť kultúrnych ustanovizní, organizácií a združení vojvodinských Slovákov a ich potreby a fungovanie. Toto oddelenie tiež vypracúva projekty pre úžitkové a rozvojové výskumy v kultúre a umení, vypracúva plány a projekty ďalšieho rozvoja kultúry. Rozvojovo-výskumné oddelenie sa zaoberá aj vydavateľskou činnosťou, ako i organizáciou vedeckých a odborných zhromaždení, sympózií, konferencií, porád, seminárov, okrúhlych stolov, snemovaní, tribún a pod.

Ústav sa pravidelne uchádza o dotácie na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, občas na Ministerstve kultúry Republiky Srbsko, ale realizuje programy prevažne z rozpočtu APV. Štartujúcim bodom rozvojového plánu ústavu na začiatku pôsobenia bola otvorená debata Slovenská vojvodinská kultúra a mladí, ktorá sa konala v súlade s Európskym rokom tvorivosti a inovácií a s cieľom zistiť potreby a záujmy mladých ľudí v oblasti kultúry, ako aj podporiť ich kreativitu a zapájať ich do kultúrnych aktivít ÚKVS. Hneď na začiatku ústav zorganizoval aj dielňu o internetovom novinárstve pod názvom Základy internetového novinárstva. S cieľom zmapovať všetky vojvodinské prostredia, v ktorých majú Slováci organizovaný kultúrny život, v roku 2010 sa v rámci tejto jednotky konal výskum a zoskupil 33 príspevkov, z ktorých vznikol Lexikón miest obývaných Slovákmi v Srbsku z aspektu kultúry. Do projektu bolo zapojených 18 chtivých ľudí a výskedky výskumu v podobe Lexikónu sú k dispozícii v elektronickej forme na portáli ústavu. Týmito stopami sa viedli aj siedmi výskumní pracovníci, ktorí mali za úlohu vytvoriť audio a videoreportáže o kultúre Slovákov vo Vojvodine. S podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ÚKVS a jeho mladý tím externých spolupracovníkov zhotovili šesť audio a video reportáží o alternatívnom umení slovenskej vojvodinskej mládeže a projekt pomenovali Stalo sa na dnešný deň. Projekt zároveň predstavuje portréty predstaviteľov slovenskej vojvodinskej alternatívnej scény, ako aj názor odborníkov (žurnalistov, sociológov, profesorov manažmentu kultúry) na danú problematiku. Úspešným projektom, na ktorom sa ústav podieľal bolo aj nahrávanie dokumentárneho filmu o raritných zvykoch v Aradáči menom Paberky sfilmovaných raritnýh zvykov v Aradáči Chodenie s paničkami. Film bol zhotovený v rámci rozvojovo-výskumnej jednotky Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov z príležitosti 225. výročia slovenskej osady Aradáč.

Ústav za podpory Ministerstva kultúry Republiky Srbsko v roku 2013 realizoval výskum kolektívnych identít vojvodinských Slovákov, teda rôzne formy vyjadrovania ich národnej, konfesionálnej, regionálnej a lokálnej identifikácie v súčasnom spoločenskom kontexte. V rovnomennej štúdii, ktorá je výsledkom výskumu sú zahrnuté identifikačné vzťahy občanov Kovačice v Banáte, ako aj základné formy rozlišných druhov kolektívnych identít lokálneho obyvateľstva slovenského národného spoločenstva. Za podproy Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí ústav v rámci tejto jednotky v roku 2015 vyslal štyroch výskumných pracovníkov do Rumunska, Chotvátska a Maďarska na terénny výskum menom Životné príbehy Sloveniek na Dolnej zemi. Výskumným pracovníkom sa v prostredí zahraničných Slovákov podarilo preskúmať a odborne zaznamenať zaujímané a pútavé životné príbehy Sloveniek na Dolnej zemi. Projekt predstavuje pokračovanie a rozšírenie úspešného projektu novosadskej organizácie pod názvom Ženské štúdie, ktorá ešte v roku 2003 odštartovala výskum metódou oral history a následne vydala publikáciu Životné príbehy Sloveniek vo Vojvodine.

Dôležitým počinom ústavu bol tiež výskum slovenských ľudových rozprávok vo Vojvodine, ktorý mal za cieľ podporiť oblasť kultúry pre deti a aktivitu mladých výskumných pracovníkov, a zároveň zapísať ľudové rozprávky, povesti, báje a ľudové bajky, ktoré ešte žijú v prostredí vojvodinských Slovákov. Po stručnom školení sa stanovila metodika a postup práce a rozdelili sa úlohy, podľa ktorých štyri spolupracovníčky ÚKVS išli za informátormi do Báčskeho Petrovca, Hložian, Lalite, Kysáča, Kulpína, Pivnice, Selenče, Lugu, Kovačice, Padiny a Hajdušice na terénny výskum. Získaný materiál sa uloží do elektronickej databázy ÚKVS a následne sa môže využiť na niektoré nové projekty, akými môžu byť napríklad kniha ľudových rozprávok, alebo rozhlasové a televízne hry, či divadelné predstavenia pre deti s autentickou inscenáciou. Porojekt podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Okrem realizácie vedeckých a odborných výskumov slovenského národného spoločenstva vo Vojvodine, misiou ústavu je aj zlepšenie podmienok pre prácu a pôsobenie slovenských kultúrnych subjektov vo Vojvodine a projektovanie ich ďalšieho rozvoja. ÚKVS preto na rôzne spôsoby podporuje prostredia, v ktorých treba oživiť ochotnícku a kultúrnu činnosť vojvodinských Slovákov. Ústav takéto akcie vykonáva v rámci jednotky pre Rozvoj kultúrnej produkcie v menších prostrediach, ktorá poskytuje pomoc prostrediam s nízkou kapacitou a angažovanosťou, rozvíja kultúrne aktivity v týchto prostrediach, zabezpečuje prostriedky na ich fungovanie a motiváciu k tvorbe, resp. finančne prispieva na účasť umeleckých súborov na celomenšinových festivaloch a pod.

Keďže ústav v rámci svojej činnosti zastrešuje aj odborné zhromaždenia a kultúrne podujatia, hodné je spomenúť, že sa niekoľkokrát v miestnostiach ÚKVS konalo Literárne snemovanie - elitné kultúrne podujatie, ktoré organizuje Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca a redakcia mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život. Eminentní predstavitelia literárneho života, tak z radu vojvodinských Slovákov, ako aj vedci a literáti zo Slovenskej republiky a slovenskí autori z Rumunska a Maďarska na snemovaniach pertraktujú témy z oblasti literánej, literárno-kritickej a literárno-vednej činnosti vojvodinských autorov.

Každoročné stretnutia hudobných odborníkov z radov vojvodinských Slovákov s cieľom skúmať, dokumentovať a zveľaďovať hudobné dedičstvo a súčasné formy hudobného prejavu tunajšej slovenskej komunity sa konajú v rámci muzikologických konferencií pod heslom Slovenská hudba vo Vojvodine. Od založenia Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov sa konferencia uskutočňuje v jeho miestnostiach, počnúc 5. ročníkom konferencie, ktorá sa niesla v znamení témy Hudobná podukcia jubilujúceho 60. ročného Novosadského rozhlasu (17. novembra 2009). Potom pokračovali ďalšie ročníky konferencií: 6. konferencia na tému Inovačné metódy v hudobnej pedagogike (11. decembra 2010), 7. konferencia Renesancia zborového spevu vojvodinských Slovákov (12. novembra 2011), 8. konferencia Cirkevná hudba vojvodinských Slovákov (24. novembra 2012), 9. konferencia Slovenská vojvodinská hudba a jej zastúpenie na Slovensku (30. novembra 2013), 10. konferencia Hudobné umenie v živote človeka (21. novembra 2014), 11. konferencia Dramaturgia a manažment hudobných podujatí (12. decembra 2015), 12. konferencia Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa (26. novembra 2016) a 13. konferencia Slovenskí hudobní skladatelia pôsobiaci vo Vojvodine (25. novembra 2017). V sobotu 24. novembra 2018 prebiehala 14. muzikologická konferencia na tému Prínos Juraja Feríka st. a Juraja Feríka ml. do hudobného života vojvodinských Slovákov.

Koordinátorkou stretnutia hudobných odborníkov je už roky Milina Sklabinská, ktorá je zároveň zodpovedná za redigovanie Muzikologických zborníkov, ktoré každoročne zoskupujú príspevky odborníkov zúčastnených na konferencii a od roku 2012 ich vydavateľom je Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Usporiadateľom muzikologických konferencií je Komisia pre hudobnú činnosť Výboru pre kultúru NRSNM a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Ústav sa ako kultúrna ustanovizeň nie raz zúčastnil a podieľal na spoluorganizovaní aj iných medzinárodných konferencií, ktoré sa priamo alebo nepriamo týkajú jeho činnosti. Máme na mysli Medzinárodnú konferenciu Kultúra vo Vojvodine ako súčasť kreatívnej Európy – perspektívy, vízie, možnosti, ktorú ústav zorganizoval spolu s Fondom pre európske záležitosti AP Vojvodiny v roku 2012. Bol tiež spoluorganizátorom Medzinárodnej vedeckej konferencie Juraj Ribay 1812-2012 - Život a dielo z príležitosti 200. výročia úmrtia Juraja Ribaya, do ktorej boli zapojení aj odborníci z Česka a Slovenska. Pri tejto príležitosti Veľvyslanectvo Slovenskej republiky Jurajovi Ribayovi odhalilo pamätnú tabuľu v Savinom Sele v Srbsku. V roku 2013 sa v miestnostiach ústavu konala Medzinárodná konferencia CRINSS (Rozvoj a finanovanie kreatívneho priemyslu), ktorá zhromaždila predstaviteľov z dvadsiatich štátov Európskej únie. ÚKVS bol hostiteľom tohto stretnutia predstaviteľov oddelenia pre kreatívny priemysel Európskej ponikateľskej siete. Ústav sa zúčastnili aj Konferencie Slováci a Srbi - história a súčasnosť, ktorá sa konala s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v máji 2014 v organizácii NRSNM, Evanjelickej cirkvi a Matice slovenskej v Srbsku. V októbri 2015, ÚKVS spolu s Oddelením slovakistiky FF UNS zorganizovali Medzinárodnú konferenciu 270 rokov dejín, literatúry a jazyka Slovákov vo Vojvodine. Na konferecii sa zúčastnilo vyše 60 referentov z 9 krajín sveta. Výsledkom konferencie bol zborník prác, ktorý ÚKVS finančne podoril k vydaniu.

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov za 10. rokov pôsobenia mal česť odhaliť tri pamätné tabule v prostrediach slovenskej vojvodinskej komunity a tým vzdať hold eminentným dejateľom z radu vojvodinských Slovákov. Ide o pamätné tabule Karola Miloslavova Lektoského pri príležitosti 130. výročia od narodenia (2009, Laliť), Jána Kvačalu pri príležitosti 150. výročia narodenia spolu so Slovenským vydavateľským centrom (2012, Báčsky Petrovec) a Emila Koléniho pri príležitosti 100. výročia úmrtia a 180. výročia narodenia (2015, Hajdušica). ÚKVS sa finančne podieľal na zhotovení pamätných tabúľ a pri organizovaní slávnostného programu ich odhaľovania.

Nemožno nespomenúť aj plodnú vydavateľskú činnosť Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. V roku 2010 ústav založil edíciu Bibliografie, v rámci ktorej do roku 2018 vydal 4 zväzky: 1. zväzok: Bibliografia Andreja Ferku autora Víťazoslava Hronca v roku 2010, 2. zväzok: Bibliografia Viery Benkovej autorky Boženy Bažíkovej v roku 2014, 3. zväzok: Selektívna bibliografia Miroslava Benku autorky Boženy Bažíkovej v roku 2016 a 4. zväzok Bibliografia Pavla Mučajiho autorky Boženy Bažíkovej v roku 2018. Všetky zväzky bibliografií sú sprístupnené záujemcom, bádateľom, odborníkom, či študentom tak v príručnej knižnici Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ako aj v knižnici Matice srbskej a iných lokálnych knižniciach.

V roku 2011 ÚKVS založil ďalšie dve vlastné knižné edície Doktorské dizertácie a Bibliofílie. V rámci Doktorských dizertácií prvým zväzkom bola dizertačná práca Emílie Čelovskej Epický priestor a jeho dve podoby v modernej slovenskej novelistike, ktorú ústav vydal a promoval v roku 2011. Druhý zväzok patrí dizertačnej práci Zuzany Čížikovej v znamení témy Literárna tvorba Jána Labátha, ktorý vyšiel v roku 2013. Tretí zväzok vyšiel v roku 2015 a ním je dizertácia Slováci v kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov autorky Gabriely Gubovej-Červenej a zatiaľ posledným štvrtým zväzkom edície Doktorské dizertácie je práca pod názvom Činnosť a vplyv slovenskej zborovej kultúry na rozvoj a rozširovanie medzikulturálnosti vo Vojvodine autora Juraja Súdiho st., v roku 2018. Ústav vydal aj dve bibliofílie. Prvým zväzkom v edícii Bibliofílie je bibliofília Sprisahanci autora Jána Labátha, ktorá vyšla pri príležitosti jeho 85. narodenín v roku 2011. Bibliofília, ktorú pripravil Víťazoslav Hronec vydal Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v náklade 50 výtlačkov. Pri príležitosti 200. výročia smrti Juraja Ribaya vydal ústav v spolupráci so Slovenským vydavateľským centrom bibliofíliu obsahujúcu báseň Úprimné vyznanie pri harmonike u pána Rennera v Prahe 25. októbra 1782. Verše sú v originálnom znení v češtine a tiež v slovenčine v preklade Ľubomíra Feldeka. Ide o 2. zväzok edície Bibliofílie, ktorý vyšiel v náklade 50 výtlačkov v roku 2012.

Do zoznamu vlastných knižných edícií ústav v roku 2015 pridal edíciu Výtvarné monografie SlovArt, v rámci ktorej knižne publikuje reprodukcie diel akademických umelcov. Prvé vydanie Maliarstvo tichej vášne Márie Gaškovej ÚKVS vydal v roku 2015, kedy zároveň zorganizoval aj slávnostnú promóciu knihy a prezentáciu novej edície vo svojich priesotoroch. Kniha má obrovský význam a hodnotu aj za hranicami Vojvodiny a Srbska vďaka tomu, že je trojjazyčná – v slovenčine, srbčine a angličtine. Publikácia svojím spracovaním presahuje klasickú tvorbu a na svojich stranách čitateľovi ponúka presné informácie o akademických umelcoch a zároveň i odborný pohľad na ich tvorbu a ukážky z ich diela. V roku 2019 vyšla ďalšia výtvarná monografia, tentokrát zhromažďujúca umeleckú tvorbu akademického maliara, grafika a portretistu Pavla Popa.

Najväčším skvstom v uplynulých desiatich rokoch činnosti Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov sú jeho kapiálne monografické vydania, Slováci v Srbsku z aspektu kultúry zostavovateliek Miliny Sklabinskej a Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej (2012/2013) a Publikácia Slováci vo Vojvodine - Premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva autora Jána Botíka (2017). Knižné dielo Slováci v Srbsku z aspektu kultúry vydal v januári 2012 Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov ako výsledok svojej trojročnej vedecko-výskumnej, informačnej, dokumentačnej a prezentačnej činnosti. V publikácii sa predstavuje tridsaťšesť lokalít v textovej podobe a prostredníctvom bohatých fotografických a archívnych dokumentov, ako aj originálne vypracovaných ilustrácií. Sú to prostredia, v ktorých Slováci v Srbsku mali alebo majú organizovaný kultúrny život. V knihe sa uvádzajú historické artefakty jednotlivých dedín, vývin a rozvoj kultúrneho života tamojších Slovákov, až po súčasný stav ich kultúrnych aktivít.

Kniha Jána Botíka Slováci vo Vojvodine je svojráznym osobným preukazom vojvodinských Slovákov. Z textu recenzenta Michala Babiaka sa dozvedáme o jej obsahu: „Vo svojej monografii Ján Botík metodologicky postupuje tak, že na začiatok svojich reflexií kladie problematiku historického kontextu a problematiku osídľovania niekdajšej uhorskej Dolnej zeme. Deskripcia a interpretácia týchto dejinných pohybov sa ukazuje ako kľúčový moment, ktorý aj autorovi poskytuje priestor na objasnenie radu ďalších fenoménov, akými sú ekonomický rast, tvorenie hospodárskeho a finančného bohatstva, spolunažívanie s ďalšími enklávnymi spoločenstvami v tomto prostredí, formovanie a udržiavanie duchovného a kultúrneho života atď. S istou rezervou by sa dalo povedať, že celý neskorší vývin bol vlastne určený už v samotnom zárodku sťahovania Slovákov na Dolnú zem na konci 17. a v 18. storočí – preto Botík s toľkou fascináciou kladie dôraz na historický aspekt fenoménu vojvodinských Slovákov.“ Kniha vyšla v roku 2017 a je výsledkom viacročnej výskumnej práce Jána Botíka v prostredí slovenskej komunity v Srbsku.

Ústav sa podieľal aj na vydaní publikácie Životné príbehy Sloveniek z Vojvodiny (2014/2015). Ide o druhé doplnené vydanie, ktoré, ako sme už vyššie spomenuli je výsledkom výskumu siedmych slovenských prostredí, kde žijú Slováci v Báčke, Banáte a Srieme. Životné príbehy Sloveniek z Vojvodiny sú pútavým čítaním, v ktorom nachádzame tie najúprimnejšie vyznania, životné skúsenosti či príhody Sloveniek z Kysáča, Nového Sadu, Báčskeho Petrovca, Kovačice, Pivnice, Kulpína a Starej Pazovy.

Dobrá spolupráca s vydavateľskými ustanovizňami podnecuje ústav, aby sa zúčastňoval aj ako spoluvydavateľ rôznorodých knižných vydaní. So Slovenským vydavateľským centrom za posledných desať rokov činnosti ústavu vydali spolu tieto publikácie: Personálna autobibliografia Víťazoslava Hronca (1956 - 2005) v roku 2009, Spätný pohľad na Lexikón slovenských vojvodinských vysokoškolských učiteľov a vedcov v roku 2010, Chrestomatia slovenskej vojvodinskej poézie V. Hronca tiež v roku 2010, Chrestomatia slovenskej vojvodinskej literatúry pre deti Medovník zostavovateľky Jarmily Hodoličovej v roku 2011, slovenskú ľudovú slovesnosť pre deti Enike benike krikel bé zostavovateľky Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej v roku 2017 a mnohé ďalšie. V spolupráci s Filozofickou fakultou Konštantína Filozofa v Nitre a jeho predstaviteľmi, ústav vydal v roku 2013 monografiu Silbaš – Kultúrne tradície Slovákov v Báčke, ktorej predchádzal detailný terénny výskum v realizácii odborníkov z Nitry a z Vojvodiny pod vedením PhDr. Jaroslava Čukana, CSc.

ÚKVS v rámci možností finančne podporuje aj iné publikácie k vydaniu. Tituly, ktoré v priebehu jednej dekády svojej existencie ústav podporil k vydaniu sú: Vôňa silbašského detstva autora Budimira M. Popadića, Zborník prác o Padine, monografia novosadského Šafárika Minulosť dneška II, Zborník prác Deväťdesiat rokov Ženského spolku v Kovačici (1920 – 2010), Boľovce – Kultúrne tradície Slovákov v Srieme, Zborník prác Na krídlach jubilea MOMS Nový Sad, Dejiny Slovenska autora Dušana Kovača, Slováci v Jánošíku 1823-2013, The Antology of Slovak Vojvodina´s poetry (preklad Hroncovej antológie do angličtiny), monografia Slováci v Bielom Blate 1883-2013 zostavovateľa Adama Jonáša, Zborník prác 100 rokov divadla v Kovačici, Monografia Kysáč 1773-2013, zborník dramatických textov z festivalu DIDA Nová slovenská vojvodinská dráma II., monografia Vojlovica. Kultúrne tradície Slovákov v Banáte, Za slnkom napoludnie autora Jána Babiaka, K dejinám divadla v Petrovci 1866-2016 autrov Dušana Bajina a Vladimíra Valentíka, 270 rokov dejín, literatúry a jazyka Slovákov vo Vojvodine - zborník prác z rovnomennej medzinárodnej konferencie v Novom Sade, Bajka o Andersenu i dunavskoj vili autora Ľubomíra Feldeka a v preklade do srbčiny Martina Prebudilu, Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku v slove a v obrazoch zostavovateľky Svetlany Vojnićovej-Feldyovej, Monografia Kišgeci autora Martina Prebudilu, zbierka básní Kroky rokov autora Jaroslava Litavského. Svoje publikácie Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov pravidelne vystavuje na veľtrhoch kníh doma a v zahraničí, realizuje ich prezentácie vo vlastných priestoroch, ako aj v prostrediach, kde žijú Slováci a v organizáciách, na ktoré sa dané publikácie vzťahujú, taktiež na rôznych sprievodných podujatiach v rámci festivalov a iných kultúrnych podujatí.

Do rozvojovo-výskumnej jednotky ÚKVS od roku 2009 sa zaraďuje aj pravidelný súbeh o najstaršiu, najkreatívnejšiu a najvýstižnejšiu fotografiu z minulosti našich predkov. Fotosúbeh má za cieľ podporovať slovenských zberateľov ľudového umenia a umožniť im zviditeľňovať sa, ale aj podnietiť záujem verejnosti o slovenskú vojvodinskú kultúru a popularizovať obsahy slovenských kultúrnych programov. Zbieranie a dokumentovanie fotozáberov, ktoré zobrazujú tradičnú kultúru, život a inovácie Slovákov v Srbsku prispieva aj jednotke pre dokumentáciu ÚKVS, ktorá zozbieraný materiál uschováva v databáze ako dôkazy o slovenskej kultúre a o životoch ľudí na týchto priestoroch. Fotosúbehy sú tematické a je o ne veľký záujem. Ústav po uzávierke súbehu zvolá odbornú komisiu, ktorá zo všetkých zaslaných vyberie 10 najvýstižnejších fotografií súvisiacich s danou témou. Následne ústav pripravuje verejné hodnotenie súbehu s príležitostným programom a s účastníkmi súťaže. Kvantitatívne najplodnejším fotosúbehom bol siedmy ročník fotosúbehu v roku 2017, na ktorý reagovalo 28 zberateľov, ktorí zaslali úhrnne 439 fotografií. I. Fotosúbeh o najkreatívnejší fotozáber slovenskej vojvodinskej kultúry ústav rozpísal v roku 2009. V tom istom roku bola vypísaná výzva na II. Fotosúbeh s rovnakou témou, ktorého vyhodnotenie prebiehalo v roku 2010. III. Fotosúbeh v roku 2010 zhromaždil najstaršie fotografie znázorňujúce mladomanželov, potom nasledoval IV. Fotosúbeh o zajzaujímavejšie zábery zvykov a obyčají vojvodinských Slovákov (2013/2014), V. Fotosúbeh o najstaršiu pohľadnicu z vojvodinských prostredí (2015), VI. Fotosúbeh na tému tradičných prác a remesiel vojvodinských Slovákov (2016), VII. Fotosúbeh v roku 2017 sa niesol v znamení témy Staré fotografie z obdobia detstva Slovákov vo Vojvodine a zatiaľ posledný VIII. Fotosúbeh v roku 2018 pod názvom Pastierska kultúra. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov plánuje aj ďalej zbierať najstaršie fotozábery na nové témy z obdobia našich praotcov, ktoré majú v dnešnej dobe cenu zlata.

Vážme si našu dedovizeň, ale zároveň príjímajme nové, potenciálne kultúrne hodnoty, ktoré žili a žiť budú ďalej len vďaka nám, vojvodinským Slovákom!

***

Desaťročné pôsobenie ustanovizne kultúry Slovákov v Srbsku zožalo pozoruhodné množstvo aktivít a úspešne zrealizovaných podujatí. Treba však podotknúť, že okrem vydavateľskej, výskumnej a zberateľskej činnosti v rámci Rozvojovo-výskumného oddelenia, ústav sa zaoberá aj mediálnou prezentáciou, marketingom, dokumentovaním, organizovaním vlastných podujatí a nadväzovaním vonkajších vzťahov.

Informačno-dokumentačné a komunikačné oddelenie ústavu (ďalej INDOK) už takmer 10 rokov spolupracuje s miestnymi samosprávami a ustanovizňami kultúry, s vedeckými ustanovizňami a združeniami občanov v oblasti kultúry, ako i s podobnými výskumnými, vzdelávacími, informačnými a dokumentačnými strediskami v krajine a zahraničí, a skúma ich kultúrny rozvoj, zvlášť rozvoj kultúrnych ustanovizní v AP Vojvodine.

Už v prvom roku existencie sa ÚKVS zameral na elektronické formy dokumentácie prostredníctvom dvoch projektov - Portál kultúry vojvodinských Slovákov a Databáza o kultúre vojvodinských Slovákov. Oba projekty boli finančne podporené aj Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Na rozvoj dvoch náročných projektov bola použitá magisterská práca Miliny Sklabinskej pod názvom Kultúrna politika založená na faktoch - formovanie databáz o kultúre vojvodinských Slovákov.

Tieto projekty boli zverené do rúk Oddeleniu INDOK, ktoré zhromažďuje dokumentačný materiál zo všetkých oblastí života, kultúry a umenia vojvodinských Slovákov klasickým spôsobom a elektronicky, čiže digitalizáciou a sprístupňuje ich verejnosti prostredníctvom portálu a databázy. Ústav tak zriaďuje elektronický archív a databanku ustanovizní v oblasti kultúrnych programov, festivalov, prehliadok a memoriálov, kultúrno-umeleckých spolkov a združení, cien, bibliografických údajov vzťahujúcich sa na eminentných odborníkov v jednotlivých oblastiach kultúry a umenia, vydavateľstiev a knižníc, nakrúcania, distribúcie a premietania umeleckých a dokumentárnych filmov a ich prehrávania na videokazety, profesionálnych a ochotníckych divadiel, hudobných súborov a orchestrov, galérií, výtvarnej tvorby a výstav, umeleckých kolónií, nehnuteľných kultúrnych statkov a ich ochraňovania, archívov a múzeí a medzinárodnej spolupráce v oblasti kultúry a umenia.

V širšom zmysle slova, osobitná pozornosť sa venovala prevádzkovaniu portálu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, rozširovaniu, vylepšovaniu a prehlbovaniu elektronickej databázy o kultúre vojvodinských Slovákov, ako aj budovaniu príručnej knižnice, v ktorej sa od založenia ústavu nielen systematicky spracúvali nové tituly, ale aj zakladali nové edície, vydávali knihy a zhromažďoval početný materiál a sériové publikácie z kultúrnych programov, festivalov, prehliadok, snemovaní a pod. V tomto oddelení sa v roku 2011 začal realizovať projekt, pomocou ktorého ÚKVS prispel k popisu a odbornému zriaďovaniu historickej zbierky Slovenského vojvodinského múzea.

Do databázy kultúry vojvodinských Slovákov sa umiestňujú entity ako sú dokumenty (word, excell, pdf...), fotografie (jpg, png...), zvukové a audio zápisy (mp3..), filmy (mp4) a iné materiály, vrátane sprievodných metaúdajov, definovaných v súlade s medzinárodnými štandardmi o katalogizovaní kultúrnych objektov. O databázu sa stará počítačová spoločnosť YU SPIN z Nového Sadu a prvýkrát bola verejne predstavená v ÚKVS 27. septembra 2010.

V roku 2014 do databázy pribudli materiály v rámci projektu rozhlasového vysielania Zakorenení v stopách predkov, ktoré zdokumentovali a poslucháčom Novosadského rozhlasu priblížili život a dielo významných osobností z dejín vojvodinských Slovákov. V roku 2012 sa začalo s digitalizáciu Národného kalendára od najstarších ročníkov. Obsah databázy bol obohatený aj o ročníky časopisu Naše Slniečko a Naši pionieri, ktoré sú predchodcami dnešnej Zorničky. V roku 2015 dokončil ÚKVS digitalizáciu jednej časti zvukových nahrávok z terénnych výskumov univerzitného profesora, popredného lingvistu a bádateľa Daniela Dudka. Výskumný materiál z Báčky, Banátu, Sriemu a Slavónie sa tiež spracoval do elektronickej podoby a sprístupnil budúcim generáciám a výskumným pracovníkom. Od marca 2015 sa postupne vnášali ďalšie časti z edície slovenských ľudových piesní z Vojvodiny. Okrem toho sa pravidelne elektronicky spracúvajú zbierky starých fotogarafií, ktoré do ústavu prichádzajú od usilovných zberateľov v rámci tematických fotosúbehov.

Aktivity ÚKVS a správy z rôznych oblastí kultúry vojvodinských Slovákov − slovom, fotografiou, prípadne i videom dokumentuje a širšej verejnosti prináša webový portál www.slovackizavod.org.rs. Personál ústavu každodenne pracuje na jeho obsahovom rozvoji sledovaním udalostí a uvrejňovaním správ z aktuálnych dianí v oblasti kultúry vojvodinských Slovákov a prostredníctvom neho zveľaďuje kultúrnu produkciu a zviditeľňuje tradičné a súčasné formy umenia vojvodinských Slovákov.

Na portál sa vnáša rad fotogalérií, odborných príspevkov v rubrike Z môjho aspektu, početné výzvy, kalendár podujatí, nové texty o časopisoch a periodických publikáciách, artefaktoch kultúrneho dedičstva a mnohé iné témy z oblasti slovenskej vojvodinskej kultúry. Statická časť potrálu obsahuje informácie o všetkých existujúcich slovenských kultúrnych ustanovizniach v Srbsku, historické artefakty a rozvoj kultúneho života Slovákov vo Vojvodine, zmapované galérie, múzeá, kultúrne pamiatky (busty a pamätné tabule), architektonická tvorba, súkromné zbierky ľudových predmetov a vhodnými fotografiami sú ilustrované aj všetky slovenské evanjelické kostoly v Srbsku v rubriky Kultúrne dedičstvo. Početné obsahy sú aj v rublike Produktívna kultúra, ktorá zoskupuje údaje z oblasti literatúry, tiež údaje o vzniku a rozvoji literárnych časopisov a printových médií vojvodinských Slovákov, tiež z oblasti vizuálneho umenia, hudby, filmu a audiovizuálnej tvorby, divadla, ako aj spracované bibliografické údaje osobností významných pre kultúrny život Slovákov v Srbsku. Na domovskej stránke pribudla v roku 2013 nová rubrika Ústav odporúča. Tu sa uverejňujú recenzie na knižné diela, hodnotné literárne knihy, publikácie a monografie vojvodinských Slovákov. Nové témy na portáli možno sledovať v rubrike Nový obsah. Na stránke je aj rubrika Kultúra a širšia verejnosť, ktorá obsahuje state o podpore kultúry pre deti a mládež, o vzdelávaní a ľudských zdrojoch, všetkých združeniach slovenských spolkov žien, kultúrnych stykoch Srbov a Slovákov, ako aj kultúrnu mapu, kde je zmapovaných 36 prostredí, v ktorých žije a pôsobí slovenská komunita. V rubrike Edukácie sú zverejnené powerpointové prezentácie z konferencií, prednášok a okrúhlych stolov. Obsah portálu sa prekladá do srbčiny, čiastočne aj do angličtiny.

Od roku 2016 technickú údržbu portálu má na starosti odborná firma Develomon z Nového Sadu. O obsah portálu sa starajú tak zamestnanci ústavu, ako aj externí spolupracovníci. Od roku 2011 profil Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov možno sledovať aj na sociálnej sieti Facebook, ktorý, ako sa ukázalo, najviac priláka pozornosť sledovateľov.

Vďaka mapke na portáli sa dá zistiť sledovanosť, teda koľko návštevníkov si denne portál otvorí, z ktorých miest a krajín sveta nás sledujú. Najviac nás sledujú v Srbsku, na Slovensku, v Spojených štátoch amerických a potom aj v Česku, Chorvátsku, Nemecku, Kanade, Austrálii, Maďarsku atď. Náš portál si otvorilo 154 štátov sveta. Sústavný záujem používateľov internetu o obsah portálu jednoznačne potvrdil, že ide o jeden z najúspešnejších projektov ústavu.

V rámci tohto oddelenia je verejnosti sprístupnená aj knižnica Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorá ponúka bohatý zoznam titulov v rôznych jazykoch a z rôznych literárnych oblastí. Knižný fond ústavu pozostáva zo slovníkov, encyklopédií, jazykovedných príručiek, literárnych diel slovenských vojvodinských spisovateľov, kritík, literárnej teórie, monografií dedín a miest, monografií osobností, ale aj kníh z oblasti výtvarného, hudobného, divadelného či filmového umenia, filozofie, etiky, architektúry, náboženstva, kultúrnych dejín, ľudovej kultúry, žurnalistiky, kultúrneho manažmentu a politických vied, ďalej bibliografie, biografie, zborníky, pamätnice atď.

Najväčší prírastok v príručnej knižnici ÚKVS tvorí rôznorodá beletria, ktorú knižnici darovala seminárna knižnica Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade. Ide o tituly slovenskej vojvodinskej poézie a prózy, antológie, detskú literatúru, ale aj literatúry spisovateľov na Slovensku a vo svete, tiež literárna kritika slovenskej vojvodinskej literatúry a teória literatúry. Knižnica sa permanentne buduje prostredníctvom kúpy a výmeny, no najväčší počet titulov sa získava ako dar od inštitúcií, združení a jednotlivcov, s ktorými ústav spolupracuje. Viacerí jednotlivci prispeli do knižnice zo svojich vlastných zbierok. Knihy, ktoré pribudli do knižnice ako dary sú väčšinou z oblasti divadla a hudby, monografie dedín a miest, beletristické knihy srbských autorov, krásna literatúra autorov zo Slovenska a niekoľko preložených diel srbských autorov do slovenčiny a opačne.

Na konci roka 2018 sa v knižnici ÚKVS zaznamenalo približne 2620 knižných publikácií a množstvo sériových publikácií – periodiká, časopisy, ročenky, noviny, mesačníky, vyjmúc bohatej katalogizácie, do ktorej patria bulletiny, pozvánky, plagáty, programy, brožúry, letáky, skladačky a iný propagačný materiál celomenšinových festivalov, programov, výstav, koncertov, literárnych večierokov a iných podujatí, ako aj vlastné katalógy umeleckých výstav, ktoré sa počas roka usporiadajú v ústave. Okrem knižničného materiálu, knižnica obsahuje i vyše 200 CD a DVD a to hudobné, filmové a dokumentačné. Zo Slovenského vydavateľského centra ústav každoročne do daru získava najnovšie vydania SVC pri príležitosti podujatia Zima s knihou. Príručná knižnica ÚKVS poskytuje pomoc študentom pri tvorbe diplomových prác, ale aj odborníkom, vedcom, architektom, bádateľom, etnológom a sprístupnená je všetkým, ktorí ju potrebujú.

***

Oddelenie pre kultúrno-umelecké programy, odborné zdokonaľovanie a vzdelávanie v kultúre a umení v súlade so Štatútom ÚKVS podporuje, koordinuje a realizuje programy a aktivity najdôležitejších programov, ktoré prispievajú k rozvoju kultúry a umenia vojvodinských Slovákov za spolupráce s predstaviteľmi obcí, Národnostnej rady SNM a Výkonnej rady APV, pripravuje akty o organizovaní kultúrno-umeleckých programov, festivalov a prehliadok, ich kalendáre a programy, i kalendáre jubileí, ako i finančné plány na uskutočnenie programov a pod. V rámci svojho výstavného priestoru a za spolupráce s inými kultúrnymi ustanovizňami a združeniami v oblasti kultúry ústav organizuje výstavy, aukcie obrazov, literárne a hudobné večierky a prezentáciu všetkých foriem umeleckej tvorby.

Práve v súlade s týmito širokými kompetenciami ÚKVS už od roku 2009 organizuje alebo sa spolupodieľa na organizácii programov, v rámci ktorých sa prezentuje kultúra Slovákov v Srbsku. ÚKVS sa pri tom vedie zásadou poriadať udalosti tak, aby v sebe zahŕňali inovatívny a kreatívny ráz, a aby zaujali rôzne cieľové skupiny. Akcie týkajúce sa tak ochrany kultúrneho dedičstva, ako aj rozvoja nových ideí a súčasnej tvorby charakterizujú inovačné tendencie a kreatívne myslenie pri uskutočnení dlhodobého zámeru ÚKVS - afirmovať špecifiká a osobitosti slovenskej vojvodinskej kultúry v čím širších rámcoch.

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov sa od roku 2013, poverením jedného zo svojich zakladateľov pridal k organizácii siedmich celomenšinových podujatí z oblasti hudby, pestovania folklórnych tradícií a divadla, ktoré NRSNM vyhlásila za podujatia celomenšinového významu. Tak sa ústav stal partnerom festivalov Divadelný vavrín, Tancuj, tancuj..., Zlatá brána, Zlatý kľúč, Letí pieseň, letí, Sretnutie v pivnickom poli a 3xĎ, a prináša im novú kvalitu. Personál ústavu sa orientuje najmä na koordináciu festivalov, vypracovanie pútavého propagačného materiálu a na festivalový marketing. V dohode s ďalšími patronátmi festivalov, ústav sa zasadzuje za transparentné koordinovanie jednotlivých podujatí, a preto do organizácie zapája externých spolupracovníkov, ktorí sa na post koordinátora hlásia na základe verejnej výzvy. Zároveň sa ústav stal partnerom stretnutia dolnozemských Slovákov Na jarmoku, ktorý sa každý tretí až piaty rok koná v pristredí vojvodinských Slovákov, v Srbsku.

Ústav za 10 rokov pôsobenia usporiadal rad tematických večierkov, na ktorých sa premietali filmy, prezentovali knižné vydania, zaznamenávali výročia a jubileá, vystavovala umelecká tvorba vojvodinských a zahraničných autorov a v celku promovala naša slovenská kultúra. Spomenieme iba niektoré: Výstava reštaurovaných obrazov prvej akademickej maliarky vojvodinských Slovákov Zuzky Medveďovej, výstava fotografií Ondreja Miháľa, výstava z Bienála ilustrácií Bibiana, výstava diel mladej autorky Jarmily Sabovej z cyklu Tiché momenty, retrospektívna výstava Jaroslava Šimoviča pri príležitosti jeho 80. narodenín (v spolupráci s Galériou Zuzky Medveďovej), výstava obrazov k nedožitej deväťdesiatke Zuzany Chalupovej a k 60. výročiu existencie Galérie insitného umenia v Kovačici, výstava obrazov Jaroslava Šimoviča, Milana Súdiho, Viery Fajndovićovej-Súdiovej, Alžbety Čížikovej, Márie Gaškovej, Martna Jonáša, Jána Kňazovica, Jána Husárika, výstava sôch Jána Stupavského, dokumentačná výstava architektonických diel Michala Mlana Harminca, výstava plagátov Andrey Merníkovej, výstava obrazov Lesy a roviny Michala Ďurovku, výstava kostýmov Marije Havran, výstava obrazov Michala Povolného a Anny Kotvášovej, kolektívna výstava fotografií Majstri fotografie, výstava tvorby z kože Zvonimíra Pudelku, výstava obrazov Martina Kizúra, výstava insitných malieb Jána Bačúra, výstava obrazov Rado Vana Ladomerského, výstava insitných obrazov Štyria velikáni kovačickej insity, retrospektívna výstava umeleckej tvorby Pavla Popa, ale aj mnohé ďalšie výstavy umeleckých diel našich a zahraničných akademických a insitných umelcov.

Keď ide o literárne večierky a iné oslavné programy, v ústave sme usporiadali tiež početné podujatia: knižná premiéra Bibliografie Viery Benkovej, oslavy 80. narodenín Juraja Feríka ‒ prvého profesionálneho dirigenta vojvodinských Slovákov, prezentácia lierárnej tvorby Jána Labátha, prezentácia tvorby Miroslava Dudka k životnému jubileu, prezentáca tvorby Jána Čajaka pri príležitosti 150. výročia od narodenia, prezentácia prác Vladimíra Hurbana Vladimírova autorky Anny Marićovej, prezentácia knihy Stalo sa prvého septembra autora Pavola Rankova a v preklade do srbčiny Zdenky Valentovej-Belićovej, prezentácia knihy Makan autora Martina Prebudilu, večierok Jánovi Labáthovi pri príležitosti autorových 90. narodenín, večierok k osemdesiatke Pavla Grňu, literárny večerok so spisovateľkou Máriou Kotvášovou-Jonášovou k životnému jubileu, večierok k šesťdesiatke Miroslava Demáka, večierok so Zlatkom Benkom, večierok k životnému jubileu Jána Kmeťa a mnohé ďalšie. Taktiež pravidelne usporadúva programy a slávnostné promócie vlastných knižných vydaní, ktoré vychádzajú v rámci štyroch edícií ÚKVS, ako aj prezentácie publikácií, ktoré ústav finančne alebo organizačne podporil k vydaniu. Už niekoľko rokov ústav organizuje aj vianočné večierky pre deti, na ktorých svojským spôsobom deťom priblíži podstatu Vianoc a zároveň otvára bány kultúrneho stánku aj tým najmladším.

Toto oddelenie ústavu preberá aj programy odborného zdokonaľovania a vzdelávania v oblasti kultúry a umenia. Od založenia ústavu v jeho organizácii sa konali nespočetné konferencie, prednášky, semináre a školenia, no uvádzame iba niektoré: prednáška Juliany Beňovej z Divadelného ústavu v Bratislave o Ľudovítovi Štúrovi, odborné kurzy pre moderátorov, Edukačné semináre o spoločenskom protokole a jeho uplatnení v praxi, prednáška o manažmente pracovného času, Edukačné semináre na podporu rozvoja vokálneho umenia vojvodinskej mládeže v žánri populárnej hudby, prednáška Spôsob ochrany kultúrneho dedičstva na poli divadelníctva, prednáška Menažment (menšinových) festivalov, kurz Súčasné trendy a inovácie v škôlkách, novinárske kurzy a iné.

Pýchou Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov sú aj umelecké portréty najvýznamnejších osobností z kultúrnych dejín vojvodinských Slovákov. Ústav v roku 2011 odštartoval s projektom Slovenskí vojvodinskí kultúrni dejatelia okom výtvarného umelca Pavla Popa, s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Projekt rozumie tvorbu nových umeleckých diel, ktoré znázorňujú portréty historických osobností zo sveta kultúry vojvodinských Slovákov. Akademický grafik a maliar Pavel Pop, ktorého opus výtvarnej tvorby odborná kritika zaradila do imaginatívneho realizmu, v roku 2008 vypracoval cyklus kresieb podobizní najväčších svetových výtvarných umelcov a ich najznámejších výtvarných diel. V podobnom smere pokračuje a vytvára maľby, na ktorých znázorňuje osobnosti slovenskej vojvodinskej kultúry. Ide o rad umeleckých portrétov, vytvorených technikou olejomaľby. Týmto projektom ÚKVS chcel na jednej strane umelecky oživiť a posvietiť na významné osobnosti z dejín vojvodinských Slovákov a na druhej strane podporiť súčasných akademických maliarov a portretistov.

V roku 2012 ÚKVS realizoval druhú fázu tohto projektu pod názvom Slovenskí vojvodinskí kultúrni dejatelia štetcom Pavla Čániho. Grafik a maliar Pavel Čáni, známy umelec nie len vo vojvodinskom, ale aj celoslovenskom kontexte vizuálneho umenia je aj majstrom v umeleckom stvárňovaní portrétov. Patrí medzi najznámejších slovenských vojvodinských portretistvov v súčasnosti. Preto sa ústav rozhodol zapojiť ho do projektu a prispieť k dotváraniu kolekcie portrétov osobností, tiež za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

K existujúcim ôsmim portrétom ústav v roku 2014 doplnil kolekciu ďalšími dvomi portrétmi a v roku 2015 tiež dvomi novými portrétami. Všetky štyry umelecké portréty z rokov 2014 a 2015 namaľoval Pavel Pop. Keď bolo 12 zhotovených portrétov, dňa 6. augusta 2015 v ústave bola otvorená výstava. Pri tej príležitosti vznikol aj katalóg spacovaných osobností. Po jednoročnej prestávke v roku 2016, ústav pokračoval s podporou vyrobenia umeleckých portrétov osobností v rokoch 2017 a 2018, tentokrát však z vlastných zdrojov.

Kolekciu dnes tvoria portréty Karola Miloslava Lehotského, Michala Milana Harminca, Vladimíra Hurbana Vladimírova, Paľa Bohuša, Zuzky Medveďovej, Michala Babinku, Jozefa Podhradského, Jána Branislava Mičátka, Leopolda Branislava Abafiho, Alberta Martiša, Félixa Kutlíka, Juraja Tušiaka, Jána Kmeťa a Ľudovíta Miloša Mičátka. Ich autormi sú Pavel Pop (12 obrazov) a Pavel Čáni (2 obrazy).

***

Ústav v rámci oddelenia pre vonkajšie vzťahy rozvíja medzinárodnú spoluprácu v oblasti vedy, kultúry a umenia vojvodinských Slovákov s cieľom zveľaďovať a rozvíjať medzinárodnú kultúrnu spoluprácu slovenskej národnostnej menšiny vo Vojvodine s materskou krajinou, so susednými krajinami a regiónmi a s inými krajinami v Európe a vo svete, a to výmenou hosťovaní divadelných, hudobných a folklórnych súborov, výstav výtvarných diel a múzejných zbierok, výmenou odborníkov, tvorcov a umelcov, výmenou kníh, časopisov a iných publikácií, organizovaním vedeckých a odborných sympózií, konferencií, zhromaždení a seminárov v oblasti kultúry a umenia a pod. Z toho dôvodu ústav na príprave projektov z oblasti kultúry a umenia spolupracuje aj s medzinárodnými organizáciami.

ÚKVS od roku 2010 spolupracuje s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Svetovým združením Slovákov v zahraničí, Divadelným ústavom z Bratislavy a okrem toho nadviazal spoluprácu aj s Katedrou manažmentu kultúry a turizmu Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, s Jazykovedným ústavom a Ústavom slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied a zároveň zintenzívňuje spoluprácu so Slovákmi z Dolnej zeme, čiže so slovenskými inštitúciami Slovákov v Rumunsku, Maďarsku a Česku - Demokratickým zväzom Slovákov a Čechov v Rumunsku, Čabianskou organizáciou Slovákov v Maďarsku, Celoštátnou slovenskou samosprávou z Maďarska. Neraz mal ÚKVS príležitosť privítať hostí zo zahraničia a neraz sa aj sám zúčastnil akcií v zahraničí.

V roku 2011 ústav spolu s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí spoločne v Bratislave zorganizoval Dolnozemský jarmok a následne sa spolu zúčastnili na medzinárodnej konferencii Slovak Connection, kde predstavili svoje názory na fungovanie slovenskej kultúry a informovania aj Slováci z Ameriky, Kanady, Írska, Nemecka, Česka, Rumunska a Maďarska. Neskôr mal ústav možnosť nadviazať spoluprácu aj s Galériou Slovenského rozhlasu v Bratislave, so Slovenskou národnou knižnicou a Slovenským národným múzeom v Martine a ďalšími ustanovizňami. V roku 2013 a 2014 sa ÚKVS s knihou Slováci v Srbsku z aspektu kultúry predstavil tak v početných vojvodinských obciach, ako aj v Nemecku, v Slovenskej republike a v Maďarsku.

V roku 2014 bola podpísaná dohoda o spolupráci s Výskumným ústavom Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a okrem toho sa ústav ako spoluorganizátor a účastník aktívne zapájal aj do početných medzinárodných školení, etnologických a iných medzinárodných konferencií organizovaných v Srbsku, v Maďarsku alebo na Slovensku. Slovenskú vojvodinskú kultúru ústav zviditeľnil aj vo Viedni na Inštitúte slavistiky, kde bol študentom slovom a obrazom predstavený kúsok slovenského sveta za hranicami Slovenska. Ústav v rokoch 2009 (v Báčskom Petrovci), 2014 (v Kovačici) a 2017 (v Hložanoch) bol organizátorom významného dolnozemského podujatia Na jarmoku, ktoré je jedným z najreprezentantívnejších podujatí dolnozemských Slovákov a ktoré združilo vyše 300 účastníkov z nášho štátu, z Rumunska, Maďarska, Chorvátska a zo Slovenska.

V roku 2015 na 21. veľtrhu cestovného ruchu Slovakiatour v Bratislave sa pri stánku vojvodinských Slovákov zastavil aj prezident Slovenska Andrej Kiska a ústav mu daroval knihu Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Ústav je pravidelným účastníkom aj medzinárodného knižného veľtrhu Bibliotéka v Bratislave a medzinárodného knižného veľtrhu v Belehrade v Srbsku, kde prezentuje svoje knižné vydania. S cieľom prezentovať multikultúrnosť Vojvodiny ako jej najväčšiu hodnotu sa konal v Bruseli 13. októbra 2015 okrúhly stôl na tému Rozumej Vojvodine, kde ústav tiež prezentoval svoju činnosť. Ústavy pre kultúru vojvodinských Maďarov, Chorvátov, Slovákov, Rusínov a Rumunov, ako aj Ústav pre kultúru Vojvodiny nepretržite realizujú také programy, ktoré svojou hodnotou a kvalitou môžu osloviť medzinárodnú verejnosť a prispievať k budovaniu dobrého mena štátu, v ktorom žijú.

Ústav sa každý druhý rok zúčastňuje Stálej konferencie v Bratislave a na podujatí Slováci žijúci v zahraničí, kde tiež prezentuje svoju programovú a vydavateľskú činnosť. V spolupráci s Historickým múzeom SNM z Bratislavy ústav v rokoch 2016 - 2018 realizoval projekt Výskum etnodomov a zbierok ľudovej kultúry v slovenských prostrediach v Srbsku, čím upevnil vzájomnú spoluprácu. Výsledom tohto výskumu by mala byť aj knižná publikácia. ÚKVS prezentoval svoju výskumnú činnosť aj na medzinárodnej konferencii Národopisné aspekty dolnozemských Slovákov v rumunskom Nadlaku v roku 2015.

Azda najhonosnejším produktom aktívnej práce ústavu je založenie Ceny Pro Cultura Slovaca za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov, ktorú spoločne definovali predstavitelia ustanovizní a organizácií Slovákov z Maďarska, Rumunska a Srbska za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Zriaďovatelia ceny budú každoročne udeľovať aj pamätné listy za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov. Cenu alebo pamätný list môžu získať fyzické osoby alebo právnické osoby z komunít dolnozemských Slovákov (Chorvátsko, Maďarsko, Rumunsko a Srbsko), alebo zo Slovenskej republiky, ak svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenskej národnostnej kultúry na Dolnej zemi. Cena Pro Cultura Slovaca sa bude udeľovať každoročne pri príležitosti Svetového dňa kultúrneho dedičstva dňa 18. apríla bežného roka.

Ceremoniál odovzdávania Ceny Pro Cultura Slovaca za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov za rok 2018 prvým laureátom sa konal v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v B. Petrovci, sobotu 28. apríla 2018. Laureáti za rok 2018 sú: doc. PhDr. Michal Babiak zo Slovenska, PhD. Mgr. Daniela Onodiová z Maďarska, Vladimír Valentík zo Srbska, a Pavel Tomáš starší zo Srbska, ktorý získal Pamätný list Pro Cultura Slovaca.

Zakladatelia tohto ocenenia očakávajú, že sa týmto vyznamenaním zvýši úroveň kultúrnych a umeleckých programov, divadelných predstavení, literárnych diel a iných obsahov, ako aj aktivity v oblasti kultúrneho dedičstva dolnozemských Slovákov. Taktiež sa predpokladá, že udeľovanie takejto Ceny podporí kreativitu dolnozemských Slovákov – jednotlivcov a organizácie a najmä, že im dá motiváciu, aby tvorili umelecké diela v materinskom jazyku a pestovali kultúrne tradície.

Činnosť Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov je možné každodenne sledovať elektronicky na webovej stráke www.slovackizavod.org.rs, ako aj v printovej podobe prostredníctvom ročenky Maják. Chráňme si, zveľaďujme a rozvíjajme slovenskú kultúru a umenie!

Vivat ÚKVS!