LAUDATIO na na Máriu Katarínu Hrkľovú pri príležitosti udeľovania ceny Pro Cultura Slovaca

„Život je čiastočne to, čo tvoríme, a čiastočne to, čo vytvárajú priatelia, ktorých si vyberieme.”

Tennessee Williams

Ctení prítomní, milé dámy, vážení páni,

kdekoľvek medzi zahraničnými Slovákmi vyslovíte meno Márie Kataríny Hrkľovej vyvoláte spomienky na stretnutia, posedenia, programy, slovom nezabudnuteľné chvíle, ktoré sme prežili v jej spoločnosti, či už v Petrovci, Kulpíne, v Starej Pazove, Kovačici, v Nadlaku, Čerpotoku, v Békešskej Čabe, Sarvaši, v Slovenskom Komlóši, Prahe, v Našiciach, Užhorode, ale aj v Bratislave, Komárne, Dulovciach, v Svätom Petre... a na mnohých ďalších zemepisných šírkach.

Mária Katarína Hrkľová sa narodila v Dulovciach (1946) v učiteľskej rodine. Základnú a Strednú všeobecnú školu ukončila v Komárne, štúdium slovenského jazyka a výtvarnej výchovy absolvovala na Pedagogickej fakulte v Nitre. Vo vzdelávaní pokračovala na Ústrednom ústave vzdelávania učiteľov v Bratislave, ktoré ukončila v roku 1980 prácou Vplyv televízie na estetickú výchovu 13 – 15-ročných žiakov v bilingvistickej oblasti južného Slovenska.

V období rokov 1965 – 1992 pôsobila v okrese Komárno viac ako 20 rokov ako učiteľka a zástupkyňa riaditeľa na Základnej škole v Svätom Petre.

Po odchode do Bratislavy v rokoch 1992 až 1995 pôsobí v Ústave pre zahraničných Slovákov Matice slovenskej, v rokoch 1995 – 1997 ako vyššia radkyňa Odboru zahraničných Slovákov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a od roku 1997 do roku 2006 ako zástupkyňa riaditeľa a vedúca odboru kultúrnych stykov a prezentácie Domu zahraničných Slovákov. V tomto období sa celým srdcom venovala špecifickej oblasti akou je život, história a kultúra Slovákov žijúcich vo svete.

Odbor kultúrnych stykov DZS, ktorý viedla v rokoch 1997 – 2005 sa programovo staral o rozvoj, zveľaďovanie, podporu kultúry zahraničných Slovákov a jej systematickú prezentáciu na Slovensku.

Spolupodieľala sa na námetoch a produkcii programov Dní zahraničných Slovákov, Krajanských programov Folklórnych slávností pod Poľanou Detva, Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávností Dulovce. Prezentovala činnosť Domu zahraničných Slovákov a zahraničných Slovákov v printových a elektronických médiách v SR i v slovenskom zahraničí. Je spoluautorkou publikácie Veľkí malým, Roztratení, ale nestratení, Pamätnica DZS, Pamätnica – obnovenie a rozvoj folklórnych tradícií na južnom Slovensku na prelome tisícročia.

Po odchode do dôchodku žije v Komárne. Založila Občianske združenie Dotyk ľudskosti – Touch of Humanity, ktorého je predsedníčkou. Aj ďalej je pri nás a s nami v tvorivých chvíľach, ale aj v ťažkých obdobiach. Pomáhala nám prezentovať sa na chýrečných Spišských trhoch, bola s nami v Dulovciach, či v Svätom Petre, na Detve, ale aj na početných podujatiach, sviatkoch, oslavách, ktoré sme organizovali doma. A že tie chvíle s nami po všetky tie roky boli ako pre nás, tak aj pre ňu vzácnosťou, svedčí aj fakt, že si tie stretnutia všetky dokladovala a s takou láskou ako k nám prichádzala, s takou tie stretnutia, programy, osobnosti dala do dvoch zväzkov spomienok Z blízkeho ďaleka (2012) a Zastavenia v čase (2017). V tlači je aj ďalšia, tretia kniha, tentokrát portrétov a rozhovorov Silní duchom.

Žije v Komárne, má dve dcéry Natáliu a Denisu. Vnúčence, Roman Harmanovský, Viktória a Lujza Tóthová sú šťastím a radosťou jej života.

Priatelia sú rodina, ktorú si vyberáme sami. Mária Katarína Hrkľová je dnes súčasťou mnohých slovenských rodín roztrúsených po celom svete. Našli sme v nej vnímavú, empatickú, ochotnú, bezprostrednú, ústretovú členku svojej rodiny. My, Slováci na mnohých meridiánoch. Ani v minulosti, ani v súčasnosti, Mária Katarína Hrkľová nesledovala a nepodieľala sa iba na našich príležitostných podujatiach a oslavách. Aj v minulosti, aj dnes, vie o mnohých z nás aj ako sa máme, aj čo nás trápi, aj ako sme na tom už či pracovne alebo zdravotne. Lebo ona je tá, ktorá napíše, zavolá, ktorá vie poradiť, pomôcť, potešiť, byť oporou nielen vo chvíľach slávnostných, ale aj vo všedné dni, nad ktorými sa neraz nebo mračnami potiahne. Robila to v minulosti a koná aj dnes tak, lebo u nej nešlo len o profesionálne zadelenie, ale o vrúcny záujem o náš život, život Slovákov v zahraničí, život jedincov, s ktorými si porozumela. Diktuje jej tak srdce a ona sa ním riadi. Katka, ako ju s úctou a obdivom voláme, je v súčasnosti v našej domovskej krajine bezpochyby jednou z najinformovanejších osobností v tejto oblasti, zvlášť keď ide o Európu a s osobitným dôrazom na Dolnú zem.

Mnohé naše aktivity, podujatia vznikli na jej podnet, k mnohým prikladá svoju tvorivú dlaň aj dnes, už či je to v oblasti školstva, kultúry, či nášho zviditeľňovania v Slovenskej republike. Mária Katarína Hrkľová bola tá, ktorá iniciovala Putovnú súťaž zo slovenčiny pre stredoškolákov, ale aj založenie dolnozemských cien atď. Mnohé hlasy, akcie, úspechy, excelentné podujatia by nemali presah na územie Slovenska nebyť jej kontinuálnych snáh a pôsobenia. A ani naša rodina – rodina Slovákov žijúcich v zahraničí – by sa navzájom tak nezomkla nebyť jej iniciatívnosti, spontánnosti a zápalu, ktorými vliala silu a dynamiku nejednému organizátorovi toho-ktorého podujatia. Vďaka jej knihám veľa faktov, krásnych chvíľ, príbehov a osobností neupadne do zabudnutia. A tak ako nám pri stretnutiach pristupuje s bezprostrednosťou, aj v knihách nejde iba o kvantum vzácnych faktografických informácií, ale sú to vydania, v ktorých je veľa emócií, v ktorých slovom ožíva jej obrovská rodina Slovákov v zahraničí.

Autorkou je mnohých fundovaných esejí z oblasti histórie, kultúry a školstva zahraničných Slovákov, ktoré nachádzame v početných zborníkoch z medzinárodných konferencií. Aj stretnutia a posedenia s ňou sú osobitným zážitkom a žriedlom informácií. Má dar reči a ako veľký Seneca povedal: „Aké srdce, taká reč“. Katkino srdce, tak ako aj reč, sú prejavom poznania, kultúry, duchovného bohatstva. A o to bohatstvo sa Katka s radosťou a nezištne roky delí so všetkými nami, príslušníkmi jej rodiny zahraničných Slovákov.

Každý jedinec, ktorý je členom tej veľkej rodiny môže byť vďačný osudu, že mal to šťastie dostať sa do jej kruhu, okriať po jej boku, načerpať síl a energie z jej prameňa, obohatiť sa poznatkami, inšpirovať sa jej nápadmi a byť akoby na výslní tej spriaznenosti, dôvery a priateľstva.

Stretnúť takého človeka v živote je vzácnosťou. Nám to bolo dopriate a o to je náš život bohatší, mnohé naše kroky cieľavedomejšie, istejšie.

Katka, za všetky tie zmerané kilometre k nám a za nami, za všetky tvoje rady, za všetky riadky nám venované, za všetky tie dni a roky s láskou nám darované, za všetky zorganizované podujatia, za všetky radostné stretnutia, objatia, za všetku energiu a ústretovosť k nám, už dávno máš náš obdiv, úctu a vďaku. Tvoje snahy sú nezmazateľne zapísané do slovenského bytia a žitia mimo hraníc Slovenska, a zvlášť medzi nami na Dolnej zemi.

Ctená laureátka,

ocenenie – Cena Pro Cultura Slovaka, ktorá sa Ti dnes dostáva, je ďalším prejavom našej úcty k Tvojej obdivuhodnej osobnosti a práci. Vo vlastnom mene, a v mene zriaďovateľov tejto ceny, Ti zo srdca blahoželám, prajem Ti, aby Ťa zdravie slúžilo, aby sme aj ďalej mohli po Tvojom boku kráčať cestou slovenskosti, ľudskosti, tvorivosti, porozumenia, spolupatričnosti a priateľstva.