DRUGI ZBORNIK RADOVA O PADINI

(PADINA 1806 – 2006 II. Zborník prác. Kolektív autorov. Padina : Miestne spoločenstvo Padina a Miestny odbor Matice slovenskej v Padine, 2010)

Od osláv dvestoročnice príchodu Slovákov do Padiny uplynuli štyri roky. Za ten čas práca na textoch a vydanie príležitostne ladenej monografie o Padine narážala na mnohé prekážky. Konečne sa nám však dostáva do rúk kniha – zborník prác o jubilujúcej Padine a chceme v duchu úvodných slov redaktora Ondreja Kotváša potvrdiť, že pre písané slovo skutočne nikdy nie je neskoro. Dnes, keď máme pred sebou zborník prác o Padine, voňajúci ešte tlačiarenskou čerňou, chcem veriť, že všetci čo sa podieľali na tomto diele majú radosť a cítia zadosťučinenie, že toto pre Padinu významné dielo uzrelo svetlo sveta. Pod jeho vydanie sa podpisujú Miestne spoločenstvo Padina a Miestny odbor Matice slovenskej v Padine. Vydanie finančne podporili Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie a kultúru, Pokrajinský sekretariát pre lokálnu samosprávu a medziobecnú spoluprácu a A.D. Pančevská banka.

Moje čítanie Zborníka prác Padina 1806-2006 a písanie tejto úvahy sa nieslo v znamení zmiešaných pocitov. Nejde o žiadnu frázu, keď poviem, že som skutočne mala ťažkú a nevďačnú úlohu zmieniť sa o padinskej monografii a to predovšetkým preto, že človek len ťažko môže objektívne posúdiť niečo na čo aspoň trochu participoval a v čom sa tak či onak zúčastnil. Kniha - Zborník prác Padina 1806 -2006 je predovšetkým venovaná Padinčanom a ako taká si vlastne nenárokovala byť vedeckou monografiou a preto ju ani nemôžeme posudzovať objektívnymi a prísne stanovenými náučnými meradlami. Je proste taká akí sme my Padinčania a akí su priaznivci a priatelia Padiny a Padinčanov. Ďalšia príčina nemožnosti môjho celkom objektívneho pohľadu je i kontext, v ktorom sa tento text bude vnímať; ide tu o medziľudské vzťahy, totiž s mnohými autormi textov v zborníku sa osobne poznám a vážim si ich snahu urobiť pre svoju dedinu niečo dobré a významné, vyslať do sveta dobrú správu o svojom rodisku. A na druhej strane aj (seba)kritika by v tomto momente bola nemiestna a podobala by sa špineniu do vlastného hniezda. Predsa sa budem v tomto texte snažiť o maximálnu mieru objektívnosti k dobru celej tejto veci, k ponaučeniu do budúcna a s nádejou, že nielen chvála, ale i dobre mienené slovo kritiky bude autorom na prospech. Lebo asi by som bola podozrivá aj v prípade veľkej chvály na účet padinského Zborníka prác 1806 – 2006 a čitatelia by mi to neodpustili a nevnímali by to len ako prejav môjho lokálpatriotického gesta.

Zborník je koncipovaný podobne ako Zborník Padina 1806-1996, ktorý vyšiel pri príležitosti osláv 190 výročia od založenia tejto dediny. Rovnaká je a aj rovnako pekná titulná obálka modrej farby s pohľadnicou Padiny a hneď na prvej strane sa nachádza erb Padiny, ktorý dedina a jej občania dostali k dvojstým narodeninám. Je chvályhodné a užitočné vydať takúto publikáciu, lebo formuje a upevňuje vzťah občana k svojej dedine, vplýva na jeho hrdosť, posilňuje jeho rodácku a národnú spolupatričnosť a v neposlednom rade mobilizuje jeho ochotu pomáhať svojej dedine. Jubileum je príležitosť a najväčším podnetom na aktivovanie duchovného potenciálu osady a preto sa v programe a náplni osláv dvojstého výročia od osídlenia Padiny našlo i zostavenie a vydanie zborníka. Vydanie takejto knihy odkrýva aj intelektuálny potenciál dediny, ktorý sa v prípade Padiny ukázal ako relatívne dobrý i keď sa v jej písaní mohli aktivovať aj ďalší intelektuáli pochádzajúci z tohto prostredia. Veď naozaj nie je až také jednoduché pripraviť a vydať na dedine publikáciu i keď si jej autori istotne nenárokujú porovnávať ju s profesionálne vydávanými knihami tohto typu.

Redakčný výbor Zborníka prác o Padine to nemal ľahké; vôbec zostaviť monografiu jednej dediny je náročná práca a vyžaduje si veľa času a námahy. Treba ešte raz zdôrazniť, že si Zborník prác nenárokuje byť vyčerpávajúcou monografiou o Padine. Samotná koncepcia zborníka asi nebola presne určená, tvarovala sa v priebehu zoskupovania a triedenia textov, ktoré na adresu redakčného výboru prichádzali. Vidno, že sú niektoré texty príležitostne napísané pre túto knihu, kým ostatné už boli uverejenené v prvom padinskom zborníku. V nedostaku vyhranenej koncepcie a erudovaných autorov redakcia sa snažila dostať rôznorodé (tematicky i metodologicky) texty týkajúce sa Padiny (aj tie napísané skôr a prebrané a čiastočne upravené) a jej spoločenského, kultúrneho, duchovného a spolkového života, čo sa odzrkadlilo aj na koncepčnom zameraní zborníka, ktoré by sme mohli obsiahnúť spojením „z každého rožka niečo“. A nie je to „troška“! Je to kvantitou pozoruhodná kniha, bezmála 650 stranová publikácia. Veľké množstvo písaného slova zrejme nedovoľovalo redakčnej rade preosiať ho cez hustejšie redaktorské sito a preto sa niektoré poznatky, údaje, udalosti a fakty opakujú. Redakcii sa však aj napriek dosť neucelenej predstave o obsahu zborníka relatívne dobre podarilo zachytiť všetky významné udalosti v hospodárskom raste dediny a dosaženia v oblasti školstva, kultúry, umenia, života a dejín cirkevných zborov, z činnosti Miestneho spoločenstva, zo zdravotníctva, športu, spolkového života... Zborník prác Padina 1806 -2006 spolu s prvým zborníkom prác Padina 1806- 1996 je jednoducho povedané kronikou Padiny a jej dvestoročného života a rastu. V tomto zmysle má byť podnetom na ďalšie výskumy a pátrania o minulých časoch a tiež podnetom na zapisovanie toho, čím v súčasnosti dedina žije, aby sa potomkovia v budúcom bádaní mali o čo oprieť.

V úvode knihy sa podľa vzoru na monografické diela o iných slovenských osadách a rovnako ako v prvom zborníku nachádzajú zemepisné charakteristiky územia osady Padiny (týkajúce sa polohy, rozlohy, pôdy a pod.) z pera geografa Jána Petroviča, nasledujú krátke dejiny Padiny napísané populárno-vedeckým štýlom autora Jána Babiaka, kde sa dôraz kládol najmä na prelomové roky a významné udalosti, ktoré poznačili rast a rozvoj tejto dediny. J. Babiak je autorom aj ďalšej pozoruhodnej časti o spoločenskom živote v Padine - Spolkografia Padina (aj v nej sa opakujú niektoré údaje z prvého autorovho textu), opatrenej bohatým a dôkladným poznámkovým aparátom. Podľa môjho osobného názoru práve tento hodnoverný podklad (uvádzanie prameňov a zdrojov, z ktorých autor čerpá údaje pre svoj text) niekorým príspevkom v zborníku chýba. Je to na škodu celého úsilia vynaloženého pri príprave tejto knihy, lebo ak sa neuvedie zdroj odkiaľ sa informácie čerpali dostáva sa dojem, že autori svoje texty stavali vo vzduchoprázne a tým vlastne svoje tvrdenia posúvajú do pseudovedeckých vôd.

Tento zborník v mnohých tematických okruhoch tvorí celok s textami zo Zborníka prác o 190-ročnej Padine. Tak napríklad text padinského farára Mgr. Jána Cicku Slovenská ev.a.v. cirkev v Padine 1996-2006 nadväzuje na text z prvého zborníka Dejiny padinskej evanjelickej cirkvi a.v. (1806-1996). Svojráznym doplnením udalosťami a údajmi z posledného desaťročia a utváraním tak kompaktných celkov sú i texty o školstve (Školstvo v Padine v období 1995/96-2005/06 Z. Papovej), o činnosti MOMS, o aktivitách Miestneho spoločenstva 1996-2006 a iné. Sú tu ešte texty Prehľad padinskej matriky 1806-2006 A. Petráša, o Oltárnom krúžku žien (Z.Papová), o vnútrocirkevnom živote v jednotlivých cirkevných zboroch pôsobiacich mimo cirkevného zboru ev.a.v. cirkvi (o Baptistickom zbore, o Kristovej duchovnej cirkvi, o Kristovej cirkvi bratov). O ich spoločnom tolerovaní sa a  keď treba i spoločnej práci napr. na najvýznamnejšej stavbe v Padine v poslednom desaťročí - Dome smútku sa píše v texte M. Širku.

Podobne ako aj v ostatných slovenských dedinách vo Vojvodine aj Padina má bohatý spolkový život, ktorí sa autori pri príležitosti jubilea snažili položiť na papier. Tak sú tu texty o Ženskom spolku, o činnosti jednotlivých odbočiek Domu kultúry Michala Babinku. Miesto si zaslúžili aj aktivity jednotlivých združení, tak sa píše aj o požiarnikoch, včelároch, poľovníkoch, ekológoch... Nevystali ani texty o padinskom športovom klube Dolina (z pera J. Valentu – všetky športové disciplíny a J. Ondríka – karate). Všetky tieto texty ukazujú na periody čulej aktivity Padinčanov a o ich snahe prekonávať neblahé časy a neprajné podmienky, ktoré sa im neraz dostávali do cesty. Ako najzávažnejší problém Padinčanov bolo zadováženie pitnej vody a preto sa téme smäd (voda, studne) venovali viacerí autori.

Redakcia si naplno uvedomovala, že je práve kultúrne dedičstvo to, čo potomkov zaväzuje neodvrátiť sa od svojej národnej podstati a preto takmer tretina textov v Zborníku je národopisného (etnografického a folkloristického) charakteru (najviac z pera Z. Papovej, ale písali o tom i O. Kotváš, E. Kotvášová, M. Ďuriš, M. Širku...). Tak sa tu nachádzajú texty o padinských zvykoch a obyčajach, o ľudových krojoch, jedlách a nápojoch, o spracovaní konopí, o pohrebných obyčajach, o cirkevných sviatkoch a tradíciách a pod. Takto zoskupený a na jednom mieste poddaný etnografický materiál je nenahraditeľným pokladom pre zachovanie materiálnej i duchovnej ľudovej kultúry Padinčanov. Nielen že sa takto zachováva od zabudnutia, ale predstavuje aj spoľahlivý základ pre ďalšiu nadstavbu v oblasti etnografického výskumu. I keď je táto oblasť nie je celkom vyčerpaná a je ešte všeličo čo by sa o Padine dalo a mohlo povedať, napríklad o padinskom nárečí, o ľudových piesňach, porekadlách a prísloviach, bolo by dobre urobiť aj súpis priezvísk a chotárnych názvov, slovník nárečia a podobné.

Okrem toho vzácna je aj časť textov s neobyčajnými témami a so spomienkovým nádychom, v ktorých sa autori trochu nostalgicky a so sympatiami vracajú k veciam a udalostiam, ktoré sa nenávratne pominuli ( také sú najmä texty M. Šimáka o padinskej Anči, o „bubnášoch“, ale i texty o muzikantoch /V. Hudec – Máďo a O. Kotváš – Jogi/, o kovačicko – padinských sňatkoch /P. Jonáš/, ako i text publicistu Jána Jančovica, ktorý sa okrem iného vracia k novohradským koreňom banátskych Slovákov.

K pestrosti a pôsobivosti Zborníka prispievajú aj ukážky z literárnej tvorby Padinčanov roztrúsené po knihe. Sú tu literárne texty najznámejšieho padinského básnika Michala Babinku (1927-1974), /tiež texty o ňom a o manifestácii, ktorá nosí jeho meno: Babinkove stretnutia/, ďalej sú tu mená ľudí, ktorí mali zhudobnené texty (J. Kováč, J. Sládeček, M. Slivka, K. Petrášová), ako i ukážky z tvorby ostatných padinských veršovcov a autorov, kde patria R. Kraticová, Z. Slivková, A. Kukučková, V. Cicková, I. Kuľová, E. Ďurišová, E. Šebestová, M. Kukučka, M. Halabrín, J. Valenta, P. Durgala a P. Povolný Juhás. Výber ukážok z ich tvorby bol podľa mňa náhodný.

Kniha je opatrená veľmi bohatou zbierkou starých fotografii z archívu padinských fotografov a tým i svojrázných kronikárov padinských udalostí J. Slivku, M. Slivkovej a A. Bokorovej a a zo súkromných zbierok Padinčanov. Táto fotodokumentácia v mnohom dotvára písané slovo a hodnoverne svedčí o bohatej histórii Padiny. Všeobecné poznámky pod fotografiami ( miestami i menšia kvalita fotiek a ich nedostatočná grafická úprava) zrejme u mnohým Padinčanov prebudia pátračské vlohy.

Vydanie Zborníka prác - Padina 1806-2006 je pozoruhodným vydavateľským činom nielen pre Padinčanov, ale i širšie pre všetkých vojvodinských Slovákov. Zborník prác je pamätnicou života našich predkov, možno nostalgickou spomienkou na tých, ktorých mená a tváre pri čítaní a prezeraní zborníka spoznáme. Je pekným darom budúcim generáciam Padinčanov. Vydanie monografie o vlastnej dedine treba pokladať za vrchol kultúrneho úsilia príslušnej dediny. Aj Padinčania sa na tento vrchol úspešne dostali. Takúto aktivitu treba všemožne podporovať, ale zároveň sa treba starať o to, aby všetky detaily monografického portrétu dediny boli verné a spoľahlivé. O hodnote a opodstatnení vydania tohto Zborníka prác Padina 1806 -2006 dopovedia jeho čitatelia a predovšetkým čas.

Mienim, že si ho najmä Padinčania budú s potešením a úctou čítať a že sa námaha a úsilie redaktorom, vydavateľom, podporovateľom a autorom textov mnohonásobne vráti v podobe mnohých dobroprajných poznámok, reagovaní a pozitívnych ohlasov.