IZVEŠTAJ SA 18. DEČIJEG FOLKLORNOG FESTIVALA ZLATNA KAPIJA KYSAČ 2011

V súlade s čl. 3 Propozícií Detského folklórneho festivalu Zlatá brána, posudzovacia komisia vynáša správu z 18.Detského folklórneho festivalu Zlatá brána Kysáč 2011 

Najúspešnejším súborom 18. DFF Zlatá brána je:

DFS Zvončeky ZŠ Savu Šumanovića z Erdevíka

Detské hry a tance Zo sálaša na tanec

Autorka: Ružena Ďuríková

Nácvik: Soňa Báďonská

Vedúci orchestra: Rastislav Mikuš

K tohtoročnému dospelému festivalu:

V nedeľu 26. júna 2011 odznel ďalší ročník DFF Zlatá brána. Už pri samotnom otváraní festivalu, kde odzneli mnohé slová vďaky a chváli bolo neraz avizované, že náš detský folklórny festival dospel. V tomto duchu sme si medzi sebou zašeptali a zaspomínali na prvú Zlatú bránu, kedy sme ako účastníci festivalu s netrpezlivosťou čakali vykročiť na javisko, vtedy ešte na futbalovom ihrisku a prezentovať s hrdosťou vo vlastnom kroji svoju lokalitu. Tak ako my pred rokmi, aj tohto roku sa tisícky detí tešilo z toho, že majú možnosť vykročiť na rozprávkový zámok a predniesť svoje hudobné a tanečné umenie.

Tohtoročný 18. detský folklórny festival Zlatá brána 2011 môžeme považovať za ďalší úspešný ročník s bohatou účasťou účinkujúcich a podobne aj veľkým množstvom divákov. Zúčastnené súbory preukázali záujem o kontinuálne zachovávanie ľudovej kultúry a zveľaďovanie svojej národnej identity. Z kvalitatívnej stránky hudobno-tanečného programu musíme pochváliť zúčastnené súbory. V porovnaní s minulým ročníkom boli minimálne rozdiely medzi víťaznou choreografiou a niekoľkými nevíťaznými súbormi, ktorým uškodili iba maličké detaily. Tieto nedostatky sa prejavili nakoniec v celkovom hodnotení.

Najpozitívnejšie hodnotenia môžeme adresovať súborom, ktoré sa snažia dodržiavať odporúčania odborníkov a smerovania detského tanečného folklóru. Tieto rady sa každoročne opakujú a pripomínajú aj na detskom folklórnom festivale Zlatá brána. Dôkazom takéhoto úspešného pôsobenia sú súbory z Lugu, Jánošíka, Silbaša, Kovačice, Hajdušice a Erdevíka, ktoré na tohtoročnom festivale predviedli ukážkové choreografie a detské hry. Boli tu použité vyčítanky, riekanky, rôzne texty zosúladené v správnom poradí s pesničkami a tancami. Hrali sa na Jánošíkovu družinu, piekli chlieb, chovali dobytok a rôzne iné práce vo forme hry, zabávali sa v zimnom období – guľovanie, sánkovanie, korčuľovanie, hry s palicami, a pod. Pivničania si dali záležať na detailoch, napríklad aj na úprave detských účesov, ktoré mali archaickejšiu formu v tvare zápletkov. Aj napriek tomu, že mnohé súbory pochádzajú z menších prostredí, ukázali nám, že záujem detí o folklór existuje a má veľký potenciál. Vo väčších prostrediach je masovejší záujem o detský folklór, čo vidno aj z počtu členov a množstva tanečných skupín. Už dlhoročné súbory zo Starej Pazovy, Báčskeho Petrovca, Kysáča a Kulpína predvádzajú vysokú interpretačnú úroveň, čoho dôsledkom je permanentná práca v týchto prostrediach. V niektorých prípadoch, by sme privítali trochu inovácie, lebo aj tanečné formy sa menia a po viacej ako dvadsať rokov opakovania niektorých choreografií, je ich ťažko objektívne hodnotiť. Práve u spomenutých súborov je niekedy ťažko určiť, či nacvičené choreografie patria k detskému folklóru, alebo ich skôr zaraďujeme do repertoáru dospelých.

Čo sa týka spracovaného materiálu vidno, že sa viacerí autori pokúšajú vyčarovať zo svojho prostredia čo autentickejšie piesne patriace k detským hrám, tancom, čo je v každom ohľade chválihodné, ale na druhej strane sme postrehli u rôznych súborov množstvo rovnakých piesní opakujúcich sa z roka na rok. Týmto by sme chceli poprosiť autorov, aby sa pokúšali pátrať po materiáloch, ktoré ešte stále v tej danej lokalite žijú, a tak prezentovali vlastné lokálne špecifiká hudobno-tanečného folklóru na tomto festivale. Na tento spôsob detský folklórny materiál rozšírime a zanecháme pre budúce generácie. Naopak v prípade absencie terénu, sa nám materiál zužuje a unifikuje, čo je samozrejme na škodu.

Po technickej stránke si väčšina našich súborov môže vziať príklad od hosťujúceho súboru Turiec z Martina. Okrem zvládnutej choreografie, deti sa „prirodzene“ pohybovali po javisku a všetky hovorené texty, spoločné a sólové spevy boli usmernené priamo na mikrofón. Diváci rozumeli o čom sa hovorí a spieva v tanci a celkový prednes vyznel v maximálnom podaní. Takmer u všetkých vojvodinských súborov, bolo zle počuť alebo dokonca nepočuť hovorené slovo a ani piesne, iba sekvencie. Do budúcna odporúčame v rámci generálnych skúšok sústrediť pozornosť na tento fakt na javisku. Usmerňovať deti k mikrofónom i keď veľakrát, choreografie môžu byť koncipované ináč, faktom je, že sa na skúškach deti musia prispôsobiť javisku.

Pred asi dvomi rokmi sme mali možnosť sledovať na javisku rozprávkového zámku odhadom štyri detské orchestre a množstvo zmiešaných orchestrov, kde boli zapojené deti. Bol to krásny zážitok vidieť, že deti majú záujem a slovenskú ľudovú hudbu. Dnes sa žiaľ na adresu vtedy spomínaných hudobníkov, ktorí s detskými ľudovými orchestrami pracovali musíme zmieniť kritický. Je škoda, že žiadny súbor nezostavil detský orchester, v ktorom by deti ozajstne hrali so záujmom. Vedomí sme si, že to nie je jednoduchá práca, ale pevne veríme, že sa niektorí z vás, ktorí sa detskému folklóru venujete do budúcna posnažíte aj v tomto ohľade.

Po hudobnej stránke, chceli by sme pochváliť ľudové orchestre z Kovačice a Padiny, ako aj tohtoročných víťazov, že zapojili do orchestra aj mladších hudobníkov a podarilo sa im, aby interpretačne pekne zneli pričom dávali pozor a boli skoncentrovaní na súhru s tancom. Pripomienkovať by sme chceli prednes orchestrova ich členov, ktorí nepochádzajú z radov Slovákov, už keď nemajú vo svojich prostrediach k dispozícii hudobníkov Slovákov nech im poskytnú inštrukcie o štýle hrania sprievodu slovenských ľudových piesní. Konkrétne, aby hrali čisto bez trilerov, čo najbližšie k slovenskému interpretačnému štýlu hrania.

Čo sa týka úprav piesní, vyskytovali sa hlavne jednoduché dvojhlasné. Upozorniť chceme tie orchestre, ktoré majú šikovné deti a vedúcich, nech sa pokúsia nacvičiť dvojhlasné sprievody ak je možné. Nebudeme sa vyjadrovať o metodike iba toľko, čo si myslíme, že niekoľko skúšok pred festivalom rozdelených na hlasy, by určite rezultovali pozitívne.

Na záver si dovolíme pochváliť všetky zúčastnené súbory a vedúcich, že sa podieľajú na práci s detským folklórnym materiálom, motivujú deti k detskému folklóru a k vlastnej tradícii. V neposlednom rade naše slová vďaky patria neúnavným organizátorom, ktorí akceptujú pripomienky a pravdaže bez ktorých by tento festival nemohol byť tým čo je a dosiahnuť veľkú obľubu tak medzi účinkujúcimi ako i medzi divákmi.

Taktiež víťazom gratulujeme a do budúcna želáme veľmi veľa úspechov a šťastnú cestu do Duloviec, kde nás budú nasledovný rok reprezentovať.

Tešíme sa na ďalšie stretnutia.