OBRAZLOŽENJE ZA DODELU NAGRADE "ONDREJ ŠĆEFANKO" MIHALU HARPANJU

Pri udeľovaní Ceny Ondreja Štefanka za prínos k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete nemožno vychádzať iba zo stručných intencií samotného Štatútu tejto ceny, ale je potrebné mať na zreteli predovšetkým charakter diela samotného Štefanka. Lebo práve v diele a pôsobení tohto barda slovenskej dolnozemskej literatúry sú zakódované a zadefinované kritériá, ktoré by pri posudzovaní všetkých potenciálnych kandidátov na toto prestížne ocenenie mal mať na zreteli každý člen poroty. Ondrej Štefanko, iba jemu svojskou ráznosťou a nekompromisnosťou vytváral dielo, ktoré odmietalo vedľajšiu rolu malej menšinovej literatúry a otvorene korešpondovalo s aktuálnymi svetovými literárnymi tendenciami a koncepciami. Ale Štefanko nikdy nezapieral a nezakrýval ani špecifický slovenský a dolnozemský charakter svojej literatúry. Tento, podmienečne povedané, dualizmus v charaktere jeho tvorby nikdy nepovažoval za autorský hendikep, ale skôr za komparatívnu výhodu a šancu zaradiť sa do širšieho literárneho kontextu slovenskej a svetovej literatúry s vlastnou neopakovateľnou a nenapodobiteľnou identitou.

Cenu Ondreja Štefanka doteraz dostali bezpochyby vinikajúci a zaslúžilí autori, avšak teraz, keď ju odovzdávame prof. Dr. Michalovi Harpáňovi, akoby sa dostávala do rúk Štefankovho spolubojovníka z jedného šíku. Obaja totiž dlhé roky zvádzali zápas o identitu dolnozemskej literatúry a jej objektívne poznanie v kontexte vlastného diachrónneho vývinu, ale i o zaradenie tejto literatúry do literárneho kontextu domovských krajín a kontextu literatúry krajiny materskej.

Michal Harpáň sa narodil 27. októbra 1944 v Kysáči (Srbsko). Štúdium juhoslovanskej literatúry absolvoval na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Postgraduálne štúdium ukončil roku 1973 na Filologickej fakulte v Belehrade obhajobou magisterskej práce Slovenský a srbský nadrealizmus – paralela. Doktorát literárnych vied mu bol udelený na Filozofickej fakulte v Novom Sade na základe obhajoby dizertačnej práce Poézia a poetika Michala Babinku. Práve tieto dve práce akoby naznačili súradnice a vymedzili priestor jeho budúceho vedeckého záujmu, ktorý sa časom zameral predovšetkým na bádania vnútroliterárnych a medziliterárnych procesov a vzťahov slovenskej, slovenskej dolnozemskej a srbskej literatúry.

Od roku 1969 až po súčasnosť Michal Harpáň pracuje na Filozofickej fakulte v Novom Sade – najprv ako asistent pre slovenskú literatúru a teóriu literatúry, neskôr ako docent (1979), mimoriadny profesor (1984) a riadny profesor (1989). Okrem toho bol i prodekanom pre vedu (1984-1986) a od roku 1986 je vedúcim katedry slovakistiky. V súčasnosti prof. Harpáň na Filozofickej fakulte v Novom Sade prednáša dejiny slovenskej literatúry, slovenskú dolnozemskú literatúru, teóriu literatúry a literárnu komparatistiku. Pôsobenie prof. Michala Harpáňa na Filozofickej fakulte v Novom Sade bolo pre výskum slovenskej dolnozemskej literatúry veľkým prínosom a znamenalo aj veľký kvalitatívny rast pre samotnú katedru, lebo práve jeho pričinením dovtedy prevažujúci pozitivistický a deskriptívny prístup k literatúre vystriedali aktuálne, prevažne štrukturalistické a postštrukturalistické interpretácie literárneho diela. Jeho snaha o vedecký prístup k literárnym textom a literárnohistorickým procesom a uplatňovanie komunikačno-semiotického štylistického modelu literárneho textu korešpondovali s učením takých osobností literárnej vedy, akými boli Mikuláš Bakoš, Oskár Čepan, František Miko, ale aj Jan Mukařovský, Roman Jakobson či Jurij Lotman.

Okrem pôsobenia na novosadskej „alma mater“ prof. Harpáň od roku 1989 vedie seminár aj na Katedre slavistiky Filozofickej fakulty v Belehrade a vyučoval aj na Vysokej škole pedagogickej v Segedíne v Maďarsku a Pedagogickej fakulte v Sombore - na slovenskom oddelení v Báčskom Petrovci. V rokoch 2005 – 2011 pôsobil aj na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Michal Harpáň svoje pôsobenie neobmedzil iba na pedagogickú činnosť, ale sa vo významnej miere venuje aj literárnovednej činnosti a aj v tejto oblasti jeho význam presiahol dolnozemský kontext a mnohotvárnosťou svojej práce sa výrazne zapísal do kontextu slovenskej literárnej vedy. K dominantným témam jeho vedeckej činnosti patria teória literatúry, dejiny literatúry a literárna komparatistika. K najvýznamnejším prácam Michala Harpáňa z týchto oblastí patria Priestory imaginácie (1974), Kritické Komentáre (1978), Poézia a poetika Michala Babinku (1980), Teória literatúry (1986), Premeny rozprávania (1990), O Paľovi Bohušovi (1999), Zápas o identitu (2000), Literárne paradigmy (2004), Texty a kontexty (2004), S literárnou vedou a kritikou (2005), Predslovy a doslovy (2009) a i. Z uvedených prác mimoriadne veľký úspech mala predovšetkým dodnes neprekonaná a jedinečná Teória literatúry, ktorá sa stala povinnou a populárnou literatúrou na všetkých univerzitách na Slovensku a na viacerých špecializovaných vysokoškolských pracoviskách vo svete, mala niekoľko vydaní a v súčasnosti jej elektronickú podobu možno vyhľadať aj na niekoľkých internetových stránkach.

Vo svojej vedeckej a publikačnej činnosti sa prof. Harpáň venuje aj dejinám slovenskej literatúry, predovšetkým tej medzivojnovej a súčasnej. Autorsky prispel aj do najnovších Dejín slovenskej literatúry, ktoré zostavil univerzitný profesor Imrich Sedlák.

Pozoruhodný je Harpáňov prínos do slovensko-srbských literárnych vzťahov, či už máme na mysli jeho štúdie venované tejto problematike, alebo jeho prekladateľskú činnosť. Neoceniteľné sú Harpáňove zásluhy v oblasti krajanskej literatúry a jeho snahy o jej emancipáciu a zaradenie do celoslovenského literárneho a kultúrneho kontextu.

Prof. Michal Harpáň zanechal a ešte stále zanecháva významnú stopu aj ako redaktor a člen viacerých redakcií. Bol viacročným šéfredaktorom časopisu pre literatúru a kultúru Nový život, participuje na príprave a vydaní Slovakistického zborníka, je členom redakčnej rady Zbornika Matice srpske za slavistiku, bol predsedom redakčnej rady Slovenského vydavateľského centra, je predsedom redakčnej rady časopisu Dolnozemský Slovák a členom redakčnej rady zborníka Studia Academica Slovaca.

Za svoju mimoriadnu vedeckú, pedagogickú a prekladateľskú činnosť získal prof. Michal Harpáň viaceré ocenenia, okrem iného aj: Cenu Nového života za najlepší vedecký príspevok, Cenu vydavateľstva Obzor za knihu Poézia a poetika Michala Babinku, Cenu Samosprávneho záujmového spoločenstva Vojvodiny za Teóriu literatúry, Cenu Spolku slovenských spisovateľov za prínos do slovenskej literatúry, Zlatú medailu Filozofickej fakulty UK za pedagogickú a literárnovednú činnosť, Cenu Pavla Országha Hviezdoslava za preklad a propagáciu slovenskej literatúry v zahraničí, Vyznamenanie ministra kultúry SR, Striebornú plaketu ministra zahraničných vecí a ďalšie. K tomuto radu uznaní treba pripočítať samozrejme aj titul DOCTOR HONORIS CAUSA, ktorý mu udelila Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici za jeho vedeckovýskumnú a pedagogickú prácu.

Je nám úplne jasné, že tento príspevok ani zďaleka nemôže obsiahnuť a vyčerpať všetky aspekty a význam diela prof. Michala Harpáňa a nie je to ani jeho prvoradou úlohou, o to skôr, že jeho tvorivý opus je stále otvorený. Úplnejšie a hlbšie poznanie diela prof. Michala Harpáňa by si zaslúžilo prinajmenej osobitnú konferenciu. Preto mi dovoľte na záver, aby som dnešnému laureátovi úprimne zablahoželal, zaželal mu predovšetkým pevného zdravia, veľa tvorivých síl do budúcnosti a hodne podnetných literárnych diel, predovšetkým našich dolnozemských autorov, ktoré ho dokážu zaujať a inšpirovať k budúcim prácam.