Čelarevo

MIESTO S JEDINEČNOU ARCHEOLOGICKOU LOKALITOU

Zemepisná charakteristika a demografia

Čelárevo je osada v obci Báčska Palanka. Nachádza sa v západnej časti južnobáčskeho regiónu na 45° 16′ zemepisnej šírky a 19° 31′ zemepisnej dĺžky. Rozprestiera sa na ploche 33,7 km² a leží v nadmorskej výške 76 m n. m. Čelárevo sa nachádza neďaleko regionálnej cesty Báčska Palanka – Nový Sad a od Báčskej Palanky je vzdialené 11 km.

Podľa súpisu obyvateľov z roku 2002 zisťujeme, že v Čeláreve žilo 5423 obyvateľov, z toho 462 Slovákov, teda 8,51 % celkového počtu obyvateľov. V Čeláreve je najpočetnejšie obyvateľstvo srbského pôvodu (4396 obyvateľov), nasledujú Slováci a Maďari, zatiaľ čo Chorváti, Čiernohorci, Nemci, Ukrajinci, Rusi, Macedónci a Česi tvoria omnoho menší počet.

V osade je 1865 domácností a priemerný počet členov jednej domácnosti je 2,91. Obyvateľstvo je oproti iným osadám relatívne mladé, keďže priemerný vek občanov Čeláreva je 39,9 rokov (38,6 muži a 41,1 ženy).

Podľa najnovších údajov o počte Slovákov v jednotlivých prostrediach v Srbsku, ktoré poskytol na základe sčítania obyvateľstva v roku 2012 Štatistický ústav Republiky Srbsko, v Čelareve žije spolu 4831 obyvateľov, z čoho je 3946 Srbov a 421 Slovákov.

Foto: Anna Snidová

Špecifiká Čeláreva

Znalci histórie a archeológie poznajú Čelárevo vďaka vzácnej lokalite s včasným stredovekým sídliskom a nekropolou z 8. až 9. storočia v časti Tehelňa (alebo po srbsky Ciglana). Okrem iných tu žili aj príslušníci starodávneho kmeňa Chazarov, ktorí vyznávali judaizmus. Toto nálezisko je v Srbsku jedinečné.

Zaujímavé sú aj archeologické lokality Číbsky les, Turecký šianec a kaštieľ rodiny Dunđerskovcov. Legendou je, že práve v tomto kaštieli sa stretol významný srbský básnik Laza Kostić s kráskou Lenkou Dunđerskovou. V ostatných deviatich rokoch sa kaštieľ rekonštruuje a jeho vnútorná časť nie je sprístupnená verejnosti, avšak pokochať sa možno na jeho vonkajšku a poprechádzať sa po parku, ktorý je štátom chránený.

V tejto osade je aj známy pivovar, dnes vo vlastníctve firmy Carlsberg Srbsko, ktorý vyrába jeden z najobľúbenejších nápojov v Srbsku – pivo značky Lav. Vyrábajú tu aj pivo Löwenbräu. Do Čeláreva láka turistov unikátne Múzeum piva, jedinečné v celom regióne. V ňom sa možno oboznámiť s rozvojom pivovaru a výrobou piva a každý štvrtok sa tu koná degustácia tohto nápoja.

Foto: Anna Snidová

Historické fakty a súčasnosť Čeláreva

Čelárevo alebo predtým Číb (po maďarsky Dunacséb, po nemecky Tscheb) dostalo svoje dnešné pomenovanie roku 1947 podľa národného hrdinu z druhej svetovej vojny Zdravka Čelara. Bývalý Číb bol až do konca druhej svetovej vojny nemeckou osadou prevažne s nemeckým obyvateľstvom a s menším počtom obyvateľov iného pôvodu, medzi ktorými boli Maďari a Slováci. Po druhej svetovej vojne kolonizovali Číb obyvatelia Bosanskej Krajiny, presnejšie z Bosanského Petrovca.

Prvá zmienka o osade Číb (Čeb) je z roku 1292, keď sa spomína ako jedna z osád v okrese Báč. Počas tureckej vlády sa spomína ako osada báčskej nachie. V zmienke z roku 1554 sa zase uvádza, že v osade žije pätnásť rodín, z ktorých sedem platí daň.

Od 18. storočia existuje niekoľko zmienok o tejto osade. Najprv osadu, ktorá dovtedy patrila kráľovskej komore, spolu s majetkom predali v roku 1791 Leopoldovi Marfimu. Ten v roku 1798 na novokúpenom majetku vybudoval dom v blízkosti dnešného kaštieľa, známy ako tzv. Starý kaštieľ.

Foto: Anna Snidová

Historik Ján Sirácky však uvádza, že sa Slováci v južnej Báčke usadili aj v Báčskej Palanke, v Číbe (Čeláreve), Begeči a Futogu, a to v poslednom desťročí 18. storočia. Cirkevný zbor Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi vznikol však o celé storočie neskôr roku 1909.

Slovenská evanjelická cirkev tu pôsobí od roku 1903, keď sa osada Číb stala fíliou neďalekej matkocirkvi hložianskej, podobne ako osada Begeč. V tomto roku sa spomínala iba jedna slovenská rodina, a to rodina Vidová. Neskoršie sa však slovenský živel začal vzmáhať, pretože kvalitná pôda priťahovala Slovákov z okolitých obcí. V tridsiatych rokoch, keď počet osôb v tejto fílii bol 271, číbski evanjelici chodili na služby Božie do Hložian a náboženstvo ich vyučoval hložiansky učiteľ Juraj Struhárik. Neskoršie bola vystavaná aj modlitebňa na Bosanskej ulici 15, ktorá je k dispozícii veriacim dodnes.

Foto: Anna Snidová

Dnes má slovenský cirkevný zbor v Čeláreve tristo päťdesiat veriacich. Služby vykonáva farár Mgr. Jaroslav Kopčok a na bohoslužby chodia veriaci do Hložian, kde sa krstí, konfirmuje a sobáši. Pohreby v Čeláreve vykonáva tiež hložiansky farár .

Slovenský jazyk sa vyučuje na Základnej škole Zdravka Čelara ako materinský jazyk s prvkami národnostnej kultúry. Táto škola je následníčkou školy z roku 1884. Nová školská budova s modernými kabinetmi bola postavená roku 1986 a o dva roky neskoršie k nej pribudla aj nová telocvičňa.

Foto: Anna Snidová

Kultúrny život Čeláreva

Kultúrny život Slovákov v Čeláreve je upriamený na činnosť Miestneho odboru Matice slovenskej a základnej školy, kde sa odmalička vštepuje láska k materinskej reči. Miestny odbor má v tejto osade sto šesťdesiatdva členov, ktorí sa usilujú udržať slovenskú reč, kultúru a národné povedomie. Aj keď podľa sčítania obyvateľov z roku 2002 v tejto osade žilo 462 Slovákov, predpokladá sa, že ich je v súčasnosti menej. Aj preto Miestny odbor MS bojuje proti asimilácii, má však pritom nedostatok vlastných miestností.

Foto: Anna Snidová

Prečo by ste mali navštíviť Čelárevo?

Čelárevo láka prírodnými krásami, najmä pobrežím Dunaja, kde si možno dobre oddýchnuť. Dunaj je vzdialený od osady iba jeden kilometer. Vytvára dobré podmienky pre rozvoj turizmu. Sú tu príjemné čárdy s kvalitnými špecialitami z riečnych rýb, chatová osada a neďaleko aj riečne ostrovy Neštínska a Veľká ada. Na nich možno zažiť príjemnú rybačku.

Číbsky les sa nachádza na aluviálnej terase neďaleko ľavého brehu Dunaja. Archeologickými vykopávkami bolo od roku 1972 preskúmaných okolo šesťsto päťdesiat hrobov nekropoly z konca 8. a prvej polovice 9. storočia, kde sa našli zvyšky hrobov troch civilizácií. Jednou z nich bol národ šamanistickej viery, druhý judaistickej viery a tretí slovanského pôvodu. O národe judaistickej viery sa predpokladá, že išlo o vyhynutý národ Chazarov.

Foto: Anna Snidová

V Čeláreve neďaleko Báčskej Palanky sa nachádza aj archeologické nálezisko Keltské oppidum z 1. storočia po Kristovi známe pod menom Turecký šianec. V rovinatej časti chotára upúta zemné opevnenie v tvare prsteňa. Neďaleko neho boli odhalené zvyšky osady, kde sa podľa nájdených častí keramiky predpokladá, že v ňom žilo keltské etnikum nazývané Boji.

Na počesť osady sa usporadúva každoročne v septembri Deň Čeláreva. Z rozličných podujatí v tejto osade spomenieme aspoň tzv. Kočićove dni, venované ľudovej, najmä folklórnej tvorbe, ktoré sa každoročne koncom februára pripravujú v srbskom Kultúrno-umeleckom spolku Petra Kočića. Nesú názov podľa známeho srbského spisovateľa.

Každoročne začiatkom februára organizuje tradičnú slovenskú zábavu Miestny odbor Matice slovenskej. Navštevujú ju nielen Slováci, ale pobaviť sa pri slovenskej ľudovej hudbe, zatancovať a zaspievať si po slovensky prídu aj spoluobčania, susedia a známi srbskej, maďarskej a inej národnosti, ako aj hostia z okolitých osád.