Lug

NAJMLADŠIA SLOVENSKÁ OSADA V SRBSKU

Zemepisná charakteristika a demografia

Lug sa nachádza v obci Beočin. Jeho zemepisné koordináty sú 45° 10' 60" zemepisnej šírky a 19° 32' 24" zemepisnej dĺžky. Od cesty Nový Sad – Beočin – Ilok, ako aj od dediny Susek a rieky Dunaj, je Lug vzdialený 5 km.

Podľa súpisu občanov z roku 2002 v dedine žilo 801 obyvateľov, z čoho 772 Slovákov (96,37 %). Počet dospelých bol 587 a priemerný vek obyvateľov 35,6 rokov (35,4 u mužov a 35,8 u žien). V osade sa nachádza 241 domácností a priemerný počet obyvateľov v jednej domácnosti je 3,32.

Podľa najnovších údajov o počte Slovákov v jednotlivých prostrediach v Srbsku, ktoré poskytol na základe sčítania obyvateľstva v roku 2012 Štatistický ústav Republiky Srbsko, v Lugu žije spolu 709 obyvateľov, z čoho je 23 Srbov a 670 Slovákov.

Pomenovanie Lug získala osada podľa veľkej doliny, čiže hája, ktorý sa po srbsky nazýva „lug“.

Špecifiká Lugu

Túto najmladšiu slovenskú osadu vo Vojvodine od iných prostredí v značnej miere odlišuje jej poloha. Rozprestiera sa v kopcovitom kraji na svahoch Fruškej hory a vyznačuje sa vlnitými ulicami. Úchvatný pohľadom na údolie lužského chotára vytvára dojem, akoby ste navštívili rázovitú oblasť na Slovensku. Zároveň, Lug je jedna z najslovenskejších osád v Srbsku.

Historické fakty a súčasnosť Lugu

Archeologické vykopávky svedčia, že územie dnešného Lugu bolo obývané odpradávna. V lužskom chotári sa vyskytujú rímske nálezy, medzi ktoré patria keramické črepiny, pec na pečenie keramiky a mince z rímskeho obdobia. Boli tu objavené aj predmety z 9. Storočia vzťahujúce sa na zvyšky bydliska. V časti, ktorú Lužania nazývajú kostolisko, boli nájdené nožíky a zlaté mince zo 16. storočia. V juhovýchodnej časti bola kedysi turecká osada, ako o tom svedčia aj samotné názvy chotára Turecké hroby a tzv. Turecká studňa, ktorá sa tu zachovala dodnes.

Novšia doba osady Lug sa začína koncom 19. storočia, keď les nachádzajúci sa na severných svahoch Fruškej hory patril kniežaťu Odescalchimu, ktorý drevorubačov hľadal v slovenských osadách na druhej strane Dunaja. Väčšina drevorubačov sa vracala domov, ale už v roku 1898 dve rodiny z Hložian (Hrubíkova a Kolárova) zostali v Lugu. Zakúpiť pozemky si mohli až po vyklčovaní jedného lesa. Podľa plánu správy panstva osada mala mať len dve ulice a v ich strede bol vymeraný pozemok pre modlitebnicu, školu, obecný dom a hostinec. V roku 1902 prišli sem noví osadníci, najviac z Hložian, Petrovca a Kulpína a v menšom počte aj zo Suseka, Selenče, Číbu (dnes Čelárevo). Je to rok založenia osady. O rok neskôr osada mala už sedemdesiattri domácností. Panstvo kniežaťa Odeschalchiho dalo pozemok pre školu a modlitebnicu. Keďže učiteľa nemali a v dedine bolo tridsaťštyri školopovinných detí, úlohu učiteľa prevzal najškolenejší sedliak Ďuro Širka, ktorý bol zároveň aj prvým zástupcom kazateľa slova Božieho. Modlitebnica bola ukončená v roku 1912, k čomu prispel najmä národný dejateľ Jozef Maliak (1854 – 1945) z Iloka a od toho roku sa tu uskutočňovala výučba detí.

V tom čase mali v škole už šesťdesiatjeden žiakov a učiteľom od roku 1913 bol Ľudovít Páleš. Prvým kňazom, ktorý sa o Lug duchovne staral, bol Miloslav Križan, ilocký farár, ktorý ho však pre neporiadok v cirkvi rýchlo opustil. Roku 1921 do Iloku prichádza farár Adam Vereš (1883 – 1931), neskoršie prvý biskup SEAVC v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov a začína tu zriaďovať bohoslužobný život.

Rozvoj Lugu sa začína v druhej polovici 20. storočia. Roku 1952 tu bola vybudovaná základná škola ktorá je na tomto mieste doteraz. Od roku 1963 bola pripojená k ZŠ Jovana Popovića v Suseku a od roku 1971 až podnes pôsobí ako vysunuté oddelenie tejto školy. Na škole sa vyučuje po slovensky. Činnosť na poli kultúry sa rozprúdila výstavbou Domu kultúry, tiež kostola v roku 1971. V roku 1981 bola zriadená aj knižnica, ktorá je oddelením Obecnej knižnice v Beočine a ktorá sa v súčasnosti nachádza v miestnosti základnej školy.

Od roku 1991 pôsobí v Lugu Miestny odbor Matice slovenskej. Starší občania tvrdia, že MO MS v Lugu existoval aj pred druhou svetovou vojnou, no z toho obdobia sa žiadne písomné údaje nezachovali. Matičiari organizovali tanečné zábavy, zúčastňovali sa na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci, organizovali zbierky na pomoc združeniam a nemocným v rámci akcie, ktorú pomenovali Koľko Slovákov – toľko matičiarov (v osade je okolo osemsto občanov a z toho asi šesťsto členov MO MS) a uskutočnili zájazd na Slovensko. Významnou úlohou pôsobenia miestneho odboru je snaha zachovať slovenský vyučovací jazyk na ZŠ Jovana Popovića a spolupráca s Kultúrno-umeleckým spolkom Mladosť, s ktorým spoločne založili mladšiu tanečnú skupinu Lipka a úspešne zorganizovali FF Tancuj, tancuj... v roku 2001.

Od roku 1995 fília evanjelickej cirkvi v Lugu patrí palanskej matkocirkvi. V roku 2005 Lužania zbúrali starý kostol a na tom istom mieste o tri roky vystavali nový.

V súčasnosti sa renovuje Domu kultúry od roku 2007 s cieľom združiť všetky dôležité spoločenské ustanovizne na jednom mieste. Svoje prístrešie tu nájde Miestne spoločenstvo, MO MS, KUS Mladosť, oddelenie Obecnej knižnice z Beočina, Futbalový klub a Poľnohospodárske združenie Jednota.

Kultúrny život v Lugu

Kultúrny život Lužanov realizuje sa v Kultúrno-umeleckom spolku Mladosť, ktorého predchodcom bola mládežnícka organizácia a jej tanečná, hudobno-spevácka, divadelná a recitačná odbočka. Pôsobila úspešne a za svoju prácu získala tanečná skupina Októbrovú cenu obce Beočin v roku 1972.

KUS Mladosť bol zaregistrovaný roku 1984. Činnosť novozaloženého spolku, najmä jeho tanečnej zložky, sa neustále skvalitňovala, o čom svedčia pravidelné vystúpenia na festival Tancuj, tancuj....V roku 1990 sa Lužania prvýkrát etablovali ako hostitelia a organizátori festivalu Tancuj, tancuj..., keď si s choreografiou Večer na krížnici vytancovali prvé miesto a tak sa dostali aj na Podpolianske slávnosti v Detve na Slovensku. Okrem toho členovia spolku vystupovali aj v mnohých vojvodinských dedinách a od roku 1990 majú družbu so Šumiacom zo Slovenska. Druhýkrát Lužania organizovali FF Tancuj, tancuj... v roku 2001.                        

Pri spolku je aktívny aj detský folklórny súbor, ktorý sa na Detskej folklórnej prehliadke Zlatá brána v Kysáči prvýkrát zúčastnil roku 1996. V roku 2007 sa stali laureátmi DFF Zlatá brána vKysáči a vďaka tomu vystúpili v nasledujúcom roku na Mládežníkom festivale v Dulovciach.

Lug mal odjakživa hudobníkov, bez ktorých sa neuskutočnila ani jedna významnejšia spoločenská udalosť v osade. Po skončení druhej svetovej vojny sa sformovala hudobná kapela, ktorej obsadenie tvoria tamburicové nástroje, ktoré pomaly vytláčali dovtedy používané sláčikové hudobné nástroje. Mužská spevácka skupina a tamburášsky orchester boli prvýkrát prihlásené na FF Tancuj, tancuj... v roku 1974 v Hložanoch. Mužská spevácka skupina sa potom odmlčala a po dlhšom čase v roku 2007 obnovila činnosť.

Činnosť ženskej speváckej skupiny možno sledovať od roku 1985. Na jej základoch začala v roku 2005 pôsobiť dievčenská spevácka skupina. Táto skupina v rokoch 2008 a 2009 sa zúčastnila na festivale Zlatni opanak vo Valjeve, kde v oboch ročníkoch prehliadky získala 1. cenu odbornej poroty. V rámci spolku sú aktívni aj interpreti ľudových piesní, ktorí Lug úspešne reprezentujú na mnohých festivaloch.

Okrem tanečnej a hudobno-speváckej odbočky v rámci KUS-u Mladosť pôsobí aj divadelná skupina. V dejinách divadelného ochotníctva v Lugu je významný rok 1929, keď do osady prišiel prvý slovenský učiteľ Michal Benka, ktorý nacvičil Strašidlo Ferka Urbánka. Divadlo sa hrávalo v lete vo farskej záhrade a v zimných mesiacoch v krčme. Usilovnosť a ambicióznosť divadelných ochotníkov z Lugu pretrvávali aj v nasledujúcom období a od osemdesiatych rokov minulého storočia aktívna je aj detská divadelná skupina.

V súčasnosti v Kultúrno-umeleckom spolku Mladosť pôsobí päť tanečných skupín, divadelná zložka a dve spevácke. Zo 772 Slovákov žijúcich v Lugu je takmer 120 aktívnych členov spolku Mladosť a Miestny odbor Matice slovenskej má približne 600 členov. Tieto dve organizácie neraz spolupracujú a podieľajú sa na realizácii rôznych kultúrnych podujatí.

V roku 2008 MO MS a Miestne spoločenstvo v Lugu vydali zborník prác pod názvom Lug – dedinka v údolí, ktorého zostavovateľom je Pavel Matúch. Zborník na vyše tristo stranáchslovom a fotografiami dokumentuje život v Lugu v období 1902 – 2007 a obsahujestate z histórie, cirkevného života, vzdelávania, spolkovej činnosti a mnohých ďalšíchspoločenských oblastí.

Lug sa môže pochváliť aj svojou prvou autorkou poviedok pre deti. Je to Anna Kukučková, ktorej knižný debut predstavuje kniha poviedok pre deti pod názvom Chvostík a kamaráti vydaná v roku 2009. V Lugu sa narodil roku 1962 akademický maliar Rastislav Škulec, ktorýv súčasnosti žije v Begeči. Lužským rodákom je aj popredný novinár novosadského rozhlasu Samo Kolár, dnes pôsobiaci v Bratislave, kde istý čas bol šéfredaktorom spravodajstvaSlovenskej televízie.

Prečo by ste mali navštíviť Lug?

Kultúrno-umelecký spolok Mladosť v Lugu organizuje od roku 2009 večierok slovenských ľudových piesní pod názvom Spievanky, spievanky. Ide o obnovené podujatie, ktoré sa v Lugu konalo v rokoch 1987 a 1988 s cieľom vybrať si reprezentanta na festival Stretnutie v pivnickom poli, ale aj zachovávať tradície a ľudové piesne lužských Slovákov. V revuálnej časti večierka vystupujú sólisti z iných slovenských dedín. Spievanky sa konali v rokoch 2009 a 2010 a bol o ne veľký záujem medzi účastníkmi, ako aj v obecenstve.

V Lugu existuje slovenský etnodom, ktorý bol otvorený v roku 2009 pri príležitosti osláv 25. výročia založenia Kultúrno-umeleckého spolku Mladosť. Dom ponúka stálu expozíciu nábytku, náradia, kolekciu fotografií a ľudových krojov, ktoré návštevníkom približujú lužskú slovenskú kuchyňu, dennú izbu a znázorňujú spôsob života Lužanov v domácnosti v minulom storočí. Okrem toho je zariadený aj dvor, kde možno vidieť staré koče, rôzne náčinie, sedliacku pec, prístroj na spracovanie konopy a mnohé iné predmety, ktoré boli súčasťou niekdajšieho života na dedine.

Navštíviť Lug znamená zažiť tep pokojného dedinského života, ktorý ponúka dokonalú skrýšu pred okolitým uponáhľaným svetom. K tejto atmosfére iste prispievajú jeho obyvatelia, ktorí návštevníkov radi oboznámia o svojom slovenskom pôvode a v chládku letného dňa vyrozprávajú početné príbehy, ako to kedysi s tým klčovaním lesa vlastne bolo.