Dolnozemský Slovák, prvi informator o životu Slovaka na Donjoj zemlji

Prvým ústredným informátorom o národnom, spoločenskom, politickom a kultúrnom živote Slovákov vo Vojvodine je časopis pod názvom Dolnozemský Slovák. Ako čo aj sám názov svedčí o jeho podstate, bol to časopis pre Slovákov žijúcich na Dolnej zemi, ktorý pretrváva až dodnes. K jeho vzniku došlo v neľahkej dobe, kedy sa čoraz viac manifestovala opozícia imperialistickej epochy kapitalizmu. Prvé číslo vyšlo v Novom Sade 15. októbra 1902 a posledné 15. januára 1920, s prestávkou medzi 15. júlom 1914 a 1. decembrom 1918, pričom bol tlačený v  kníhtlačiarni Šimona Roháčeka v Modre na Slovensku. Prvé číslo vyšlo s nasledovnými slovami:

 „Začali sme vydávať noviny Dolnozemského Slováka, aby sme v nich jeden druhého poučovali a oboznamovali sa. Veď nás je na Dolnej zemi keľavná hŕstka, avšak čo z toho, keď ani len to nevieme, kde všade bývame, koľko nás je, nepoznáme sa.“

Dolnozemský Slovák bol prvý časopis, ktorý vychádzal rovno v našom prostredí. Majiteľom, vydavateľom a zodpovedným redaktorom od roku 1902 bol vtedy známy novosadský právnik Dr. Miloš Krno, pričom nie menej významnú rolu mal aj ďalší novosadský právnik Ľudovít Mičátek, ktorý bol do roku 1909 jeho zodpovedným redaktorom a neskoršie sa stal hlavným vydavateľom a hlavným redaktorom časopisu. Tieto dve mená sú do histórie zapísane vďaka tomu, že splnili svoj prvotný cieľ, a to politicky zjednotiť dolnozemských Slovákov v čase silnej maďarizácii.

Od samotného vzniku časopisu Dolnozemský Slovák vychádzal ako politicko - spoločenský mesačník, kým neskoršie od roku 1918 až 1920 sa periodicitou zmenil na dvojtýždenník. Časopis od jeho vzniku hájil záujmy Slovákov žijúcich mimo materskej krajiny. Práve od roku 1918 keď Dolnozemský Slovák začal znovu vychádzať tento raz vo vydaní Ľudovíta Mičátka. Prvé čísla sa tlačili v kníhtlačiarni Natošević v Novom Sade. Neskoršie po založení kníhtlačiarne v Petrovci, sa tam tlačil až do jeho zániku, presnejšie do 15. januára 1920.

Časopis Dolnozemský Slovák sa venoval témam, ktoré sa týkali spoločenského života Slovákov. Tiež príznačnou črtou bola takzvaná protipánska orientácia. Často aktuálnou témou boli články, ktoré sa dotýkali problematike zaoberajúcej sa postavenia slovenského pracujúceho ľudu. Jednou z ďalších príznačností časopisu je formovanie, udržanie a rozvoj nacionálnej svojráznosti slovenskej národnosti v našej krajine. V tom období maďarizácie sa zápasilo o práva nacionálnych menšín, aj keď na stranách časopisu Dolnozemský Slovák sa najväčšia pozornosť venovala slovenskej národnosti predsa šlo o širší pojem – nacionálnu rovnoprávnosť. Predvojnové číslo, ktoré uzaviera to obdobie vyšlo 15. júla 1914. Na rýchlo po oslobodení nášho územia od rakúsko-uhorských a nemeckých vojsk, časopis Dolnozemský Slovák znovu uzrel svetlo dňa 1. decembra v roku 1918, ktoré sa považuje za prvé povojnové dvojčíslo. Pokrokové názory sa i po vojne nie menej zastupovali. Keď ide o obsahové zmeny, ktoré nastali v povojnovom období začali sa javiť čoraz viac príspevky týkajúce sa svetových udalostí. Časopis Dolnozemský Slovák sa snažil objektívne informovať a vždy byť na strane slovenského národa, ktorý sa v tom období často nachádzal v ťažkostiach. Podľa slov Samuela Čemana „ Svojím objektívnym informovaním prispieval k tomu, aby sa spoločenské protirečenia a triedne protiklady videli, ale to nebolo cieľavedomé pôsobenie na triednu uvedomelosť a triedny boj.“

Keď ide o cieľovú skupinu, ktorej obsahy Dolnozemského Slováka boli adresované, tá siaha naširoko za hranice dnešného Srbska. Napriek tomu, že bol považovaný za časopis Slovákov z Banátu, Báčke a zo Sriemu, ambície zakladateľov boli trochu iné. Ako aj sám názov hovorí mal to byť časopis pre všetkých dolnozemských Slovákov. V čase silnej maďarizácie keď i na iných územiach Slováci sa silne borili o zachovanie materinského jazyka najviac dopisovateľov bolo z čanádskeho Nadlaku a z bekéšskeho Totkomlóša.

Časopis Dolnozemský Slovák s nedlhou tradíciou, ale tým pre Slovákov významnejším obsahom prestal vychádzať v roku 1920. Mnohé roky sa o časopise hovorilo, ale k jeho obnoveniu došlo až v roku 1996. Záujem o obnovenie časopisu sa prejavil o šesť rokov skôr než sa uskutočnila sama realizácia. V Bekéšskej Čabe, keď sa konalo prvé stretnutie takpovediac dolnozemských Slovákov respektíve Slovákov z Maďarska, Rumunska a vtedajšej Juhoslávie s návrhom obnovenia časopisu vystúpil básnik Miroslav Demák. O rok neskôr  v Petrovci predstavitelia Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, Matice slovenskej v Juhoslávii a Zväzu Slovákov v Maďarsku podpísali dohovor o súčinnosti, kedy sa aj idea o obnovení Dolnozemského Slováka potvrdila. Literárny spolok Ivana Krasku v Nadlaku, Slovenský výskumný ústav v Békešskej Čabe a slovenskí spisovatelia v Maďarsku a Spolok vojvodinských slovakistov projektom sa obrátila Nadácii pre pomoc krajanom pri Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky. Národné literárne centrum v Bratislave sa stalo vydavateľom časopisu. Zloženie redakcie a redakčnej rady časopisu bolo spomenutými spolkami schválené 24. a 25. novembra 1995. Od druhého ročníka sa časopis tlačí v Nadlaku, ktoré je aj redakčným sídlom.

Prvým šéfredaktorom po obnovení bol Ondrej Štefanko a do roku 2007 vyšlo dvanásť ročníkov pod jeho vedením. Súčasná situácia časopisu je pomerné iná od pôvodnej. Dolnozemský Slovák sa stal nepredajným, ale bezplatným časopisom Slovákov žijúcich na Dolnej zemi. Samotná obsahová štruktúra, ktorá bola sprvoti s podtitulom politicko – spoločenský časopis, dnes vychádza štyrikrát ročne vo forme časopisu. Po rokovaní, ktoré sa uskutočnilo v roku 2008, bolo schválené zloženie redakčnej rady. Šéfredaktorom sa stal Ivan Miroslav Ambruš z Rmunska kým predsedom redakčnej rady zostal Michal Harpáň, ktorý s Vladimírom Valentíkom reprezentuje Srbsko. Maďarsko zastupuje Ján Fuzik a Anna Ištvánová , kým Rumunsko zastupujú  Pavel Hlásnik a Dagmar Mária Anoca. Členmi redakčnej rady sa stali Miroslav Demák  a Mária Katarína Hrkľová. Keď ide o členov redakcie zvolení boli nasledovne  Alžbeta Uhrinová-Hornoková z Maďarska a Martin Prebudila zo Srbska. Vydavateľmi sú  Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Slovenská sekcia Spolku vojvodinských spisovateľov, Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci, Celoštátna slovenská samospráva, Čabianska organizácia Slovákov, Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v Rumunsku.

V súčasnosti časopis Dolnozemský Slovák pokračuje vychádzať štyrikrát ročne spolu s knižnými vydaniami.