Miroslav Dudok sa narodil 31. júla 1952 v Erdevíku. Základnú školu skončil v rodisku, slovenské gymnázium v Báčskom Petrovci. Odbor Slovenský jazyk a literatúra vyštudoval na Filozofickej fakulte v Bratislave. Od roku 1992 je jeho život prepojený medzi Srbskom a Slovenskom, keďže pôsobí v oboch štátoch.
Na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade pôsobil ako asistent-praktikant vo vedeckej činnosti, asistent vo výuke, vedecký pracovník, docent, mimoriadny profesor, dnes tu pôsobí ako riadny profesor. Pracoval i na Vysokej pedagogickej škole v Segedíne.
Zaoberal sa i redaktorskou činnosťou. Bol redaktorom mládežníckeho časopisu Vzlet, časopisu Valet, literárneho časopisu Nový život, redaktorom Ľudového kalendára a Obzorov.
Na Slovensku pracoval v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra, dnes vyučuje na Katedre slovanských jazykov na FF UK v Bratislave. Možno povedať, že je spájajúcim ohnivkom medzi vojvodinskou a slovenskou slovakistikou.
Zaoberá sa syntaktickými a štylistickými otázkami slovenčiny a srbochorvátčiny, textovou lingvistikou, teóriou a praxou prekladu, výskumom dejín vojvodinskej slovakistiky atď.
Autorom je veľkého počtu odborných článkov a štúdií z jazykovedy, píše i literárnu kritiku, rozhlasové hry a je zostavovateľom niekoľkých učebníc slovenského jazyka pre základnú školu.
Patrí medzi najplodnejších, najrozhľadenejších a najčastejšie citovaných slovenských jazykovedcov v Srbsku. Bibliografia jeho odborných a vedeckých prác z jazykovedy je veľmi rozsiahla – počíta vyše dvesto bibliografických jednotiek, kam sa zaraďujú vedecké knihy, monografie, štúdie, rozličné príspevky v časopisoch a zborníkoch, preklady a pod.
Zo záľuby sa Miroslav Dudok venuje básnictvu. Do umeleckej literatúry, ktorej je autorom patria diela Schody do básne, Svetelný korbáč, Pečať, Multo plus, Ruberoid, Posuvná hranica, Krátky dych, Tiché putovanie v príbehu.