Albert Martiš

Albert Martiš, dolnozemský ľudovýchovný pracovník, národný buditeľ, spisovateľ, publicista, padinský učiteľ obecnej školy, pravidelný informátor o celom priebehu "Kovačického procesu" v Dolnozemskom Slovákovi, zakladateľ prvého peňažného ústavu v Padine - Vzájomnej pomocnice. Za svojej štyridsaťročnej činnosti sa tento kulpínsky rodák veľmi pričinil o vzdelávanie ľudu a všeobecný rozvoj Padiny.

Jeho otec bol krajčírom, neskôr učiteľom v niektorých slovenských vojvodinských dedinách. Matka pochádzala z učiteľskej rodiny z Kysáča. Vyrastal v rodine s dvomi súrodencami.

V rokoch 1867 – 1869 študoval na srbskom gymnáziu v Novom Sade. Zapájal sa tu do kultúrneho a národného života Slovákov. V rokoch 1869 – 1873 pobudol na nemeckom gymnáziu v Novom Vrbase, kde mu vtedajší riaditeľ gymnázia, Michal Godra vštepil lásku k materinskému jazyku. V rokoch 1873 – 1876 bol na učiteľskej prípravke v Prešove. Cez prázdniny suplikoval po slovenských stoliciach, kde si nazbieral peniaze pre svoje štúdium, ale tu i podrástol duchovne, keď sa stretával s významnými národnými a literárnymi pracovníkmi.

Roku 1877 zložil učiteľskú skúšku v Sarvaši. Po štúdiách, do roku 1895 pôsobil ako učiteľ v Padine. Ako učiteľ obecnej školy tu pôsobil v rokoch 1877-1894. Bolo to v časoch krutej maďarizácie, keď sa medzi ľudom snažil vykonávať účinnú národnobuditeľskú a osvetovú činnosť, zači mnohokrát zažil prenasledovania a trpkosti. On sa však nevzdával a aj po predčasnom suspendovaní roku 1895 pokračoval v národnobuditeľskej činnosti.

Jeho prózy zo života Slovákov na Dolnej zemi, vyšli knižne až po jeho smrti (Statočnosť… na večosť, Na rozcestí, Hriechy mladosti a ine rozprávky). Nedokončené spomienky vyšli pod názvom Pamäti dolnozemského buditeľa (1937) a kniha Autobiografické črty a poviedky (1996).

Albert Martiš má nezmazateľné zásluhy i na rozvoji vojvodinského chmeliarstva, kde sa považuje za jeho priekopníka. Okrem chmeľu pestoval a šľachtil aj iné plodiny, propagoval chov hodvábnika, včiel a celkový pokrok v poľnohospodárstve. Na jeho hospodárstve praxovali viacerí odborníci – Slováci z Vojvodiny. Bohatá je jeho literárna a publikačná činnosť. Články o modernom hospodárení publikoval okrem Obzoru aj v Národných novinách a Národnom hlásniku.

Za úspechy v pestovaní chmeľu bol roku 1889 vyznamenaný striebornou a bronzovou medailou v Paríži a roku 1896 bronzovou medailou na hospodárskej výstave v Budapešti. Albert Martiš sa celý život snažil o povznesenie a tým aj blahobyt slovenského dolnozemského ľudu a paradoxne v posledných mesiacoch svojho života sám doslova trpel hladom.

Zomrel vo veľmi ťažkom položení, v Padine, kde pôsobil plných štyridsať rokov.