Štefan Pavelka

Po Zuzke Medveďovej (1897 – 1985) Štefan Pavelka bol prvým petrovským rodákom absolventom vysokej umeleckej školy a predchodcom ilustrátora, knižného a plagátového dizajnéra, petrovského rodáka Michala Kiráľa (1955 – 1995). Štefan Pavelka však svoju umeleckú púť takmer v úplnosti realizoval na Slovensku, i keď ho žiaci slovenských škôl vo Vojvodine poznali po ilustráciách v čítanke pre 4. ročník základných škôl (1956, 1959) a s jeho grafickým dizajnom sme sa stretli aj pri Srbochorvátsko-slovenskom a slovensko-srbochorvátskom slovníku Emila Horáka (1991).

Výstava Štefana Pavelku na Slovenských národných slávnostiach roku 2009, iba dva týždne po jeho 79. narodeninách, bola vlastne prvým skutočným oboznámením sa s jeho výtvarnou tvorbou a bola to vlastne objavná záležitosť pre širšiu slovenskú vojvodinskú kultúrnu verejnosť.

Akademický maliar Štefan Pavelka sa narodil 24. júla 1930 v Báčskom Petrovci. V rodisku navštevoval základnú školu a absolvoval aj štyri triedy gymnázia. Potom roku 1946 pokračoval na Umelecko-priemyselnej škole v Belehrade, pre ktorú ho pripravoval profesor na petrovskom gymnáziu Vova Rovnev. Po pre­sťahovaní sa na Slovensko pokračoval v decembri roku 1947 v Bratislave na Strednej škole umeleckého priemyslu, ktorú po piatich rokoch úspešne ukončil maturitnou skúškou. V umeleckom štúdiu pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1952 – 1957) u profesorov Čemického a Želibského. Záujem prejavoval o figurálnu kompozíciu, portrét, zátišie a krajinomaľbu. Diplomová práca mu bola figurálna kompozícia Krajnianská krojovaná svadba.

Roku 1957 sa stal členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov a stal sa aj členom početných výtvarných komisií. Bol členom komisií v troch vydavateľstvách: Pedagogické vydavateľstvo, Obzor a Príroda. Po ukončení štúdia sa venoval predovšetkým maľbe, ale čoskoro sa preorientoval na úžitkovú výtvarnú tvorbu, na výstavníctvo (veľtrhy: Incheba, Flóra, Agrokomplex Nitra a veľtrhy v Londýne, Ženeve a vo Varšave) a na plagátovú a knižnú tvorbu. Tiež spolupracoval ako výtvarník s mú­zeami a za muzeálnu tvorbu dostal pamätnú medailu Ľudovíta Štúra v Modre.

Graficky upravil a ilustroval približne 400 kníh (Mestské pamiatkové rezervácie na Slo­vensku, Západné Slovensko, Stredné Slovensko, Výtvarná kultúra výroby, Rosa života, Več­ný plameň atď.) Ilustroval i knihy s poľnohospodárskou tematikou pre vydavateľstvo Príroda a tridsať rokov aj Tranovský kalendár. Za knižnú tvorbu sa mu dostalo niekoľko prestížnych ocenení (1. cena za najkrajšiu knihu roka 1974 Večný plameň od Slovenskej akadémie vied, 1. cena za najkrajšiu knihu roka 1984 za Biologické základy atď.).

Tvoril aj plagáty: výstavné, filmové a humanistické a za plagát získal viacero ocenení, ako napríklad plaketu za najlepší bezpečnostný plagát v priemyselnej oblasti na Medzinárodnej výstave v Melbourne (Austrália, Sydney Grand Prix) a medzi významnejšie ocenenia patrí i 1. cena o najkrajší kalendár sveta – Air Bombai. Roku 2005 sa stal čestným občanom obce Krajné.

Po roku 1990 znovu sa navrátil k maliarskej tvorbe – portrétnej a krajinkárskej – vyu­žívajúc techniky perokresby, kolorovanej perokresby a fotokoláže. Inšpiráciu čerpal v obci, v ktorej žil, na zvlnených myjavských kopaniciach – Krajné. Pre prvú svoju výstavu v rodisku pripravil kolorované perokresby krajnianských krajiniek a figúr v ľudovom kroji, ale na papier položil i jednu svoju spomienku na rodisko. V tom roku mal aj prehliadku celoživotnej tvorby v Kultúrnom dome Samka Dudíka na Myjave. Ďalšiu výstavu v rodisku – po Modrom salóne – mal už o rok k osemdesiatke roku 2009 v Galérii Zuzky Medveďovej. Ďalšiu výstavu v rodisku mal roku 2015.

Zomrel v nemocnici s polyklinikou v Myjave 15. decembra 2013 vo veku 83 rokov.

Autor: Vladimír Valentík