Pavel Grnja

Pavel Grňa sa narodil 19. februára 1937 v Kysáči. Študoval na Učiteľskej škole v Báčskom Petrovci a neskôr diaľkovo skončil Pedagogickú akadémiu v Sombore. Pracoval ako učiteľ v rodisku, kde aj teraz žije na dôchodku. Ako učiteľ pôsobil aj v Aradáči. Známy je ako predstaviteľ dedinskej poviedky vo vojvodinskej slovenskej próze. Je autorom zbierok poviedok Zrenie (1967), Prsteň (1997), románu Prázdniny v poli (1975), tvorby pre deti - rozpravkových príbehov Jarabý vtáčik (1971), Dve Marky a Jurko (1973), Stred sveta (1988).

Jeho poviedky boli zasúpené v antológiách slovenskej krátkej prózy v Juhoslávii Čerené muškáty (1961), Svetlá v kozube (Bratislava 1988), Jahač iz Turkmenije (1973, v preklade do srbčiny), Švetla u kotľanki (1977, v preklade do rusínčiny) a Hlboké koľaje (Bratislava 1988). V priebehu posledného poldruha desaťročia krátke poviedky uverejňoval najmä  v rodinnom magazíne Rovina a v Národných kalendároch. Na motívy jednej  svojej krátkej poviedky napísal  divadelnú hru Sto mariek, ktorá v roku 2002 vyšla na pokračovanie v Rovine a bola zaradená aj do knihy Nová slovenká vojvodinská dráma (2004). Na prelome storočí napísal pre petrovskú televízu aj 208 desaťminútových epizód pod názvomSusedovci. Písal aj verše pre deti: dve jeho básne boli zaradené  do antológie slovenskej poézie pre deti v Juhoslávii Kúpim bombón ako vráta (1995) Miroslava Demáka. Bol prvým šéfredaktorom Kysáčskych novín (1991-1992).