Mihal Kiralj

grafičar i likovni pedagog
Mihal Kiralj
( 21. februar 1955 - 28. februar 1995 )

Michal Kiráľ sa narodil 21. februára 1955 v Báčskom Petrovci. Stredné umelecké vzdelanie nadobudol na Strednej umeleckej škole Bogdana Šuputa v Novom Sade a vysoké na Fakulte úžitkových umení v Belehrade, kde roku 1979 vyštudoval knižnú a voľnú grafiku. Pracoval ako výtvarný pedagóg na petrovskom gymnáziu (1979 – 1981) a v tom období bol i iniciátorom a jedným zo zakladateľov petrovskej Galérie Blatno. Jeho zásluhy na propagácii výtvarného umenia v Petrovci sú mimoriadne.

Po pedagogickej práci na gymnáziu v Petrovci pracoval určitý čas ako technický redaktor týždenníka Hlas ľudu a od roku 1985 pôsobil ako ilustrátor, grafický a výtvarný redaktor vydavateľstva Obzor-Tvorba v Novom Sade. V najťažších rokoch tohto vydavateľstva bol aj jeho posledným riaditeľom (1993 – 1994). V tomto období bol určitý čas i prednášateľom typografie na Fakulte úžitkových umení v Belehrade. Od roku 1995 – po pripojení vydavateľstva Obzor-Tvorba k Účastinnej spoločnosti tlačiareň Kultúra v Petrovci – mal pracovať na mieste námestníka riaditeľa pre vydavateľskú činnosť. Osud mu to však nedoprial. Po kratšej a zákernej nemoci umrel v Petrovci 28. februára a pochovaný bol na petrovskom cintoríne 1. marca 1995.

Chlapec, kombinovaná technika, 1978
Fotografiu diela poskytol Vladimír Valentík

Michal Kiráľ sa u nás zaslúžil predovšetkým ako výtvarný a grafický redaktor knižných vydaní a časopisov, najmä časopisu pre deti Pionieri, resp, Zornička. V Pionieroch sa prvýkrát ako ilustrátor predstavil roku 1974. V tom istom roku ilustroval i knihu Anny Majerovej: Keď som behal bosý. Neskoršie ilustroval ešte i knihy Pavla Mučajiho, Juraja Mučajiho, Juraja Tušiaka a Viery Benkovej. Ilustračnú tvorbu Michala Kiráľa charakterizuje dynamická expresivita výrazu, ktorú dosahoval pomocou ostrolomených formotvorných línií. Jeho ilustrácie boli vždy hravé, radostné a neraz vtipné. Mali dynamický rytmus, pričom boli komunikatívne a vyznačovali sa adresnosťou prejavu. Ako ilustrátor sa dopracoval k svojmu vlastnému a rozpoznateľnému rukopisu a rovno tak aj k svojráznej charakterizácii, či ikonografii postáv blízkej súčasnej senzibilite dieťaťa. Na jeho ilustrátorský postoj určite vplýval komiks a kreslený film pre deti. Svojou autentickou, originálnou kresbou, v prvom rade, zdôrazňoval detskú hravosť.

Bez názvu, kombinovaná technika, 1979
Fotografiu diela poskytol Vladimír Valentík

Michal Kiráľ sa však neobmedzoval iba na ilustráciu, ale venoval pozornosť i ďalším komponentom kníh a časopisov, pričom organizoval všetky stavebné prvky časopisu alebo knihy tak, aby vytvoril štýlovo harmonický a jednotný objekt. Zámer mu teda bol tvoriť knihu ako celistvý artefakt, pričom sa mu darilo výtvarno-estetické nároky zladiť s účelovo-funkčnými potrebami. Pripomeňme iba návrhy prebalu edície Tvorba a edície Mosty. Okrem toho mimoriadny dôraz dával i na typografickú stránku časopisu alebo knihy, na grafickú úpravu textu, rozvrh sadzby a podobné komponenty, pričom pravidelne dosahoval výtvarne veľmi kultivované riešenia. Michal Kiráľ ako ojedinelý predstaviteľ a priekopník moderného knižného výtvarníctva vybudoval v našom umení pôvodné základy tohto odvetvia u nás. Z jeho tvorby boli na výstavách taktiež veľmi povšimnuté pôvodné projekty nových typov písma a netreba zabúdať ani na hlavičky časopisov. Okrem toho Michal Kiráľ ako grafický dizajnér je i autorom početných znakov podnikov a manifestácií (napr. znak Slovenských národných slávností alebo znak osláv 250-teho výročia príchodu Slovákov). Pre širšiu verejnosť objavom budú určite i jeho voľné grafické listy, ktoré mali prevahu v jeho tvorbe v prvom tvorivom období – koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov – keď vznikol i cyklus zaujímavých kresieb.

Von, kombinovaná technika, 1978
Fotografiu diela poskytol Vladimír Valentík

Michal Kiráľ bol členom Združenia výtvarných umelcov úžitkového umenia a dizajnérov Vojvodiny v Novom Sade a členom Spolku grafikov Slovenskej výtvarnej únie v Bratislave. Vystavoval svoje práce na spoločných výstavách oboch združení (v Juhoslávii od roku 1977) a začiatkom roka 1994 sa jeho meno a reprodukcia jednej jeho práce dostali i do veľkého spoločného katalógu najpoprednejších slovenských grafikov, ktorý vydala Slovenská výtvarná únia v Bratislave. Samostatnú výstavu, najmä svojej úžitkovej grafickej tvorby, mal v Galérii Forma v Novom Sade v júni roku 1988. Bol členom Rady Galérie Zuzky Medveďovej v Petrovci a tri jeho práce sú súčasťou stálej výstavy Zbierky súčasného slovenského výtvarného umenia v Srbsku v Galérii K. M. Lehotského na petrovskom gymnáziu.

Michal Kiráľ sa teda u nás, v kultúre a výtvarnom umení Slovákov v Srbsku, zaslúžil ako umelec estét a vrcholný profesionál vo svojom odbore.

Vladimir Valenćik