Vladimir Dorča

Vladimír Dorča, charakterizovaný ako „satirik, autor pre deti, novinár v týždenníku Hlas ľudu v Novom Sade" ([V.H.] In: Slovník slovenských spisovateľov Dolnej zeme, 1994, s. 18). Širšej čitateľskej verejnosti je známy predovšetkým ako humorista a reportér.

Narodil sa 23. apríla 1944 vo vojvodinskom Báčskom Petrovci vo vtedajšej Juhoslávii, kde skončil základnú školu a v roku 1964 aj gymnázium. Študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zomrel 27. júna 2005 v Kulpíne.

Jeho tvorivá púť je spätá predovšetkým so slovenským týždenníkom Hlas ľudu, ktorý vychádza v Novom Sade. Prvý príspevok, humoresku, tu uverejnil už  roku 1964, keď sa stáva pravidelným externým spolupracovníkom. Dorča natrvalo zakotvil v Hlase ľudu 1. apríla 1971. Zo začiatku bol novinár, neskoršie sa stal redaktorom, „umožňujúc týždenníku nadobudnúť svojrázny profil a rozpoznateľnú identitu predovšetkým svojimi reportážami, humoreskami a cestopismi" ([V.V.] In: Dorča, 2001). Vladimír Dorča bol i zástupcom šéfredaktora (1986 - 1988), resp. šéfredaktorom čiže zostavovateľom Národného kalendára (1998 - 2000). Spolupracoval aj s inými slovenskými časopismi v Srbsku a Čiernej Hore, Novosadským rozhlasom a TV Nový Sad.

Jeho reportáže a humoresky boli prekladané a uverejňované v rôznych novinách a časopisoch bývalej a súčasnej Juhoslávie, ako aj na Slovensku a v slovenskej tlači v Maďarsku a Rumunsku. Ako humorista a reportér vydal sedem kníh: Trinásť do tucta (1984), Torta s jedným vajcom (alebo knižka, ktorá sa teší na čitateľa gurmanda) (1995), spolu s Máriou Lučetincovou Rok z rukáva (2000), Moja Austrália? (2001), spolu s bratom Jánom Dorčom Rozmarné reportáže (2001), Dobrodružstvá rytiera Pustého hradu (2003) a Potulky za Ruženkou (alebo rytier Pustého hradu v ošiali mája) (2004).

Od roku 2009, od kedy existuje Novinárska súťaž Asociácie slovenských novinárov, jedna z novinárskych cien nosí meno Vladimíra Dorču.