Mikulaš Šnajder Trnavski

Mikuláš Schneider - Trnavský sa narodil 24. mája v roku 1881 v Trnave. Bol hudobným skladateľom, dirigentom,  pedagógom a národným umelcom. Počas celého života sa venoval ľudovej hudbe. Ako mladý spieval v chlapčenskom zbore u jezuitov, neskoršie bol organistom a regenschorom.

Maturoval v roku 1900 na arcibiskupskom gymnáziu v Trnave, po ukončení ktorého nastúpil na štúdium konzervatória v Budapešti (kompozíciu u Hansa Koesslera). Následne v roku 1901 až 1903 navštevoval konzervatórium vo Viedni (kompozíciu u Hermana Grädenera). Vo Viedni bol aktívnym pri kultúrno-politickej činnosti spolkov Národ a Tatran, kde sa sústreďovala mladá slovenská inteligencia. Práve v tom čase sa bližšie zoznámil aj s ľudovou hudbou. Od roku 1903 až 1905 sídlil v Prahe kde sa učil hre na organe u Josefa Kličku a kompozíciu u Karla Steckera. Roky v Prahe mali významný vplyv na jeho budúcu tvorbu. V Prahe sa lepšie zoznámil s českou hudbou presnejšie so Smetanovou a Dvořákovou, ktorá mala základný vplyv na jeho kompozičný sloh.

Prvým vytlačeným dielom Mikuláša Shneidera - Trnavského bola zbierka úprav národných piesní pre spev a klavír, v ktorej sa nachádzala aj prvá harmonická úprava hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska.

Jeho prvým zamestnaním bola práca rengenschoriho Pravoslávnej cirkvi vo Veľkom Bečkereku čiže v Zreňanine, kde nastúpil v roku 1906 „Trnava – Viedeň, dve hodiny, susedstvo. Trnava – Bečkerek – nekonečná púť! Bol to pre mňa orient, v ktorom som sa nevedel orientovať. Iní ľudia, iný temperament, iné zvyky a spôsoby“. Umelcovi sa počas svojej práci podarilo uviesť do života 45-členný orchester, divadelný súbor a 50-členný spevácky zbor, ktoré potom poskytovali mestu pozoruhodné koncerty a divadelné predstavenia. Počas pobytu v Bečkereku pracoval na prvej zbierke Pôvodné slovenské piesne a vznikla tu aj zborová skladba Slovenský bunt na text revolučnej básne Vavra Šrobára, ktorej zhudobnenie si Šrobár od Trnavského objednal. Pravdepodobne zo skúseností regenschoriho srbskej pravoslávnej cirkvi vznikla aj jeho skladba Věruju v jedinago Boga z roku 1929.

Prvú zbierku pôvodných piesní vydal v roku 1907, kedy stúpla jeho popularita. Zo srbského Bečkereku odišiel po prijatí ponuky známeho českého barytonistu Božu Umirova (Bohumír Nepomucký), ktorého potom sprevádzal na turné po Európskych metropolách ako Paríž a Berlín, kde zazneli i jeho skladby.

Po návrate do Trnavy sa opäť venuje práci regenschoriho pri chráme Sv. Mikuláša, kde píše chrámové diela, upravuje duchovné piesne, upravuje ľudové a koná zbierky umelých piesní.

Za svoju hudobnú, skladateľskú tvorbu získal množstvo uznaní a významných ocenení. V roku 1933 získal cenu za zásluhy o rozvoj cirkevnej hudby - Rytier rádu sv. Gregora, ktorú mu slávnostne udelil pápež Pius X. V roku 1938 bol nositeľom Štefánikovej krajinskej ceny. Štátnu cenu za umenie získal dvakrát, a to v roku 1940 a 1948. Už v pokročilom veku presnejšie 24. augusta 1956 mu bol udelený titul národného umelca, ktorý získal za celoživotné dielo.

Jeho najvýznamnejším dielom pre klavír je Slovenská sonatína, pre orgán Kytica prelúdií pre organ. Keď ide o komorné skladby prominentnou je Sonáta g – mol pre husle a klavír. V 20. rokoch napísal viacero zbierok piesní ako: Zo srdca, Nad kolískou, Slzy a úsmev, Slovenské ľudové piesne a i. Medzi známe orchestrálne skladby Mikuláša Schneidera – Trnavského patria Dumka a tanec, Slovenská suita a i. Hudobnodramatickou známou skladbou hudobníka je Bellarosa – opereta v troch dejstvách.

Zostavil i Jednotný katolícky spevník na požiadanie Spolku sv. Vojtecha. Dielo Modlitby a piesne v súčasnosti má výnimočnú hodnotu a je svojráznym prameňom, ktoré obsahuje mnohé jeho zborové a omšové diela, ktoré nie sú zachované v rukopisoch. Na sklonku života skomponoval Symfóniu e mol – Spomienkovú v roku 1956, ktorá bola jeho jedinou symfóniou. Tiež napísal i orchestrálne dielo Slovenská suita Keď sa pieseň rozozvučí v roku 1957. Pričinil sa o založenie Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave.

Umrel 28. mája v roku 1958 v Bratislave.