Slovaci u Vojvodini

O tradičnej kultúre a spôsobe života Slovákov vo Vojvodine bol už v Srbskej republike aj na Slovensku zhromaždený značný potenciál empirických a teoretických poznatkov. Sú však príliš atomizované a rozptýlené v odbornej literatúre a periodickej tlači najrozličnejšieho zamerania. Nemáme publikáciu, ktorá by sumarizovala a syntetizovala existujúce poznatky, aby mohla saturovať/uspokojovať aktuálne potreby rôznych úsekov vedecko-poznávacej, kultúrno-spoločenskej a politickej praxe súčasnej spoločnosti.

Prínos projektu treba vidieť v tom, že jeho publikačný výstup bude prvým súhrnným a na interdisciplinárnom základe (etnológia, folkloristika, historiografia, demografia, jazykoveda, umenovedné poznatky) koncipovaným dielom o historickom a etnokultúrnom vývine vojvodinských Slovákov. Pri rozpracovávaní tejto problematiky riešitelia projektu prehodnotia staršie a neudržateľné teoretické prístupy, hypotézy a závery. A zároveň uplatnia novšie a progresívnejšie koncepty, ktoré môžu uspokojivejšie vysvetliť novonastolené problémy kultúry, spôsobu života a identity vojvodinských Slovákov. Metodologickým ťažiskom projektu bude koncept procesuálnosti. Čiže dôraz na kontinuitné a diskontinuitné trendy vo vývine vojvodinských Slovákov, ktoré sa prejavovali vo vzťahoch pretrvávania a zmeny, tradície a inovácie, prijímania a odmietania, odolávania a splývania. Prínos projektu spočíva aj v rozšírení databázy existujúcich poznatkov, hlavne na úseku bibliografických súpisov, fotografickej a grafickej vizualizácie, ako aj pri kompletizácii empirických materiálov rozpracovávanej problematiky.

V prvej etape (2014) sa realizácia projektu skoncentruje na kompletizáciu existujúcich empirických poznatkov v rôznych publikovaných prameňoch, ako aj v dokumentačných fondoch výskumných, archívnych, múzejných a ďalších inštitúcií a v súkromných zbierkach. Preto sa realizácia projektu sústredí na rešeršnú činnosť v podobe zostavovania bibliografických prehľadov a súpisov prameňov. Taktiež na excerpčnú a reprografickú činnosť zameranú na vytváranie databázy textových, ikonografických, archívnych, trojrozmerných a ďalších dokladov/informácií k rozpracovávanej problematike. Počítať treba aj s krátkodobou dokumentačnou prácou vo vytypovaných lokalitách so slovenským obyvateľstvom.

V prvej etape si realizácia projektu vyžiada 2 – 3 desaťdňové študijné cesty do Srbskej republiky vedúceho projektu Jána Botíka, ktorý je občanom Slovenskej republiky, zamerané na výskumné a konzultačné aktivity. V druhej etape (2015) sa realizácia projektu sústredí na dokompletizovanie empirickej databázy. Avšak ťažisko riešenia projektu bude spočívať vo vyhodnocovaní a v analytickom rozpracovávaní zhromaždených empirických materiálov. A zároveň aj v tvorbe textovej a ilustračnej zložky publikačného výstupu/monografie, so zhodným názvom, aký má aj tento projekt. Aj v druhej etape si realizácia projektu vyžiada jednu až dve desaťdňové študijné cesty vedúceho projektu J. Botíka, zamerané na edičné a konzultačné aktivity, spojené s finalizáciou rukopisu monografie.

Obsahová štruktúra publikačného výstupu/monografie projektu (Slovenské osídlenia v Báčke, Banáte a Srieme, Zapúšťanie koreňov a formovanie slovenskej enklávy vo Vojvodine, Evanjelická cirkev a luteranizmus v živote vojvodinských Slovákov, Tradičná agrárna kultúra, Sídla, stavby a bývanie, Strava a stravovanie, Odev a odievanie, Remeslá a domácka výroba, Spoločenstvo obce a rodiny, Kalendárne a rodinné obyčaje, Ľudová pieseň a hudba, Emigrácia do zámoria a reemigrácia do krajiny predkov, Kontinuita a diskontinuita v etnokulturálnom vývine vojvodinských Slovákov, Bilingvizmus, synkretizmus a kultúrna dvojdomosť ako dôsledok medzietnických kontaktov a interkulturálnych spojitostí, Slováci v multietnickom spoločenstve Vojvodiny a Srbska).

V súčasnosti v Srbskej republike nieto graduovaného etnológa či sociokultúrneho antropológa, ktorý by sa venoval výskumu vojvodinských Slovákov v takom rozsahu, aby sa dalo zaangažovať ho na realizácii tohto projektu ako jeho hlavného či vedúceho riešiteľa. Rozhodnutie zainteresovať Jána Botíka za vedúceho tohto projektu vzišlo z obojstranného záujmu. Ján Botík sa problematike zahraničných, vrátane vojvodinských Slovákov, venuje už zopár desaťročí. Výsledky svojho dlhodobého bádateľského záujmu publikoval v mnohých čiastkových štúdiách, aj vo viacerých knižných publikáciách. Jeho erudícia, ako aj výsledky jeho bádateľskej činnosti, možno považovať za spoľahlivú garanciu, že realizáciou tohto projektu sa dosiahnu vytýčené ciele.