Aranžman: Ervin Malina
Izvođači: Dušana Babinjec, Martin Jan Javornjik i Zlatko Klinko
Ďurko Ďurík, dieťa z dediny,
zdelal dielo z divej ďateliny.
Div či nediv, ale je to tak
od deda zdedil ďalekohľad.
Zo dňa na deň cez neho sa díval
ako Ďavko chvostom kýval,
ako ďateľ dierku vyďobal,
debnár v dielni pracoval,
deťom ďumbierik daroval.
Div či nediv, ale je to tak
Ďurko zdedil ďalekohľad.
Aj ďalší deň cez neho sa díval
o ďalekých dobrodružstvách sníval:
desiatky divých kúskov vystrájať
na doskách sveta s deťmi sa hrávať.
Vďačne sa za potlesk v divadle ukláňať,
desatoraký úsmev u divákov vyvolať.
Ešte k tomu s dievčaťom z piatej A
ďuznúť na scénu – to je paráda!
Div či nediv, ale je to tak
Ďurko zdedil ďalekohľad.
„Ďakujem dedo za ďalekohľad
cez neho sa dívam veľmi rád,
predsa iné diaľky lákajú ma
ďubkať po divadle, tam čakajú ma.
Na Dni detského divadla zavítať,
denodenne dráhou múz putovať,
desiatkami priateľov sa obsýpať,
služobníkom Tálie sa stáť.“
Lebo v detskom svete je mnoho Ď,
ale iba jedno je 3-krát Ď.
You need Flash player to see this content.