Slovačko kulturno-umetničko društvo "Štefanik", Bingulja

Prvým spolkom binguľských Slovákov bol Slovenský spolok Beseda, založený v novembri roku 1920. Jeho prvým predsedom bol slovenský evanjelický farár v Binguli Fedor Ormis. V roku 1942 Beseda zaznamenala najväčší počet členov v dejinách spolku – 57 rodín. Výročné a valné zhromaždenie Besedy v roku 1940 bolo 28. januára. Zaznamenané je ešte, že v roku 1939 Beseda nacvičila dve divadelné predstavenia a zorganizovala tri oslavy. Uvádza sa i fakt, že spolková knižnica v tom roku mala 508 kníh. Z uvedeného možno uzavrieť, že Beseda mala tak zábavný, ako aj vzdelávací a kultúrny charakter. Posledné valné zhromaždenie Besedy bolo usporiadané 7. februára roku 1943, kedy jej činnosť zaniká až do konca druhej svetovej vojny.

Po ukončení vojny binguľský slovenský spolok opäť začína svoju činnosť. Zápisnice z tohto obdobia sú zničené, takže je ťažko zistiť, či spolok po obnovení práce hneď začal pôsobiť pod novým menom SKOS Milana Rastislava Štefánika alebo pod starým menom Beseda po rok 1958, kedy sa prvýkrát zjavuje nové meno spolku. Ani od roku 1958 po rok 1972 neexistujú žiadne údaje o činnosti binguľského spolku. Od roku 1972 sa však jeho činnosť začína zintenzívňovať. Binguľčania si v spolku usporadúvajú zábavné večierky, Rybací večierok, tradičné oslavy Hromníc, v binguľskom spolku boli vítané i spolky zo slovenských vojvodinských osád, nacvičovali sa v ňom divadelné predstavenia, organizovalo dvíhanie a váľanie mája a iné. V roku 1977 spolkári začali realizovať svoje plány – adaptáciu budovy Slovenského domu.

Od roku 2001 binguľský spolok pôsobí pod menom Slovenský kultúrno-umelecký spolok Štefánik Binguľa. V rámci SKUS Štefánik pôsobil detský folklórny súbor Čerešničky. Binguľský spolok sa pravidelne zúčastňoval na takmer všetkých slovenských a neslovenských podujatiach, ktoré sa usporadúvajú u nás. V rámci SKUS Štefánik pôsobila i tanečná, detská tanečná a divadelná odbočka. Činnosť binguľského spolku Štefánik je v súčasnosti spätá s finančnými podmienkami a tak odbočky, ktoré v spolku existujú, nie sú až v takej miere aktívne. Binguľa je prostredie, v ktorom je málo Slovákov, a zvlášť je málo Slovákov aktívnych na kultúrnom poli. Ešte keď nie sú financie, aby sa tá aktivita podporila, spolok upáda do pasivity. A od týchto podmienok závisí aj to, či sa Binguľčania budú môcť zúčastniť na kultúrnych podujatiach alebo nie.

Spolkové zápisnice nehovoria mnoho. V novšej dobe takmer ani neexistujú, takže je veľmi ťažko uviesť presné údaje o aktivite binguľského spolku.

Správa SKUS Štefánik spolu so zborom Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Binguli a MOMS-om sa uzniesli na tom, že spoločnými silami zorganizujú oslavy 150. výročia príchodu prvých slovenských rodín do Bingule a 145. výročia založenia Slovenskej školy v Binguli. Pri tejto príležitosti je vydaná i kniha Slováci v Binguli 1857 – 2007.