Slovačko kulturno-prosvetno društvo Jednota, Šid

Rok 1894 pre šídskych Slovákov sa môže chápať ako začiatok organizovanej kultúrnej a duchovnej činnosti. Totiž roku 1894 sa zakladá matkocirkev Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Šíde. Odvtedy väčšina udalostí súvisiacich s kultúrou a duchovným životom sa zaznamenáva alebo získava svoje miesto v rozpravách v cirkevnom zbore.

Prvý šídsky slovenský spolok v oblasti kultúry bol založený v roku 1913. Bol to Slovenský čítací spolok. Zakladateľ a prvý predseda spolku bol vtedajší farár Slovenskej evanjelickej cirkvi v Šíde Ján Lacko. Pri zakladaní mal 150 kníh. V týchto miestnostiach spolok pôsobil do roku 1936, keď sa presťahoval do miestností v dome Juraja Čipkára.

V 20. rokoch minulého storočia sa založil nový kultúrny spolok – Československá beseda. Beseda vyvíjala činnosť spolu s čítacím spolkom až do roku 1936 v spoločných miestnostiach v dome Ondreja Čániho. Beseda, ako aj čítací spolok, mali svoju knižnicu, ktorá mala asi 250 kníh. Mala aj divadelnú sekciu a každý rok sa predstavila s niekoľkými premiérami. Režisérmi v tom čase boli najčastejšie starší herci, nepočítajúc obdobie rokov 1928 – 1930, keď režisérom bol učiteľ Michal Thýr. S predstaveniami sa pohostinsky predstavovali najčastejšie v Erdevíku, Binguli, v Ľube, ale aj v Báčskej Palanke, v Starej Pazove a v iných osadách, kde žijú Slováci.

Prvým predsedom bol Vladimír Boboš. Československá beseda roku 1929 kúpila dom od Ondreja Čániho a oba spolky vyvíjali aj naďalej svoju činnosť. Na mieste, kde bola stará budova, dnes je budova Slovenského národného domu.

V období rokov 1945 až 1948 v Šíde existovali a vyvíjali činnosť tri slovenské spolky. Slovenský čítací spolok pôsobil v dome Juraja Čipkára, Československá beseda v bývalom dome Ondreja Čániho a miestny odbor Matice slovenskej v dome Jána Stupavského v Ulici Marinci 138.

Ustanovujúce zhromaždenie Matice sa konalo 25. decembra 1945. Za prvého predsedu zvolili Pavla Kollára s prezývkou Stalin. V tom období celková činnosť v oblasti kultúry prebral na seba miestny odbor Matice slovenskej. Veľmi významná aktivita, ktorú mal na starosti miestny odbor, bolo organizovanie rôznych prednášok a kurzov s cieľom zvýšiť všeobecné vzdelávanie a gramotnosť členov.

Kultúrne aktivity, akými bola činnosť dramatickej a folklórnej sekcie, sa vyvíjali v miestnostiach starého Slovenského domu v Čániho dome. 30. novembra 1947 spolkom doručili súdne rozhodnutie, ktorým sa Čaniho dom aj formálne stal majetkom šídskych Slovákov, a tým aj miestneho odboru Matice slovenskej, ktorý tento postup pred súdom aj začal.

V oblasti kultúry, v prvom rade treba vyzdvihnúť úspešnú činnosť knižnice, v ktorej bolo asi 500 kusov kníh. Činnosť divadelnej sekcie bola taktiež významná, lebo za rok pripravila aj tri premiérové predstavenia a riadne sa zúčastňovala na všetkých prehliadkach dramatickej tvorby, ktoré sa organizovali. Okrem nich sa tu javia aj začiatky formovania folklórnej sekcie, ktorá v neskoršom období v práci tohto spolku bola základom všetkých činností.

Slovenský kultúrno-osvetový spolok, neskôr Slovenský kultúrno-osvetový spolok Jednota Šíd vznikol integráciou troch slovenských kultúrnych spolkov, ktoré existovali v období rokov 1945 – 1948. Najprv v decembri 1947 Slovenský čítací spolok a Československá beseda vyniesli rozhodnutie integrovať sa do Miestneho odboru Matice slovenskej Šíd a pod tým názvom spoločne pôsobili do 1. augusta 1948, keď vyniesli rozhodnutie, že miestny odbor zaniká so svojimi aktivitami pod tým menom a pokračuje v aktivitách pod novým názvom Slovenský kultúrno-osvetový spolok.

Prvým predsedom nového Kultúrno-osvetového spolku bol Juraj Denďúr. Kompletný majetok bývalých spolkov stal sa majetkom novoformovaného kultúrno-osvetového spolku. Najprv spolok získal vlastníctvo nad starou budovou Čániho domu, v ktorom spolky vyvíjali činnosť v predchádzajúcom období, tiež nakladali celkovým fondom kníh, ktorých bolo vyše 500. Pri tomto spomenieme, že spolok vlastnil rádioprijímač, ktorý v tom čase malo iba niekoľko rodín v Šíde, takže ľudia prichádzali do domu počúvať správy. Že spolok bol vždy pokrokový, svedčí aj ďalší fakt, že jeden z prvých troch televíznych prijímačov v Šíde kúpil kultúrno-osvetový spolok.

Aktivity v kultúrno-osvetovom spolku boli iba pokračovaním predchádzajúcej činnosti subjektov, z ktorých spolok vznikol. V tých rokoch činnosť čitárne bola výnimočne ocenená a veľký počet Slovákov využíval služby tejto knižnice, či bral knihy na čítanie. Žiaľbohu, netrvalo to dlho. Práca čitárne pomaly upádala, aby v 60. rokoch 20. storočia celkom zanikla.

Dnes existuje veľký počet kníh z čitárne v tom období, ale bol doplnený aj knihami z neskoršieho obdobia. Žiaľbohu, knihy nik nevyužíva a stoja v priečinkoch spolku. Je to iste väčší počet aj veľmi hodnotných exemplárov kníh, ktoré sú vytlačené ešte v 19. storočí.

Divadelné aktivity pokračujú aj v 50. rokoch 20. storočia. Režisérmi predstavení sú učitelia Anna Havranová, Jozef Farkaš, Božena Škuľcová, Jozef Vanek, Zuzana Chrčková a Katarína Šuleková. Aktivity divadelnej sekcie zanikajú roku 1963. Po krátkom období rokov 1967 až 1971 divadelný život nakrátko ožil a režisérmi boli Stanislav Stupavský a Samuel Zorian.

Slovenské národné slávnosti sa konali v Šíde v Slovenskom parku v auguste rokov 1946 až 1960. Organizátor týchto slávností najprv bol Miestny odbor Matice slovenskej v Šíde, neskôr SKOS Jednota Šíd. Tieto slávnosti boli prehliadkou folklóru. Na slávnosti sa folklórne spolky pripravovali počas celého roku, aby sa v tom najlepšom svetle mohli predstaviť obyvateľom Šídu v ten deň. Pravé začiatky folklórneho organizovania Slovákov v Šíde sa spájajú s organizovaním Slovenských národných slávností. Odvtedy je pri spolku aktívna folklórna odbočka, v ktorej sa najprv javí len jedna skupina, aby sa neskôr formovala detská folklórna skupina, ako aj folklórna skupina starších. S prácou folklórnej skupiny sa spája meno učiteľky Zuzany Chrčkovej. Táto začala pracovať ako choreograf a ako člen jedného z prvých súborov, ktoré sa predstavili šídskemu publiku.

Folklórna sekcia tohto spolku sa zúčastnila na programe prvého festivalu slovenského folklóru v Hložanoch, ktorý neskôr prerástol vo festival Tancuj, tancuj... Ináč, s festivalom spája Šíďanov ešte niečo. Na festivale v Šíde festival pomenovali Tancuj, tancuj... a SKOS Jednota festivalu daroval zástavu, ktorá aj dnes veje na stožiari počas konania každého festivalu.

Roku 1979 sa zakončila rekonštrukcia budovy Slovenského domu a založil sa nový správny výbor na výročnej konferencii, ktorá sa konala v apríli 1979. Za predsedu zvolili Stanislava Stupavského. Prvá s činnosťou začala folklórna sekcia, ktorá mala rýchlo formované tri súbory. Detský, mládežnícky a súbor dospelých. Choreografie zostavovala Zuzana Stupavská.

Divadelná sekcia začína svoje aktivity trochu neskôr a réžiu preberá Stanislav Stupavský a Samuel Zorian.

Založila sa aj recitačná sekcia, v ktorej boli činné aj deti, aj dospelí.

Výtvarná sekcia, do ktorej sa zapojilo asi 10 výtvarníkov, väčšinou insitných, ale aj akademických maliarov, roku 1980 usporiadala výstavu výtvarných prác a ručných prác. Táto výstava sa tešila veľkej pozitívnej odozve nielen v Šíde, ale aj v celej obci. Výtvarná sekcia bola činná iba niekoľko rokov a potom sa výtvarní umelci presťahovali do novozaloženého výtvarného klubu Savu Šumanovića a časťou pokračovali tvoriť pre seba. Mnohí z týchto maliarov sú aj dnes veľmi aktívni, pričom treba vyzdvihnúť dvoch maliarov Jána Kukučku a Ondreja Holuba, ktorí vystavujú na mnohých výstavách s výnimočnými exponátmi.

Divadelná odbočka už roku 1980 zastavila činnosť a v tom istom roku zaniká aj recitačná sekcia. Folklórna sekcia od roku 1980 sa stala najdôležitejšou sekciou spolku a aktívna je aj dodnes.

Slovenský kultúrno-umelecký spolok Jednota prebral na seba úlohu byť nositeľom všetkých akcií súvisiacich s kultúrnymi aktivitami a pestovaním tradícií kultúry šídskych Slovákov. Spolok spolu s matičiarmi a evanjelickou cirkvou v Šíde v roku 2002 úspešne zorganizovali festival Rozospievaný Sriem ako aj v roku 2002 festival Tancuj, tancuj.

Medzi všetkými zložkami sa folklórnej skupine zatiaľ s darí najlepšie. O aktívnej činnosti svedčí aj účasť na FF Tancuj, tancuj v roku 2010 v Hložanoch, keď šidskí folkloristi predviedli tanec Ruženy Červenskej pod názvom Už dozreli červené jahody. Ešte do polovice roka 2010 boli aktívne tri tanečné skupiny, ale v druhej časti roka sa pomaličky členovia začali rozchádzať. Títo tanečníci patrili do vekovej skupiny nad sedemnásť rokov a mnohí z nich boli študenti a iní sa napríklad práve oženili. Či už bol dôvod na ukončenie škola, alebo iné v princípe išlo hlavne o nedostatok voľného času na túto aktivitu, alebo to bola iba zmena generácií. V každom prípade sa šíďania nevzdávajú a podľa slov vedenia súboru, žezlo vystupujúcej skupiny prevezme mladšia generácia. Od roku 2008 je predsedom spolku Vladimír Čáni a tanečné skupiny nacvičuje jeho manželka Helena Uram Čániová. Nácviky sú zvyčajne iba raz týždenne a to prevažne počas víkendu.

Orchester je zložený z muzikantov rôzneho veku. Zvyčajne hudobne sprevádzajú tanečníkov a spevákov počas vystúpení a niekedy aj pri nacvičovaní.

Už dlhšiu dobu v šídskom SKOSe nefunguje žiadna spevácka skupina. Domáci uvádzajú ako dôvod hlavne nedostatok odborníkov v tejto oblasti, korí by sa venovali spevu a nacvičovaniu. Zatiaľ sa samostatne nacvičujú iba niekoľko speváčok a to individuálnym tréningom.

V snahe udržať akúsi formu divadelníctva v rámci SKOS Jednota pretrváva aj v súčasnosti. Väčšinou sa nacvičujú krátke divadelné formy, hlavne pri príležitosti vianočných programov. V princípe za posledných tridsať rokov sa zatiaľ nepodarilo zorganizovať a založiť konkrétny divadelný krúžok. Ako jeden z problémov je aj nedostatok kádrov v danej oblasti, ale aj jazyková bariéra. Ochotníci sa jednoduchšie prejavujú napríklad pri tanci, kde sa slovenský jazyk nemusí toľko prejavovať ako pri divadle. V poslednom období sa pri väčšine udalostí často používa, v rámci organizácie a dorozumievania srbský jazyk, ako jazyk komunikačný.

SKOS Jednota pravidelne organizuje kultúrno-umelecké programy na konci školského roku a podobne aj okolo Vianoc. V priestoroch spolku taktiež pravidelne organizujú predstavenia aj ekumenické spolky a to v období Vianoc a Veľkej noci. Tieto miestnosti sa využívajú i pre rôzne iné príležitosti slovenskej menšiny. Posledne to boli vystúpenia rôznych súborov, výstavy, návštevy zahraničných hostí, stretnutia a pod. Okrem tohto spolku v Šíde existuje aj rusínsky kultúrno – umelecký spolok Ďura Kiš, a najväčší a najaktívnejší je srbský spolok Sveti Sava.

Stanislav Stupavski i Marijan Pavlov