Prezentacija desetogodišnjeg rada ZKVS

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov bol slávnostne otvorený 18. januára 2009.

Ústav svoje ciele dosahuje v rámci svojich štyroch pracovných oddelení, rozvojovo-výskumnou činnosťou, informačno-dokumentačnou a komunikačnou činnosťou, odborným zdokonaľovaním a vzdelávaním v oblasti kultúry a umenia a rozvíjaním vonkajších vzťahov.

Rozvojovo-výskumné oddelenie sa venuje vedeckým a odborným výskumom menšinového života, kultúry a umenia slovenského národného spoločenstva vo Vojvodine. Toto oddelenie zastrešuje vydavateľskú činnosť, ako i organizáciou muzikologických konferencií, pravidelného fotosúbehu a iných vedeckých a odborných zhromaždení, konferencií, seminárov a pod.

Štartujúcim bodom ústavu boli početné školenia, odborné a etnologické výskumy, odborné prednášky a semináre, ktorých výsledky boli pohnútkou k ďalšiemu rozvoju a definovaniu činnosti ústavu.

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov početné aktivity realizuje aj za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, kde sa každoročne uchádza o dotácie. Vysunieme napríklad terénny výskum o Životných príbehoch Sloveniek vo Vojvodine a následne aj v Rumunsku, Chotvátsku a Maďarsku. Dôležitým počinom ústavu bol tiež výskum slovenských ľudových rozprávok vo Vojvodine, ktorý mal za cieľ podporiť oblasť kultúry pre deti a mnohé ďalšie úspešné projekty z oblasti kultúrneho dedičstva.

Stretnutia hudobných odborníkov a muzikológov sa konajú v rámci muzikologických konferencií. Od založenia Ústavu sa konferencia koná v jeho miestnostiach, vždy koncom novembra. Konferencie sú tematické a všetky príspevky odborníkov následne zoskupuje osobitný Muzikologický zborník. Ústav sa ako kultúrna ustanovizeň nie raz zúčastnil a podieľal na spoluorganizovaní aj iných medzinárodných konferencií.

Za 10. rokov pôsobenia Ústav mal česť odhaliť tri pamätné tabule v prostredí našej komunity a tým vzdať hold eminentným dejateľom z radu vojvodinských Slovákov. Ide o pamätné tabule Karola Miloslavova Lektoského, Jána Kvačalu a Emila Koléniho.

Nemožno nespomenúť aj plodnú vydavateľskú činnosť ústavu. V roku 2010 ústav založil edíciu Bibliografie, v rámci ktorej do roku 2018 vydal 4 zväzky: Bibliografiu Andreja Ferku autora Víťazoslava Hronca, a tri bibliografie autorky Boženy Bažíkovej - Bibliografiu Viery Benkovej, Selektívnu bibliografiu Miroslava Benku a Bibliografiu Pavla Mučajiho.

V roku 2011 ústav založil ďalšie dve edície - Doktorské dizertácie a Bibliofílie. V rámci Doktorských dizertácií do roku 2018 ústav vydal 4 zväzky. Ide o knižné publikovanie doktorských dizertačných prác slovenských vojvodinských odborníkov z rôznych sfér pôsobenia, ktoré sa týkajú života slovenskej vojvodinskej kumunity.

Ústav vydal aj dve bibliofílie. Prvým zväzkom je bibliofília Sprisahanci autora Jána Labátha pri príležitosti 85. narodenín a druhý zväzok je bibliofília obsahujúca známu Ribayovu báseň pri príležitosti 200. výročia smrti Juraja Ribaya.

V roku 2015 Ústav založil edíciu Výtvarné monografie SlovArt, v rámci ktorej knižne publikuje život a reprodukcie diel akademických umelcov, a to trojjazyčne. Prvé vydanie v tejto edícii je Maliarstvo tichej vášne Márie Gaškovej. Nedávno vyšla z tlače ďalšia výtvarná monografia, tentokrát obsahujúca umeleckú tvorbu akademického maliara a grafika Pavla Popa.

Jedným z najväčších skvstov za uplynulých desať rokov činnosti Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov sú jeho kapiálne monografické vydania, Slováci v Srbsku z aspektu kultúry zostavovateliek Miliny Sklabinskej a Kataríny Mosnákovej a Publikácia Slováci vo Vojvodine - Premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva autora Jána Botíka. Ústav knihu Slováci v Srbsku z aspektu kultúry promoval v našom prostredí a v zahraničí.

Kniha Jána Botíka Slováci vo Vojvodine je svojráznym osobným preukazom vojvodinských Slovákov. Kniha vyšla v roku 2017 a je výstupom viacročnej výskumnej práce Jána Botíka v prostredí slovenskej komunity v Srbsku.

Ústav sa zúčastňuje aj ako spoluvydavateľ a podporovateľ rôznych knižných vydaní. So Slovenským vydavateľským centrom za posledných desať rokov vydali spolu množstvo publikácií.

Do rozvojovo-výskumnej jednotky ústavu patrí aj pravidelný súbeh o najstaršiu a najvýstižnejšiu fotografiu z minulosti našich predkov. Ústav do teraz usporiadal 8 fotokonkurzov, ktoré sú tematické. Zberateľov najlepších fotografií v každom ročníku ústav odmeňuje. Získané fotografie ukladá do svojej databázy.

Informačno-dokumentačné a komunikačné oddelenie ústavu sa zamerieva na elektronické formy dokumentácie prostredníctvom dvoch projektov - Portálu kultúry vojvodinských Slovákov a Databázy o kultúre vojvodinských Slovákov. Oba projekty boli finančne podporené Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Do oddelenia INDOK patrí aj vedenie príručnej knižnice ústavu.

Aktivity ústavu a správy z rôznych oblastí kultúry vojvodinských Slovákov − slovom, fotografiou, prípadne i videom dokumentuje a verejnosti prináša webový portál slovackizavod.org.rs. Na portál sa vnáša rad fotogalérií, odborných príspevkov, početné výzvy, kalendár podujatí, recenzie na knižné diela, artefakty kultúrneho dedičstva a mnohé iné témy z oblasti slovenskej vojvodinskej kultúry. Obsah portálu sa prekladá do srbčiny, čiastočne aj do angličtiny.

Do Databázy o kultúre Slovákov v Srbsku sa umiestňujú staré ročníky slovenských vojvodinských sériových publikácií, archívne fotografie z minulosti našich predkov, pôvodné ľudové piesne, audio-nahrávky a dokumenty z terénnych výskumov a mnohé iné zachované archívne materiály.

Knižnica Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov ponúka bohatý zoznam titulov v rôznych jazykoch a z rôznych literárnych oblastí. Knižnica sa permanentne buduje prostredníctvom kúpy a výmeny, no najväčší počet titulov knižnica získava ako dar. Na konci roka 2018 sa v knižnici zaznamenalo približne 2620 knižných publikácií, množstvo sériových publikácií, ako aj video a audio záznamy.

Oddelenie pre kultúrno-umelecké programy, odborné zdokonaľovanie a vzdelávanie v kultúre a umení za spolupráce s inými kultúrnymi ustanovizňami organizuje výstavy, koncerty, literárne a hudobné večierky a prezentuje všetky formy umeleckej tvorby. Pripomína si výročia a jubileá najvýznamnejším osobnostiam zo života Slovákov v Srbsku, ako aj výročia kultúrnych inštitúcií.

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov sa od roku 2013 pridal k organizácii siedmich celomenšinových podujatí z oblasti hudby, pestovania folklórnych tradícií a divadla, ktoré Národnostná rada vyhlásila za podujatia celomenšinového významu.

Ústav za 10 rokov pôsobenia usporiadal rad tematických večierkov, na ktorých sa premietali filmy, prezentovali knižné vydania a umelecká tvorba vojvodinských a zahraničných autorov, oslavovali výročia a jubileá, vystavovala a v celku promovala naša slovenská kultúra. Spomenieme iba niektoré: Výstava obrazov prvej akademickej maliarky vojvodinských Slovákov Zuzky Medveďovej, výstava obrazov k nedožitej deväťdesiatke Zuzany Chalupovej, výstava Jaroslava Šimoviča pri príležitosti jeho 80. narodenín, výstava obrazov Milana Súdiho, Alžbety Čížikovej, Márie Gaškovej, Martna Jonáša, Michala Ďurovku, Jána Kňazovica,

Jána Bačúra, Martina Kizúra, výstava sôch Jána Stupavského, dokumentačná výstava architektonických diel Michala Milana Harminca, výstava kostýmov Marije Havran, výstava tvorby z kože Zvonimíra Pudelku, výstava obrazov Rado Vana Ladomerského, výstava insitných obrazov Štyria velikáni kovačickej insity, ale aj mnohé ďalšie výstavy umeleckých diel našich a zahraničných akademických a insitných umelcov.

V ústave sme usporiadali tiež početné literárne podujatia a iné oslavné večierky: napr. oslavy 80. narodenín Juraja Feríka, prezentácia tvorby Miroslava Dudka k životnému jubileu, prezentáca tvorby Jána Čajaka k životnému jubileu, prezentácia knihy Makan autora Martina Prebudilu, večierok Jánovi Labáthovi k 90. narodeninám, večierok k osemdesiatke spisovateľa Pavla Grňu, literárny večerok so spisovateľkou Máriou Kotvášovou-Jonášovou k životnému jubileu a mnohé ďalšie.

Taktiež pravidelne usporadúva programy a slávnostné promócie vlastných knižných vydaní, ako publikácií, ktoré finančne alebo organizačne podporil k vydaniu. V ústredy Vianoc ústav pre deti organizuje vianočné večierky, a zároveň otvára brány kultúrneho stánku aj tým najmladším.

Od založenia ústavu v jeho organizácii sa konali početné edukačné prednášky, semináre a školenia, napríklad: prednáška Juliany Beňovej o Ľudovítovi Štúrovi, odborné kurzy pre moderátorov, semináre o spoločenskom protokole, prednáška o manažmente pracovného času, vokálne dielne v žánri populárnej hudby, prednáška na tému Spôsob ochrany kultúrneho dedičstva na poli divadelníctva, kurz Súčasné trendy a inovácie v škôlkach, novinárske kurzy a iné.

Pýchou Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov sú aj umelecké portréty najvýznamnejších osobností z kultúrnych dejín vojvodinských Slovákov. Kolekciu portrétov ústav pravidelne prezentuje vo svojich miestnostiach. Ich autormi sú Pavel Pop a Pavel Čáni. Dnes si ich tiež môžete pozrieť na stenách výstavnej miestnosti.

Ústav v rámci oddelenia pre vonkajšie vzťahy rozvíja medzinárodnú spoluprácu v oblasti vedy, kultúry a umenia vojvodinských Slovákov s cieľom nadväzovať vzťahy s materskou krajinou, a i nými krajinami v Európe a vo svete.

Predovšetkým intenzívne spolupracuje so Slovákmi z Rumunska a Maďarska, a početnými vzdelávacími a kultúrnymi ustanovizňami na Slovensku. Ústav bol trikrát organizátorom dolnozemského podujatia Na jarmoku, ktoré je jedným z najväčších podujatí dolnozemských Slovákov.

Ústav je pravidelným účastníkom medzinárodných knižných veľtrhov v Bratislave a v Belehrade, kde prezentuje svoje knižné vydania. Každý druhý rok sa zúčastňuje Stálej konferencie v Bratislave.

Výsledkom kvalitnej dolnozemskej spolupráce je založenie Ceny Pro Cultura Slovaca za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov, ktorú spoločne definovali predstavitelia ustanovizní a organizácií Slovákov z Maďarska, Rumunska a Srbska za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ceremoniál odovzdávania Ceny sa bude konať každoročne pri príležitosti Dňa kultúrneho dedičstva 18. apríla.

Činnosť Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov je možné každodenne sledovať elektronicky na webovej stránke ústavu, ako aj v printovej podobe prostredníctvom ročenky Maják.

Prilog: 

Prezentácia o desaťročnej činnosti ÚKVS