V nedeľu 18. januára 2009, v deň šiesteho výročia založenia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny - najvyššej legálnej a legitímnej inštitúcie Slovákov žijúcicich v Srbsku, vojvodinskí Slováci mali ďalší dôvod pozastaviť sa nad bohatstvom a významom slovenskej vojvodinskej kultúry. Tunajší Slováci totiž práve v tento deň slávnostne zahájili začiatok práce novej ustanovizne kultúry – Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorú v Novom Sade založilo Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a NRSNM s cieľom zachovávať a rozvíjať kultúru vojvodinských Slovákov.
Po koncertnom vystúpení Slovenského sláčikového kvarteta z Bratislavy, ktoré interpretovalo skladby slovenských skladateľov Eugena Suchoňa a Ilju Zeljenku a po hereckom performanse symboliujúceho zrod jedného nového začiatku, odznelo mnoho úprimných slov, rad prianí a blahoželaní... Slováci urobili ďalší krok keď ide o starostlivosť o svoje dedičstvo, o svoje kultúrne produkty ale aj o svoje kultúrne potenciály. Tomuto vznešenému úmyslu svoju podporu osobne prišli vysloviť: srbský minister pre ľudské a menšinové práva Svetozar Čiplić, vojvodinský premiér dr Bojan Pajtić, vojvodinská vicepremiérka a predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, podpredseda Zhromaždenia AP Vojvodiny Martin Zloch, pokrajinský tajomník pre kultúru Milorad Đurić a mnohí iní vzácni hostia a ctitelia slovenskej vojvodinskej kultúry.
Otvorenie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov netreba chápať ako na ojedinelý zjav, lebo AP Vojvodina založila ďalšie štyri ústavy kultúry – vojvodinských Maďarov, Rumunov, Rusínov a Chorvátov. Pokrajinská vláda tým jasne preukázala podporu interkultúrnosti a interkultúrnemu dilógu, ktorý vyzdvyhnuje špecifickosť a jedinečnosť jednotlivých kultúr a zároveň podnecuje na vzájomné spoznávanie, svedčí o prelínaní a vezbách, afirmuje toleranciu voči odlišnostiam a ako povedal vojvodinský premiér dr Bojan Pajtić v rámci svojho slávnostného príhovoru „z jednotlivých zvukov a tónov vytvára novú skutočnú symfóniu a zo všetkých rôznorodých farieb vytvára nádhernú mozaiku, ktorá bude zjednocovať a reprezentovať bohatstvo rôznorodosti vojvodinského kultúrneho dedičstva“. Parafrazujúc slová vojvodinského premiéra predsavzatím novozaložených ústavov kultúry nemá byť iba zachovávanie bohatstva zdedeného z minulosti ale zároveň prenášanie tohto bohatstva do 21. storočia. Znamená to, že novozaložený ústav má byť pripravený na výzvy súčasnej doby - doby technologického rozvoja, informačných systémov a digitalizácie.
V súlade s tým ústav mieni vyvíjať dôkladnú dokumentačnú a informačnú činnosť, ktorá bude spočívať vo vytváraní databáz z rôznych segmentov vojvodinskej kultúry: vydavateľsko-literárnej, výtvarnej a vizuálnej, scénickej, hudobnej, spolkovo-folklórnej, etnografickej či mediálnej. Vďaka takému zhromažďovaniu údajov vytvorí prehľadnú a dostupnú kultúrnu infraštruktúru slovenskej kultúry, jej súčasné rezorty a potenciály ale aj jej pevné základy vytvorené v minulosti. Súčasný kultúrny systém vojvodinských Slovákov (inštitúcie, ustanovizne, mvo, kultúrno-umelecké spolky, záujmové združenia, manifestácie, festivaly, prehliadky a pod.) potrebné je zviditeľniť aj prostredníctvom modernej a dynamickej internetovej stránky, ktorá bude v troch jazykoch promovať všetky aspekty kultúrneho života vojvodinských Slovákov.
Cieľom ústavu je zároveň prispievať k zvyšovaniu kvality prezentácie slovenskej vojvodinskej kultúry doma a v zahraničí. Činnosť ústavu bude zameraná aj na intenzívne zaraďovanie slovenskej menšinovej kultúry do celkového kultúrneho priestoru, v prvom rade kultúrneho priestoru Srbska ale aj širšieho celoslovenského a európskeho kultúrneho priestoru. V tom zmysle ústav bude mať neľahkú úlohu sústavne podnecovať a podporovať novú tvorbu a byť generátorom ideí, tak keď ide o presadzovanie doterajších výsledkov ako aj o podporovanie tvorby nových alternatívnych foriem umenia a kultúry vojvodinských Slovákov.
Do tretice, ústav bude rozvíjať aj metódy logistickej podpory konkrétnym kultúrnym činiteľom. Logistika bude vyplývať z výsledkov výskumnej činnosti, ktorá bude v prvom čase zameraná najmä na zvyšovanie kvality funguvania kultúrneho systému vojvodinských Slovákov. Na pevných podkladoch bude možné systematicky a premyslene riešiť konkrétne potreby kultúrnych činiteľov. Výskumná činnosť sa bude realizovať mnohými overenými spôsobmi, zapájajúc externé profesionálne zdroje no nie menej dôležité budú stretnutia odborníkov na vedeckých konferenciách, poradách a odborných seminároch.
O plánoch by sa dalo ešte mnoho hovoriť... Nechajme však nech namiesto nás hovoria výsledky práce a nech čas ukáže aké ďalekosiahle boli naše plány a úmysly. Veríme, že naša nová ustanovizeň čoskoro naviaže výbornú spoluprácu tak so Slovenskou republikou ako aj so Slovákmi v zahraničí a že spoločnými silami budeme vedieť prezentovať, zveľaďovať a uchovávať bohatstvo slovenskej kultúry v tom najlepšom svetle.