Portret narodnog aktiviste Ljudevita Miloša Mičateka autora Pavela Popa

U izradi portreta finansijski je doprineo Zavod za kulturu vojvođanskih Slovaka iz svog budžeta i time je u svoju kolekciju uvrstio portret naredne značajne ličnosti naših Sovaka.

Ljudevit Miloš Mičatek je bio treći i poslednji od živih braća - „tri sokola“, kako ih je zvala njihova sestra Eržika, imamo je samo 4 godine kada je postao siroče. Rođen je 1874. godine. Bio je izvanredan učenik. Obučavao je druge đake kako bi sebi zaradio za život. Uspešno je maturirao i takođe je završio studije prava na univerzitetu u Budimpešti. Godine 1902 u Novom Sadu je otvorio advokatsku kancelariju. Kao pravnik je zastupao i branio nacionalna pitanja svih Slovaka i pripradnika drugih nacionalnosti koji su se borili za slobodu prilikom ugnjetavanja. Godine 1912 Ljudevit Miloš Mičatek se oženio sa učiteljicom iz Stare Pazove Štefaniom Mihalcovom, koja potiče od stare porodice iz Trenčina. Njen otac Karol Mihalec je bio rođeni bratanac Ljudevitu Šturu.

Ljudevit Miloš Mičatek je bio predsednik Čehoslovačkog saveza u Jugoslaviji, takođe je bio aktivan u privredno-finansijskim ustanovama, reprezentativnim, u crkvi, u „Dolnozemskom Slovaku“ - prvi časopis Slovaka iz regiona... Njegova supruga Štefania je u Novom Sadu rukovodila pozorišne grupe za razne prilike. Neke amatere je morala da nauči da čitaju na slovačkom jeziku. Ljudevit Miloš Mičatek je umro 6. jula 1928. godine u Beču. Posle smrti Ljudevita Miloša Mičateka njegova supruga Štefania je ostala sama sa sedmoro dece. Vratila se u Trenčin kod majke a njena neudata sestra Emilia Mihalcova pomagala joj je pri podizanju dece.

Kolekciju čine portreti Karola Miloslava Lehotskog, Mihala Milana Harminca, Vladimira Hurbana Vladimirova, Palja Bohuša, Zuzke Medveđove, Mihala Babinke, Jozefa Podhradskog, Jana Branislava Mičateka, Leopolda Branislava Abafija, Alberta Marćiša, Feliksa Kutlika, Juraja Tušiaka, Jana Kmeća i najnovije Ljudevita Miloša Mičateka. Njihovi autori su Pavel Pop i Pavel Čanji.

Ovim projektom ZKVS sa jedne strane želi umetnički da oživi i obrati pažnju na značajne ličnosti iz istorije vojvođanskih Slovaka i sa druge strane da podrži savremene akademske slikare i portretiste. Sa projektom se planira nastaviti i u budućnosti.

O rodine Mičátkovej

Prvým známym predkom Mičátkovcov bol ovčiar Martin Mičátek starší, narodený v prvej polovici 18. storočia v Trenčianskej stolici. On i jeho manželka boli Slováci, evanjelici. Nevedno koľko mali detí. Známy je len ich syn Martin Mičátek mladší, ktorý sa narodil v roku 1748 a umrel 10. mája 1825. Býval v Trenčíne a zaoberal sa kušniarstvom. Ženil sa trikrát. Prvá manželka umrela bezdetná a druhá manželka mu porodila dcéru Zuzanu, ktorá sa neskôr vydala do známej rodiny Lehotských. Po smrti druhej manželky sa Martin Mičátek ml. oženil s Máriou Teréziou Mišutovou a spolu mali 5 detí. Najstarší syn Martina Mičátka ml. - Matej bol gombíkarsky majster. S manželkou Vilhelmírou mali tri deti. Známy je ich syn Ľudevít Kvetoslav Mičátek, ktorý bol neskôr známym lexikografom. Ľudevít Kvetoslav Mičátek sa po rozpustení revúckeho gymnázia odobral do Ruska, kde si zmenil meno na Ľudevít Alexander Mičátek.

Profesor Ľudevít Kvetoslav Mičátek mal dve sestry. Ústnym podaním sa zachovalo, že profesor Mičátek ovládal 14 rečí a že sa v Rusku oženil s generálovou dcérou pobaltského baróna, ktorá sa pomiatla, keď na vlastné oči videla, ako sa pestúnke jej synček vyšmykol z rúk a vypadol z okna. Skončila svoj život v sanatóriu. Lexikograf Ľudevít Kvetoslav Mičátek sa viac neoženil a táto vetva vymrela.

Pokračovateľov Mičátkovcov mal iba mladší syn Martina Mičátka – Peter, učiteľ v Malých Stankovciach. Oženil sa s Máriou Teréziou Lehotskou, o ktorej sa môžeme dočítať, že bola na tú dobu vzdelaná a ovládala aj latinský jazyk. S Máriou Teréziou mal Peter Mičátek 5 synov. Štyria z nich zomreli čoskoro po narodení. Nažive ostal len Ján Branislav Mičátek, narodený 1837 v Malých Stankovciach. Na Dolnú zem prišiel roku 1857. Bol povolaný za učiteľa do Kysáča. Ako 26-ročný kysáčsky učiteľ sa oženil s Alžbetou Maršalovou, sestrou Gustáva Maršala Petrovského. Pochádzala z remeselníckeho domu v Petrovci.

Ján Branislav a Alžbeta sa sobášili v roku 1863 a za 14 rokov sa v ich manželstve narodilo 9 detí. Dvaja synovia zomreli v rannom veku a aj ona sama zomrela mladá, 38-ročná. Vychoval ich otec sám. Zomrel 24. januára 1905 v Kysáči. Po sebe zanechal troch synov – najstarší syn Ján Svätopluk (1864) bol evanjelickým kňazom, zomrel ako 55-ročný v roku 1914 v Kysáči, druhý Vladimír (1871) neskôr bol učiteľom v Kysáči, zomrel ako 51-ročný a Ľudovít Miloš (1874) bol advokátom a národným dejateľom, zomrel ako 54-ročný. Ich sestra Terka od svojch 13. rokov súrodencom nahrádzala matku, mladšia sestra Oľga zomrela ako 15-ročná, najmladšia Milka bola od malička chorľavá. Jedine sestra Eržika, narodená v roku 1872, osvetová a kultúrna pracovníčka, publicistka a prekladateľka sa dožila 78 rokov.