Naučna konferencija Kulture, identiteti, književnosti

Zúčastnili sa jej dvanásti eminentní vedeckí pracovníci zaoberajúci sa otázkou kultúrnej identity, dejinami literatúry, teóriou literatúry, komparatívnou literatúrou, resp. spisovatelia, teoretici, prekladatelia a kulturológovia.

Ako slovenskí predstavitelia príspevok predniesli Prof. Dr. Ladislav Lenovský, PhD, profesor na katedre etnológie a mimoeurópskych štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metóda v Trnave, Doc. PhDr. Michal Babiak, CSc, profesor na katedre estetiky na FF UK v Bratislave, Mgr. art. Milina Sklabinská, PhD, z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Mgr. Zdenka Valentová-Belićová ako doktorandka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Kľúčovou témou bola otázka príslušnosti kultúrnemu a literárnemu kontextu, resp. viacnásobným kontextom a vyčlenenia z neho. Rozoberali sa tieto otázky: Kde sa nachádzajú hranice našich kultúr a literatúry? Na základe ktorých parametrov môžeme dôveryhodne určiť príslušnosť určitému kultúrnemu kontextu? Či je hlavne určený geografickými, historickými, jazykovými alebo inými kultúrnymi parametrami? Kde sa nachádzajú hranice kultúrnej tradície a súčasnej identity stredoeurópskej a východoeurópskej kultúry a literatúry?

Otázka kultúrnej príslušnosti a príslušnosti ku kultúrnemu kontextu je súčasne socio-politickou, kulturologickou, ale tiež aj literárnou otázkou. Príslušnosť k určitému literárnemu kontextu tesne súvisí s identitou a kolektívnym kultúrnym dedičstvom, na ktoré spisovateľ nadväzuje a, samozrejme, materinským jazykom, resp. jazykom, v ktorom píše. Táto otázka sa často mení na dilemu, ktorá nie je určená iba menšinovým spisovateľom, autorom z viacjazykových a viackultúrnych prostredí, spisovateľom v exile, literárnym nevdomencom, viacdomým autorom, resp. umelcom, ktorí sú vyčlenení zo svojho prírodného kultúrneho habitu, aj keď je v početných prípadoch práve tam najvýraznejšia. V čase globalizácie hranice kultúrneho kontextu sú ponímané inak. V digitálnom období, geografia je irelevantným činiteľom v definovaní príslušnosti, dostávame novú linqu francu, elektronické médiá vo veľkej miere ovplyvňujú zmenu vnímania „svojho“ a „cudzieho“, ale niečo predsa pretrváva.

Medziliterárna a polyliterárna pozícia nie je nevyhnutne nepriaznivá. Práve naopak pozícia na pomedzí často predstavuje pozitívne postavenie, lebo otvára iné aspekty, najintenzívnejšie a najkreatívnejšie idey.

Vedeckovýskumné práce, ktoré odzneli na konterencii, budú publikované v osobitnom tematickom bloku časopisu Interkulturalnost Ústavu pre kultúru Vojvodiny a časť príspevkov v slovenčine v časopise Nový život.