Vernisáž sa pre pretrvávajúcu pandémiu choroby COVID-19 musela konať v obmedzenej forme iba pre zástupcov médií. V mene organizátorov výstavy sa prítomným prihovorili riaditeľ ÚKVS Vladimír Francisty a zakladateľ a majiteľ galérie Babka Pavel Babka. O diele mladého a talentovaného umelca Miroslava Hraška hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík, ktorý okrem iného povedal: „Je to rýdzi insitný prejav, aj v zmysle farebnosti aj v zmysle formy, čiže figúry a kompozície obrazu. Je to blízke tvorbe Zuzany Chalupovej... Podstata umenie je znázornenie podstaty nášho života, podstatu nášho sveta. Umelec si to nemusí uvedomovať, ale stačí aby to cítil a podal to v podobe slova, hudby, alebo obrazu. Mirko Hraško trafil podstatu nášho sveta a nášho života v rámci svojej poetiky hneď na začiatku. Náš svet pozostáva z mnohých detailov. Detaily odpudzujú pozornosť a zakrývajú podstatu a Miroslav Hraško vo svojej výtvarnej tvorbe eliminoval všetky zbytočné detaily v znázorňovaní života a nechal to podstatné. A podstatná je zem, po ktorej chodíme, podstatné je nebo nad nami a podstatní sme my, ktorí sa v tomto svete hemžíme.“
Miroslav Hraško reprezentuje mladšiu generáciu naivných umelcov z radov vojvodinských Slovákov. Narodil sa v roku 1990 vo Vršci, žije v Hajdušici a živí sa včelárstvom. Výtvarným umením sa zaoberá desať rokov a vďaka agilnému galeristovi Pavlovi Babkovi jeho obrazy sa postupne dostávajú do povedomia milovníkov insitného umenia doma i za hranicami.
Insitné umenie sa v druhej polovici 20. storočia stalo akýmsi erbovým znakom kultúry vojvodinských Slovákov a dnes je známe prakticky v celom svete. Prví insitní umelci v Kovačici začali tvoriť už v tridsiatych rokoch minulého storočia a formálne sa prvýkrát zoskupili v roku 1951 v rámci Kultúrno-osvetového spolku Pokrok. Odvtedy sa na našej insitnej výtvarnej scéne vystriedali mnohé generácie umelcov, z ktorých sa jednotlivým maliarom podarilo získať celosvetové uznanie a k tým najznámejším bezpochyby patria Martin Jonáš a Zuzana Chalupová.
Dielo Miroslava Hraška reprezentuje to najlepšie z tradície takzvanej kovačickej školy insitného umenia. Sú to čistý a prostoduchý, priam detský pohľad na svet a jeho intuitívne naivné výtvarné znázornenie. V diele Miroslava Hraška akoby sa kĺbili poetiky dvoch významných kovačických maliarov – Jána Kňazovica a Zuzany Chalupovej. Dielo Jána Kňazovica patrí k tým najoriginálnejším prejavom tunajšej insity. Jeho plošne maľované krajinky podávané prevažne tmavou paletou ultramarínových odtieňov sú kulisou pre čudesný svet pozostávajúci z lineárne usporiadaných motívov domov, stromov, kvetov a samozrejme ľudí. Takáto štylizácia a dôsledný insitný minimalizmus je príznačný aj pre obrazy Miroslava Hraška až na ten rozdiel, že je jeho paleta je plná jasných, pastelových farieb a na jeho obrazoch, najmä tých z posledného tvorivého obdobia, dominujú modrá, zelená a žltá. Kompozičné usporiadanie samotnej krajinky, ktorú maliar podáva v podobe čistých farebných plôch, v mnohom pripomína abstraktný prejav. Tento, v podstate dvojrozmerný priestor obrazu, je dejiskom kúzelného a hravého detského sveta, ktorý sa hmýri drobnými šantivými postavičkami a obmedzená figurácia pozostávajúca z domčekov, stromov prípadné iných motívov je kompozične usporiadaná tak, aby pripomínala ľudový ornament. A v tomto Hraško akoby nadväzoval na poetiku Zuzany Chalupovej, ktorá celosvetovú slávu získala práve svojimi obrazmi, ktoré znázorňujú svet detí a detstva. A pohľad na svet Miroslava Hraška je detinsky prostoduchý, čistý, nefalšovaný a plný pokory a to cítiť aj na jeho obrazoch. Táto paralela medzi Hraškoma na strane jednej a Kňazovicom a Chalupovou na strane druhej však v žiadnom prípade nechce sugerovať, že tu ide o nejaké epigónstvo. Práve naopak, chceme tým podčiarknuť skutočnosť, že sú v Hraškovom diele prítomné fundamentálne hodnoty naivného výtvarného prejavu, ktoré on vďaka svojmu prirodzenému inštinktu dokáže vyjadriť autentickým výtvarným jazykom.
Výstava Mirosava Hraška v ÚKVS v Novom Sade je začiatkom akéhosi výstavného turné, lebo v máji bude otvorená v Kovačici a potom poputuje aj do sveta a to v októbri do Brusselu, v novembri do Moskvy a v decembri bude otvorená aj pre milovníkov umenia v Bratislave.