Už takmer rok a pol kvôli pandémii ochorenia COVID-19 jednou z najpostihnutejších oblastí spoločenského života je oblasť kultúry. Vlani sa celomenšinové festivaly vojvodinských Slovákov neuskutočnili a to bol jedným z dôvodov prečo Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a SKUS hrdinu Janka Čmelíka zorganizovali panelovú diskusiu venovanú otázkam oživenia a budúceho osudu nášho divadelného života a festivalov Divadelný vavrín a 3 x Ď. Predstaviteľov z divadiel a škôl z jedenástich prostredí na panelovej diskusii privítali Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, Vladimír Francisty, riaditeľ ÚKVS a Anna Čapeľová, predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM. Panelovú diskusiu moderoval pracovník ÚKVS Ladislav Čáni.
Ladislav Čáni vo svojom vstupnom príhovore poznamenal, že entuziazmus divadelníkov aj napriek veľkým problémom pretrváva aj v týchto neblahých časoch, o čom svedčí skutočnosť, že už dnes osem divadelných súborov pracuje na nových inscenáciách, s ktorými sa môže zúčastniť prehliadky Divadelný vavrín a šesť súborov sa pripravuje na detskú divadelnú prehliadku 3 x Ď. „Nesmieme si dovoliť, aby sme nepracovali,“ povedal Vladimír Francistý a dodal, že „treba určiť modely a spôsob ako tieto festivaly zorganizovať. A črtajú sa tri spôsoby: aby sa festivaly uskutočnili tak ako pred pandémiou, druhý je aby porota v každom prostredí sledovala predstavenia a tretí aby sa prehliadka konala online.“
Alexander Bako prízvukoval, že by sa oba divadelné festivaly mali uskutočniť na jeseň a, ak bude potrebné, aj v tom istom čase, napríklad v novembri. Preto aj vyzval divadelníkov, aby vo svojich prostrediach pracovali, aby si režiséri volili predstavenia s menším počtom hercov.
Účastníci diskusie sa dohodli na potrebe organizovania odborných seminárov pre začínajúcich režisérov, prípadne aj pre mladých hercov. Ako možný termín realizácie prvého seminára bol navrhnutý už máj, resp. jún tohto roku. V nadväznosti na túto požiadavku predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová prisľúbila finančnú podporu takýchto seminárov. Všetci účastníci diskusie sa zhodli, že by najlepšou formou pre festivaly bola tá klasická forma, tak ako to bolo zaužívané pred vypuknutím pandémie koronavírusu. Rastislava Zorňana z Nového Sadu a Jána Privizera z Kysáča potešila prítomnosť divadelníkov z Báčskeho Petrovca, Kovačice, Kulpína, Hložian, Kysáča, Boľoviec, Bingule, Nového Sadu, Jánošíka, Pivnice a Starej Pazovy, čo svedčí o skutočnosti, že ešte stále existuje entuzijazmus a chúť robiť divadlo, zároveň však poznamenali, že je potrebné systematicky vzdelávať mladé kádre.
Aj napriek skutočnosti, že vôľa pracovať existuje, v jednotlivých prostrediach divadelní nadšenci zápasia s rôznymi problémami. Niekde je to nedostatok, prípadne aj menší záujem hercov ako napr. v Kovačici a Binguli, inde, paradoxne, väčší počet hercov, ktorí chcú pracovať, ako je to v Kulpíne, ale to vytvára organizačné problémy a problémy s časom. Po dlhšej dobe zápasenia o základné podmienky pre prácu boľovskí divadelní ochotníci dostali nový kultúrny stánok, a v ňom vlastní priestor pre prácu.
Účastníci diskusie podotkli aj niekoľkoročný problém malého počtu divákov na prehliadkach. Na školách je problém malého počtu detí, čo má za následok ich väčšiu zaťaženosť, lebo sú často tie isté aktívne vo viacerých odbočkách, teda aj v divadelnej aj v recitačnej, folklórnej, hudobnej či v speváckej.
Riaditeľka Slovenského vojvodinského divadla, poukázala na aktuálny problém povinného testovania pre hercov pred každým vystúpením a pred zájazdom je testovanie povinné pre všetkých ostatných členov divadelného súboru.
Po výmene názorov ako pôsobiť v divadle počas korony s účastníci panelovej diskusie sa zhodli, že v tomto roku divadelné festivaly budú a to pravdepodobne v októbri a v novembri. Toto rozhodnutie má oporu aj v skutočnosti, že sa v jednotlivých prostrediach už teraz pripravujú nové divadelné projekty. Okrem toho sa všetci prítomní zhodli, že je dvojročná prestávka v organizovaní divadelných podujatí neprípustná, lebo by následky na divadelný život vojvodinských Slovákov mohli byť veľmi nepriaznivé, ba priam likvidačné.
Ďalším záverom je, že sa v dohľadnej dobe zorganizujú odborné semináre pre mladých divadelných nadšencov a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny budú nápomocní všetkým tým, ktorý budú chcieť pracovať a narazia na nejaký problém. Ku najčastejším problémom patrí aj ten finančný, s ktorým zápasí väčšina súborov. Aj v tejto veci pomocnú ruku prisľúbili Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny.