Školský život Slovákov vo Vojvodine

Jedenásty ročník fotosúbehu ÚKVS bol zameraný na školský život Slovákov vo Vojvodine v minulosti. Slávnostného vyhodnotenia sa zúčastnil veľký počet účastníkov a zástupcovia médii. V umeleckej časti programu vystúpila mladá husľová virtuózka Lana Zorjanová, ktorá na husliach začala hrať ako štvorročná a dnes, vo veku trinástich rokov, je z nej mimoriadne úspešná huslistka s bohatým koncertným programom, nositeľka vyše 50 ocenení z prestížnych domácich a zahraničných súťaží. Na klavíri ju sprevádzala Milena Buča Milošević.

Riaditeľ ústavu Vladimír Francisty vo svojom úvodnom príhovore skonštatoval, že tohtoročnú súťaž možno zaradiť medzi tie úspešnejšie, nakoľko sa do súťaže prihlásilo 19 uchádzačov, ktorí spolu zaslali 338 fotografií. Svoje fotky zaslali: Adam Jonášov z Bieleho Blata, Anna Tárnociová z Pivnice, Anna Čásarová z Pivnice, Anna Galambošová z Hložian, Anna Kucháriková-Brezinová z Vojlovice, Anna Ostojin z Nového Sadu, Janko Černý z Čelareva, Anna Chrťanová z Kysáča, Ján Kolárik z Padiny, Ján Pavela z Vojlovice, Ján Špringeľ z Kovačice, Jaroslava Belániová z Pivnice, Juraj Pucovský z Lalite, Ružena Kraćicová z Padiny, Martin Listmajer z Jánošíka, Miroslav Sabo z Kovačice, Rastislav Zorňan z Nového Sadu, Zuzana Dudková z Hložian a Zuzana Ďurovková z Kysáča.

Fotografie zaslané na súbeh hodnotila trojčlenná komisia v zložení Marijan Pavlov, etnológ z Báčskeho Petrovca, Ján Valo, fotograf z Nového Sadu a Jaroslav Miklovic, historik zo Starej Pazovy. Správu komisie prečítal Marijan Pavlov, ktorý pri tejto príležitosti prítomných informoval o základných zásadách hodnotenia historických fotografií, ktorými sa riadila komisia a podčiarkol význam poskytnutia všetkých relevantných údajov o každej fotografii, vrátane času a miesta jej vzniku, kto je, alebo čo je na fotke zaznamenané a iných relevantných údajov, bez ktorých by výpovedná hodnota aj tej najkvalitnejšej fotografie bola značne ochudobnená. Trojčlenná komisia sa zhodla, že súbeh bol úspešný. Zároveň skonštatovala, že z veľkého počtu došlých fotografií nie je možné vybrať iba jednu najlepšiu a tak sa rozhodla oceniť Zuzanu Ďurovkovú z Kysáča, ktorá zaslala veľký počet z historického a kulturologického aspektu veľmi kvalitných a vzácnych fotiek a podľa názoru všetkých troch posudzovateľov, viaceré fotografie, ktoré zaslala Zuzana Ďurovková patrili medzi tie najvzácnejšie.

Pri príležitosti vyhodnotenia 11. ročníka fotosúbehu bola v galérii ÚKVS nainštalovaná retrospektívna výstava predchádzajúcich ročníkov, ktorá pôvodne mala byť zrealizovaná už vlani, ale pre reštrikčné opatrenia zapríčinené ochorením COVID 19, to jednoducho nebolo možné. Samotná výstava je len malým výberom, resp. čiastkovou ukážkou z veľkého počtu fotografií, ktoré v uplynulom období získal ústav.

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v roku 2009, podnietený európskym rokom kreativity a inovácií a s cieľom zvýšiť záujem o našu kultúru a jej popularizáciu, vypísal konkurz o najkreatívnejšiu fotografiu. V prvých dvoch ročníkoch súťaže sa dôraz kládol na autorské fotografie zachytávajúce rôzne pohľady na kultúru a život vojvodinských Slovákov. Od tretieho ročníka sa fotosúbeh začal profilovať ako súťaž o najlepšie dobové fotografie s vopred stanovenou tematikou, resp. segmentom z minulosti tunajších Slovákov. Nasledovali ročníky, ktoré boli venované fotografiám mladomanželov, fotografiám, ktoré zachytávali zvyky a obyčaje vojvodinských Slovákov, nasledovali historické pohľadnice, fotografie znázorňujúce obdobie detstva, pastiersku kultúru, tradičnú architektúru, hudobný život a konečne aj školský život vojvodinských Slovákov. Výsledkom predchádzajúcich ročníkov je vytvorenie bohatého a nesmierneho vzácneho digitálneho fotoarchívu, ktorý nezameniteľným spôsobom dokumentuje našu minulosť a bohatstvo našej kultúrnej tradície. Desiatky účastníkov konkurzu z takmer všetkých prostredí, v ktorých žijú vojvodinskí Slováci, siahli po svojich súkromných archívoch a na svetlo sveta vytiahli vzácne dokumenty našej minulosti, ktoré dovtedy zapadali prachom, a poskytli nám jedinečný obraz o tom, aký sme boli, aké sú naše korene, prečo sme dnes tu, kde sme a snáď aj to, aké vzory by sme mali nasledovať v našej snahe o pretrvanie, zachovanie vlastnej identity a pri trasovaní vlastnej budúcnosti. Ukázalo sa, že súkromné a rodinné archívy v sebe ukrývajú veľké a stále neprebádané poklady v podobe dobových fotografií ako jedinečných dokumentov z našej histórie. Fotografie získané na fotosúťažiach sú digitalizované a uložené v databáze Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a tak pripravené na ďalšie využitie pri prezentácii kultúry vojvodinských Slovákov a prípadne aj pre budúce výskumy.

Žijeme v dobe, ktorá je čoraz dynamickejšia a ktorá neľútostne nastoľuje nové hodnoty, neraz aj za cenu nezvratnej straty povedomia o tom, kto sme a akí sme boli. Preto je nesmierne dôležité, aby sme takýmito aktivitami, akou je fotosúbeh ÚKVS, vytvárali a rozvíjali vlastnú digitálnu pamäť, ku ktorej sa budeme hocikedy môcť vracať, skúmať ju a tak lepšie rozumieť vlastnú podstatu.